NYT: Klimatický summit je už v prvých dňoch na „ostrie noža“

Vyjednávači sa zhodujú, že na pomoc krajinám s nižšími príjmami sú potrebné bilióny, ale nie na to, kto by mal platiť. Jazyk svetových lídrov, ktorí v utorok vystúpili na klimatickom summite OSN, bol diplomatický, ale základné posolstvo bolo jasné: na konferencii existujú trenice v súvislosti s veľkou otázkou.

Rokovania sú zamerané na vypracovanie nového plánu na poskytnutie finančných prostriedkov rozvojovým krajinám na prispôsobenie sa otepľujúcemu sa svetu. Kenský vyslanec pre klímu Ali Mohamed uviedol, že existuje široká zhoda na tom, že zníženie emisií a zvýšenie odolnosti krajín voči búrkam, záplavám a horúčavám si bude vyžadovať bilióny dolárov.

Ale len niekoľko dní po rozhovoroch sa objavili ostré komentáre lídrov a hádky v rokovacích miestnostiach o detailoch, vrátane toho, koľko peňazí by sa malo vyzbierať, kto by mal zaplatiť, odkiaľ by mali pochádzať a ako by sa mali minúť.

„Ako? Kde? Kto?“ povedal Mohamed, hlavný vyjednávač africkej skupiny krajín. „To je diskusia, ktorá v súčasnosti prebieha.“

Cieľ financovania má nahradiť ročný cieľ 100 miliárd dolárov, ktorý bol stanovený v roku 2009 a nakoniec splnený o dva roky neskôr, v roku 2022.

„Po celé desaťročia bohaté krajiny prisľubovali 100 miliárd dolárov ročne na podporu zraniteľných krajín,“ povedal premiér Antiguy a Barbudy Gaston Browne. „Napriek tomu sa tieto sľuby do značnej miery nenaplnili.“

Rozvojové krajiny vrátane Pakistanu, niekoľkých afrických krajín a skupiny malých ostrovných štátov vyzývajú veľké krajiny, aby zvýšili tento záväzok na bilióny ročne.

Mnohé bohaté krajiny vnímajú financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy ako „náhodný akt charity,“ povedal pán Browne, „neuznávajúc, že majú morálnu povinnosť poskytnúť finančné prostriedky, najmä historickým znečisťovateľom a dokonca aj tým, ktorí majú v súčasnosti veľké emisie.“

Odkiaľ tieto prostriedky pochádzajú, je hlavným sporným bodom. Mnohí lídri z rozvojových krajín uviedli, že najbohatšie ekonomiky sveta sú zodpovedné za poskytnutie väčšiny finančných prostriedkov.

Spojené štáty a Európska únia však naznačili, že chcú, aby krajiny ako Saudská Arábia a Čína, ktorá je v súčasnosti najväčším producentom skleníkových plynov, poskytovali rastúci podiel finančných prostriedkov. Podľa dohôd OSN napísaných pred desiatkami rokov sú tieto krajiny považované za rozvojové krajiny, čo znamená, že neboli formálne vyzvané, aby prispeli klimatickou pomocou.

„Dosiahnutie hodnotného kompromisu si vyžaduje rozdelenie zodpovednosti a prekonanie rozdielov medzi rozvinutými krajinami a rozvíjajúcimi sa a rozvojovými ekonomikami,“ uviedla v stredu talianska premiérka Giorgia Meloniová v prejave k delegátom a lídrom zhromaždeným v hlavnej konferenčnej sále.

John Podesta, medzinárodný poradca prezidenta Bidena pre klímu, vo svojom prejave uviedol, že vznikajúca dohoda o financovaní klímy by mala zahŕňať „nových prispievateľov“.

Rokovania komplikuje zvolenie Donalda J. Trumpa za budúceho prezidenta Spojených štátov. Trump označil klimatické zmeny za podvod a povedal, že plánuje odstúpiť od Parížskej klimatickej dohody.

„Veci sú na ostrí noža,“ povedal Avinash Persaud, poradca pre klimatické zmeny v Medziamerickej rozvojovej banke. „Mohlo by sa to ľahko rozmotať“ s nejednoznačnou dohodou, ktorá neposkytuje žiadny základ pre ambicióznejšie kroky.

Ďalším zdrojom sporov bolo, koľko peňazí by malo pochádzať od vlád, prevažne vo forme zahraničnej pomoci, a koľko by malo pochádzať od inštitúcií súkromného sektora, ako sú banky a iné spoločnosti.

Bohatšie krajiny navrhli, že okrem nových finančných prostriedkov z krajín ako Saudská Arábia a Čína by väčšina peňazí mala pochádzať zo súkromného sektora.

Rastúci zbor svetových lídrov však volal po novej sérii globálnych daní z fosílnych palív a iných znečisťujúcich priemyselných odvetví.

Minulý týždeň francúzsky prezident Emmanuel Macron, Barbadoská premiérka Mia Mottleyová a kenský prezident William Ruto navrhli vyberanie poplatku vo výške 0,1 percenta z obchodov s akciami a dlhopismi, čo by podľa nich mohlo získať až 418 miliárd dolárov ročne. Navrhli tiež zdaniť lodný priemysel a producentov ropy a plynu, čo by podľa nich mohlo získať ďalších 290 miliárd dolárov ročne.

„Rozdiely v rokovaniach sú veľmi zjavné,“ povedal David Waskow, riaditeľ pre medzinárodné opatrenia v oblasti klímy vo Svetovom inštitúte zdrojov. „Nemyslím si, že je to neočakávané.“

Svetová banka a ďalšie medzinárodné rozvojové banky v pondelok oznámili, že sú na ceste k tomu, aby do roku 2030 poskytli 120 miliárd dolárov ročne pre krajiny s nízkymi a strednými príjmami, čo je nárast zo 74,7 miliardy dolárov v minulom roku. Tento krok ocenila Bidenova administratíva, ktorá hľadá spôsoby, ako poskytnúť viac klimatických financií chudobnejším krajinám, ale snaží sa presvedčiť Kongres, aby míňal viac.

Očakáva sa, že tieto prostriedky poskytnú základ pre novú finančnú dohodu a použijú sa na získanie dodatočných finančných prostriedkov zo súkromného sektora.

„V tomto novom rámci to vyzerá, že multilaterálne rozvojové banky budú hrať rozšírenú úlohu,“ povedal pán Persaud.

Potom tu bola otázka dlhu. Mnohé chudobné krajiny sú zaťažené miliardami dolárov dlhov, čo im sťažuje zhromažďovanie zdrojov na investície do čistej energie, prípravu infraštruktúry na extrémne horúčavy a nepriaznivé počasie a zotavenie sa z katastrof.

Lídri rozvojových krajín a rímskokatolícka cirkev uviedli, že ďalšie pôžičky by tento cyklus jednoducho predĺžili. Kardinál Pietro Parolin, vatikánsky štátny sekretár, vyzval bohaté krajiny, aby „odpustili dlhy krajín, ktoré ich nikdy nebudú schopné splatiť“.

O niekoľko minút neskôr to zopakoval pakistanský premiér Shehbaz Sharif. „Financovanie opatrení v oblasti klímy musí byť založené na grantoch a nesmie zvyšovať dlhové zaťaženie zraniteľných rozvojových krajín,“ povedal.

Očakáva sa, že vyjednávači prídu s aktualizovaným návrhom dohody do konca týždňa. V tom okamihu začnú lídri z veľkých krajín ďalšie kolo lobovania za svoje preferované výsledky.

„To je naozaj miesto, kde sa orechy rozlúsknu,“ povedal pán Waskow. „Hovoríme o dostatočne vysokých stávkach a dostatočne veľkých množstvách peňazí, aby sa veci skutočne uskutočnili v politickej sfére.“

Očakáva sa, že vyjednávači dosiahnu dohodu a ukončia konferenciu 22. novembra, hoci klimatické COP majú tendenciu ísť do nadčasov. Jedným z možných scenárov je podľa niekoľkých ľudí po rokovaniach v Baku konečná dohoda, ktorá má konkrétne číslo aj ambicióznejšie číslo.

Konkrétne číslo, ktoré by sa mohlo pohybovať v rozmedzí 300 miliárd dolárov ročne, by predstavovalo množstvo peňazí, ktoré by rozvojové banky, Medzinárodný menový fond a ďalšie štátom sponzorované subjekty zmobilizovali na podporu klimatického úsilia v rozvojovom svete.

Väčšie číslo, ktoré by mohlo byť 1 bilión dolárov ročne, by zahŕňalo tieto finančné prostriedky, ako aj stovky miliárd fondov súkromného sektora, ktoré by mali prúdiť do rozvíjajúcich sa ekonomík prostredníctvom investícií do čistej energie, infraštruktúry a ochrany prírody.

O pol sveta ďalej, v Papue-Novej Guinei, kde sa nachádza tretí najväčší dažďový prales na svete, premiér James Marape povedal, že jeho vláda sa snaží zastaviť odlesňovanie, ktoré je hlavným zdrojom emisií, ale že na to potrebuje finančné prostriedky. Finančné prostriedky, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, povedal v telefonickom rozhovore, nie sú pre mnohé krajiny ľahko dostupné.

„Naše úsilie nie je zodpovedané dolármi na ochranu prírody,“ povedal pán Marape. „Naše miestne komunity, naše domorodé komunity potrebujú školy, cestný prístup, nemocnice. Ak chcú vyťažiť stromy, potrebujeme lepšiu alternatívu, ktorú im ponúkneme.“

NYT: The New York Times

---

---