Lacová – Pomsta Markízy & Nedeľné týranie televízneho diváka

• Lacová – Pomsta Markízy & Nedeľné týranie televízneho diváka: Autor Michal Zoldy kritizuje nedeľné politické relácie na slovenských televíznych staniciach, najmä reláciu „Na telo“ a jej moderátorku Karolínu Lacovú.
• Spomienky na minulosť: Autor spomína na časy, keď bol súčasťou Združenia slovenských novinárov a na svojho spolužiaka Romana Mistríka, ktorého považuje za najlepšieho moderátora televíznych diskusií.
• Politická situácia: Článok sa dotýka aj politickej situácie na Slovensku, kritizuje súčasných politikov a spomína na minulé politické udalosti.
• Výzva na zmenu: Autor vyjadruje túžbu po zmene v slovenskej žurnalistike a televízii, aby sa vrátila k hodnotám a kvalite minulosti.

Priznajme si. To sme sa tu všetci hromadne aj individuálne, na čele so mnou vytešovali, že odišiel kamsi preč markizácky Kovačič a s ním aj celá príšerná diskusná relácia NA TELO. Nedeľné týranie televízneho diváka politikou sa blahodarne scvrklo na dve nedeľné relácie – na TA3 a STV1.

Michal Zoldy: SME TAM, KDE SME BOLI, EŠTE HORŠIE. BOH NÁS TRESCE, LEN NEVIEM ZA ČO 🙂

Lenže to sme vtedy naivne netušili, že v osobe Karolíny Lacovej onedlho príde niečo ešte horšie ako Michal Kovačič. Pomsta Markízy všetkým normálnym, takzvaným roduverným národne orientovaným ľuďom bez závislosti na slniečkárskych médiách. Tak, ako sme si pred príchodom pohromy menom Michal Šimečka mysleli, že Matovič bol to najhoršie čo mohlo postihnúť Slovensko, a už nič horšie chvalabohu nemôže byť. Verili sme, že sa už do parlamentu nedostane, ale naši priatelia osadníci, s očami vytreštenými na malé talianske fiatky, nám Matoviča navolili naspäť lebo Slovensko bytostne potrebuje trojicu Matovič, Groehling a Šimečka na skracovanie priemernej dĺžky života ľudí, ktorí netúžia po ničom inom ako po starom dobrom idylickom Slovensku v čase keď tu bol iba takmer biblický súboj dobra so zlom kedy proti sebe stáli Mečiar a Dzurinda.

Lacová – Pomsta Markízy & Nedeľné týranie televízneho diváka

A vtedy to začalo….. nastúpila na scénu americká Markíza, urobila hysterický celoštátny rev, že ju Mečiar Slovákom berie, aby vyhnala ľud do ulíc pod heslom „Markízu si nedáme“. Tam to všetko začalo priatelia a pokračovalo napríklad aj v roku 2018 kedy sa po Slovensku šírila najväčšia tupina na masové osprostenie národa, že za vraždou Jana a Martiny je Ficova vláda. Ako ľahko sa nechá Slovač zmanipulovať! No a teraz je tu prosím pekne Karolína Lacová, ktorá, ako si mnohí správne všimli a poznamenali, skáče do reči nielen hosťom, ale aj sama sebe. A sme tam, kde sme boli donedávna, ešte horšie.

Ako bývalý podpredseda Združenie slovenských novinárov (ZSN), v ktorom bolo v deväťdesiatych rokoch organizovaných niekoľko stoviek skvelých, národne orientovaných novinárov, vám poviem, že jednoznačne najlepším moderátorom televíznej diskusnej relácie všetkých čias bol môj spolužiak zo strednej školy, s ktorým som dokonca sedel v jednej lavici, Roman Mistrík. Tuším sa vtedy tá nedeľná poludňajšia relácie STV volala KROKY. To tu pripomínam pre tých, ktorí majú sklerózu alebo boli v tom období príliš mladí, aby si na to dnes mohli pamätať.

Roman patril k nezabudnuteľnej mušketierskej štvorici statočných novinárov – Kapusta, Huďo, Mistrík a Zoldy, ktorí v tých časoch pôsobili v STV (oni traja ako zamestnanci STV a ja ako externý politický komentátor). To len pre tých, ktorí vypisujú v komentároch, že „kde ste boli doteraz….?“ Kde sme boli? Sme tu od roku 1990 ale koncom roka 1998 nás rozprášili z STV keď tam vtrhol Dzurindov generálny riaditeľ Milan Materák a bolo po nás. Už sme nesmeli na obrazovku, hoci ak by nás tam teraz povolali naspäť do služby vlasti, to by ste videli, ako by sa tá verejnoprávna televízia zmenila na nepoznanie a ako by si ju národ opäť obľúbil a vážil. Lenže oni tam teraz budú špekulovať do aleluja nad novým generálnym riaditeľom, hoci taký Palko Kapusta alebo Ľubo Huďo ak by tam nastúpili, razom je všetko inak.

A tak sa teraz ponevierame kade tade po internetoch ako nekonformní takzvaní alternatívni komentátori – Kapusta, Huďo a ja – ako najlepšie vieme a žijeme, ani sám neviem z čoho. Ale žijeme, stále sme tu a pracujeme pre blaho čitateľa a diváka, aby nestrácal nádej na lepšie časy. Zoro Kollár sa na potemnelej obrazovke nedávno kasal, že by vedel podporiť vznik nového nezávislého média, ale keď som mu napísal nech prejde od slov k činom a dodal som mu nejaké mená, záhadne stíchol, hrá mŕtveho chrobáka a na môj konštruktívny mail neodpovedá.

Ešte k tomu Romanovi Mistríkovi. Roman náhle zomrel začiatkom januára 2006……mama ho išla budiť o ôsmej ráno do roboty, lebo on vstával pravidelne pred piatou a vždy bol v parlament ako asistent poslankyne Evy Antošovej prvý, ale náš kolega už ležal v posteli nebohý lebo zomrel niekedy okolo štvrtej.

Jeho elegantné a inteligentné televízne moderátorstvo nedeľnej diskusnej relácie tu už nikdy nebude, za to tu máme ľudí ako Karolína Lacová, Anna Vargová, Marek Makara, Dibáková, Dírer a spol. Čo vám poviem…. keď ma v roku 1999 volala Hanka Pravdová ísť na jej fakultu do Trnavy prednášať žurnalistiku nešiel som, lebo som v kostiach cítil, tušil a vedel, že by ma odtiaľ raz dva vyhnali slniečkárski kolegovia a hnali by ma, že by som sa nezastavil ani pri Humennom

To som sa tu dnes ráno úplne neplánovane a len tak mimochodom zaspomínal a odišiel od vážnejších tém pod dojmom včerajšej markizáckej hrôzy v osobe Lacovej. Ale faktom je, že ak by raz niekto prišiel s nápadom napísať veľkú knihu o našej žurnalistike po roku 1989, rád pomôžem svojimi spomienkami a spolu s kolegami naznačím aj to, ako a kam by sa slovenská žurnalistika mala v našom vlastnom sebazáchovnom záujme uberať. Ak nechceme, aby sme tu načisto zblbli a podobali sa ako vajce vajcu na ohlupované a o zdravý rozum médiami pripravené americké obecenstvo, diváctvo a čitateľstvo. Už sme takmer tam….

Michal Zoldy TG