Čo chceme od „debilov“ najmä zo Smečka…

• Čo chceme od „debilov“ najmä zo Smečka: Autor kritizuje slovenských novinárov, najmä tých zo SME, za ich nízku úroveň a neprofesionalitu.
• Politické diskusie: Diskusné relácie sú podľa autora neefektívne a slúžia skôr na vzájomné útoky než na konštruktívnu debatu.
• Oskar Rózsa: Autor obhajuje hudobníka Oskara Rózsu, ktorého SME označilo za konšpirátora, a kritizuje tento prístup ako neobjektívny.

Trochu sa čudujem pravidelne sa opakujúcemu rozhorčovaniu nad úrovňou víkendových, najmä nedeľných politických diskusií. Nehovorím, že nemám pre to pochopenie alebo nerozumiem dôvodom rozhorčovania, len sa čudujem, že sa nad tým ešte niekto rozhorčuje.

Čo chceme od „debilov“ najmä zo Smečka…

Všetci predsa dobre vieme, že s výnimkou troch-štyroch osvietených hláv (Adam Valček, Peter Bielik, Anka Žitná, prípadne Alfonz Šuran) sú slovenskí novinár napospol debili. Aké iné potom môžu byť politické relácie? Nevyhnutne sú debilné. Ide o logický a nevyhnutný dôsledok systémovej chyby.

Jeden príklad za všetky: Dnes nejaký jeliman menom Michal Deliman v titulku ranného brífingu SME hlási, že „hymnu upravuje konšpirátor“. Nie azda najlepší a najtalentovanejší hudobník svojej generácia. Konšpirátor. Oskar Rózsa, samozrejme, nie je autor alebo šíriteľ sprisahaneckých teórií. On si len dovolil mať iný názor na svet, ako majú netalentované deti dúhy personifikované istou Dorotkou, čo jej z huby žváro večne trčí.

Avšak aj keby bol Oskar Rózsa konšpirátor – čo, opakujem, nie je – na jeho hudbu, prípadne aranžmán štátnej hymny by to malo asi taký vplyv ako Miškov prd na doznievanie Big Bangu v rozpínajúcom sa vesmíre.

Takže čo chceme od debilov, ktorí jedného z najlepších hudobníkov svojej generácie odpíšu nič nehovoriacim klišé „konšpirátor“? Čo chceme od vymetených a s hlavami do sucha vytretých aktivistov-propagandistov, ktorí nás presviedčajú o tom, že čurilly v bielych košeliach namiesto pásikavých pyžám nie sú páchatelia, ale obete? Čo chceme od bakalárok a magisteriek, ktoré nedokázali na riti ani poriadnu školu vysedieť, a preto študovali pavedu menom žurnalistika?

Mimochodom, ani politici v tom nie sú nevinne. Už najmenej dvadsať rokov nie sú diskusné relácie diskusnými reláciami. Politici si chodia do diskusií takrečeno nakladať. Nakladanie je zložené na metaní hovien. Preto by sa mali premenovať na nakladacie relácie alebo rovno na hovnomety.

Ak ma zaujíma, čo hovoria politici – a zaujíma ma to čoraz menej –, zapnem si kanál pani Mimi Šramovej na Telegrame. Najlepšie sú jej rozhovory s odborníkmi. Ona neskáče, do reči už vôbec nie a ani nemetá, ani nenakladá. Viac počúva a dáva priestor ľuďom vyjadriť sa. Najmä jej diskusie s členkami Súdnej rady SR sú obzvlášť obohacujúce.

Peter Tóth & Ďateľ TG

---

---