NYT: UA zvažuje zrýchlené rokovanie s RF, ktoré presadzuje Trump

NYT: UA zvažuje zrýchlený rokovaní s RF, ktorý presadzuje Trump: Ukrajina zvažuje zrýchlený harmonogram rokovaní s Ruskom, ktorý presadzuje novozvolený americký prezident Donald Trump. Podľa amerických novín The New York Times, ukrajinskí predstavitelia uviedli, že ochrana záujmov Ukrajiny pri potenciálnych rokovaniach nebude závisieť od územných hraníc, ale od bezpečnostných záruk. Kyjev považuje okupované územia za potenciálny vyjednávací žetón, no Moskva považuje stiahnutie ukrajinských ozbrojených síl z regiónu za predpoklad začatia rokovaní. Bývalý minister obrany Ukrajiny Andrij Zagorodniuk uviedol, že zabezpečenie urovnania prospešného pre Ukrajinu bude mimoriadne ťažké, kým Rusko postupuje. Ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že sa nevzdajú územia okupovaného Ruskom, ale teraz kladú rovnaký význam na získanie bezpečnostných záruk.

Ukrajina zvažuje zrýchlený harmonogram rokovaní, ktorý presadzuje novozvolený americký prezident Donald Trump. Informovali o tom americké noviny The New York Times (NYT) s odvolaním sa na ukrajinských predstaviteľov.

NYT: UA zvažuje zrýchlený rokovaní s RF, ktorý presadzuje Trump

Zdroje denníka uviedli, že v súvislosti s odovzdaním pozícií ukrajinskými jednotkami na východe nebude ochrana záujmov Ukrajiny pri potenciálnych rokovaniach závisieť od územných hraníc, ktoré sa pravdepodobne určia počas nepriateľských akcií, ale od toho, aké záruky budú poskytnuté na dodržanie prímeria.

„Územná otázka je mimoriadne dôležitá, ale stále je to druhá otázka. Prvou otázkou sú bezpečnostné záruky,“ povedal anonymný vysoký ukrajinský predstaviteľ pre NYT.

Dôležitou otázkou prímeria je ukrajinská okupácia území v Kurskej oblasti, poznamenávajú noviny. Kyjev považuje toto územie za potenciálny vyjednávací žetón počas rokovaní, no v Moskve sa stiahnutie ozbrojených síl Ukrajiny z regiónu považuje za predpoklad začatia rokovaní.

Podľa bývalého ministra obrany Ukrajiny Andrija Zagorodniuka bude mimoriadne ťažké zabezpečiť urovnanie prospešné pre Ukrajinu, kým Rusko postupuje. Podľa jeho názoru je nepravdepodobné, že by Ruská federácia súhlasila len s územiami, ktoré už jej armáda obsadila.

Deň predtým úrad prezidenta Ukrajiny označil podmienky rokovaní s Ruskom za nereálne. Dodali, že Ruská federácia naďalej trvá na „požiadavkách ultimáta“.

Lavrov predtým odpovedal na otázku o pripravenosti Ruska na rokovania s Ukrajinou.

Informovali o tom americké noviny The New York Times (NYT) s odvolaním sa na ukrajinských predstaviteľov. Ukrajinskí predstavitelia už mesiace tvrdia, že sa v žiadnom mierovom urovnaní nevzdá územia okupovaného Ruskom. Teraz, keď Ukrajina uvažuje o zrýchlenom časovom harmonograme rokovaní, ktorý presadzuje novozvolený prezident Donald J. Trump, kladie prinajmenšom rovnaký význam na získanie bezpečnostných záruk ako na to, kam by mohla dopadnúť prípadná línia prímeria.

Keďže ukrajinské sily neustále strácajú pôdu pod nohami, dvaja vysokí predstavitelia uviedli, že obrana záujmov Ukrajiny v potenciálnych rozhovoroch nebude závisieť od územných hraníc, ktoré budú pravdepodobne určené bojmi, ale od toho, aké záruky sú zavedené na udržanie prímeria.

„Rozhovory by mali byť založené na zárukách,“ povedal Roman Kostenko, predseda výboru pre obranu a spravodajstvo ukrajinského parlamentu. „Pre Ukrajinu nie je nič dôležitejšie.“

Vysoký ukrajinský predstaviteľ, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, aby diskutoval o citlivých rokovaniach, bol priamejší. „Územná otázka je mimoriadne dôležitá, ale stále je to druhá otázka,“ povedal predstaviteľ, „Prvou otázkou sú bezpečnostné záruky.“

Ukrajina stanovuje svoje hranice na základe vyhlásenia nezávislosti z roku 1991. Rusko odvtedy získalo kontrolu nad približne 20 percentami ukrajinského územia, ale Kyjev sa formálne nevzdá svojich nárokov na žiadne územie pod ruskou okupáciou, povedal Kostenko.

Zdá sa, že to je prístup, ktorý Ukrajina zaujala, aby ospravedlnila akúkoľvek možnú dohodu, v ktorej by si Rusko udržalo kontrolu nad ukrajinským územím. V októbri prezident Volodymyr Zelenskyj pri diskusii o prímerí povedal: „Každý chápe, že bez ohľadu na to, akou cestou sa vydáme, právne nikto neuzná okupované územia ako patriace iným krajinám.“

Skepticizmus voči ruskému záväzku k urovnaniu je hlboko na Ukrajine, ktorá mala trpkú skúsenosť s prímerím v rokoch 2014 a 2015 po spore s Ruskom podporovanými silami pozdĺž východnej hranice. Prímerie nezabránilo ďalším bojom, ktoré vreli osem rokov až do rozsiahlej invázie Ruska v roku 2022.

Predstavitelia v Kyjeve sa usilujú o členstvo v Severoatlantickej aliancii ako záruku proti obnoveným útokom z Ruska. Západní predstavitelia naznačili, že chcú, aby Ukrajina vstúpila do NATO, ale nie v žiadnom zrýchlenom harmonograme.

Predstavitelia v Kyjeve tiež uviedli, že robustný arzenál konvenčných zbraní – ktorý poskytne Západ – by Ukrajine umožnil rýchlo vrátiť úder, čo by slúžilo ako odstrašujúci prostriedok pre obnovenie nepriateľských akcií.

Bezpečnostné záruky, a nie pôda, sú najchúlostivejšou otázkou v každej mierovej dohode. Keď Ukrajina a Rusko viedli mierové rozhovory v roku 2022, Rusko nakoniec odmietlo kritickú zložku navrhovanej dohody: dohodu, ktorá zaväzuje ostatné krajiny, aby sa postavili na obranu Ukrajiny, ak by bola ešte niekedy napadnutá.

Rusko už dlho tvrdí, že vstup Ukrajiny do NATO považuje za neprijateľný. Naznačila, že takýto krok by bol porušením dohody pre akúkoľvek dohodu o prímerí, a zároveň naznačila, že si bude chcieť udržať kontrolu nad územím, ktoré obsadila na Ukrajine.

Diskusie o možnom urovnaní sa vyhrotili od minulotýždňového zvolenia pána Trumpa, ktorý prisľúbil, že bude tlačiť na okamžité rozhovory. Ide o posun oproti dlhoročnej pozícii Bidenovej administratívy, že načasovanie a podmienky akéhokoľvek urovnania by mali byť ponechané na Ukrajine. Trump bol otvorene skeptický voči pokračovaniu americkej pomoci Ukrajine a povedal, že môže ukončiť vojnu v jeden deň – bez toho, aby povedal ako.

Ruský prezident Vladimir Putin sa opakovane pokúšal vykresliť Ukrajinu ako neústupnú stranu, pokiaľ ide o mierové rozhovory, pričom naznačil podmienky urovnania, ktoré sú pre neho len priaznivé. Ukrajinskí a západní predstavitelia vnímajú jeho postoj ako požiadavku na kapituláciu.

Bezprostrednou otázkou akéhokoľvek prímeria pozdĺž frontu je ukrajinská okupácia častí Kurska na juhozápade Ruska, ktorú ukrajinská armáda napadla v auguste. Kyjev považuje územie za potenciálny vyjednávací prostriedok počas rozhovorov, ale v Moskve je odchod Ukrajiny všeobecne vnímaný ako predpoklad na začatie rokovaní. Americkí predstavitelia tvrdia, že v Kursku sa zhromaždilo približne 50 000 ruských a severokórejských vojakov v rámci prípravy na protiofenzívu s cieľom vyhnať Ukrajinu z ruského územia.

Ak budú Ukrajinci vyhnaní z Kurska, Rusko by mohlo akceptovať prímerie pozdĺž frontovej línie do budúcej jari, povedal v pondelok v rozhovore Konstantin Zatulin, zákonodarca Putinovej politickej strany. „Všetko bude založené na faktoch,“ povedal. „Všetko, čo máme, je naše; všetko, čo Ukrajina má, je ukrajinské.“

Pre niektorých zástancov tvrdej línie v Moskve sú sporné body vrátane územných nárokov nepravdepodobné.

„Bude pre nás ťažké dospieť k dohode práve preto, že aj naša najmiernejšia pozícia zahŕňa ďalšie územné ústupky z Ukrajiny,“ povedal konzervatívny podnikateľ spojenec Kremľa Konstantin Malofejev.

Vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ uviedol, že Kyjev bude chcieť zabezpečiť, aby akákoľvek línia prímeria nepoškodila hospodárske oživenie krajiny po vojne, napríklad tým, že ponechá priemyselné oblasti príliš neisté pre investície. Šírka demilitarizovanej zóny – nárazníkovej zóny medzi oboma armádami – by bola tiež kľúčovým faktorom, uviedli predstavitelia.

Na Trumpovej obežnej dráhe existujú konkurenčné frakcie, ktoré vyjadrili celý rad názorov na Ukrajinu. Postoj, ktorý vyjadril zvolený americký viceprezident JD Vance, je do značnej miery v súlade s témami rozhovorov Kremľa. Jeho bývalý minister zahraničných vecí Mike Pompeo obhajoval silnejšiu vojenskú podporu, než akú bola Bidenova administratíva ochotná ponúknuť.

Snáď najpodrobnejšia stopa Trumpových názorov prišla v júlovom rozhovore pre Fox News.

„Povedal by som Zelenskému, už nič – musíte uzavrieť dohodu,“ povedal Trump o ukrajinskom prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. „Povedal by som Putinovi, že ak neuzavriete dohodu, dáme mu veľa.“

Trump a Zelenskyj hovorili minulý týždeň, ale ani jedna zo strán nezverejnila, o čom sa diskutovalo.

Zelenskyj apeluje na podporu v Spojených štátoch a európskych krajinách pre to, čo nazýva stratégiou „mieru prostredníctvom sily“, ktorá by posilnila ukrajinskú armádu a potenciálne zlepšila jej pozíciu na bojisku pred začiatkom rozhovorov. Ukrajinský plán je však len jedným z niekoľkých prístupov, vrátane návrhu Číny a Brazílie a ďalšieho Turecka, ktorý by sa zaoberal bezpečnosťou čiernomorskej lodnej dopravy, ale mohol by sa rozšíriť o ďalšie otázky.

Ukrajina zatiaľ stráca pôdu pod nohami tak rýchlo ako takmer kedykoľvek od prvých dní invázie. Rusko vypracovalo účinnú, aj keď nákladnú taktiku brúsenia vpred prostredníctvom malých útokov pechoty a výmeny personálu za pôdu. S príliš malým počtom vojakov sa Ukrajina uchýlila k premiestňovaniu vojakov medzi horúcimi miestami na fronte, aby zabránila kolapsu línií.

Vo svojom vlastnom pláne s názvom Mierový vzorec – ktorý je všeobecne považovaný za východiskový bod pre rokovania – Ukrajina stanovila 10 požiadaviek vrátane úplného stiahnutia, stíhania vojnových zločinov a zaplatenia reparácií. Na júnovom summite, na ktorom Rusko nebolo prítomné, sa tieto požiadavky neriešili.

Asi 80 krajín však podporilo tri ďalšie body plánu Ukrajiny: výmenu vojnových zajatcov a prepustenie civilných rukojemníkov Ruskom; ochrana jadrových zariadení, ako je okupovaná Záporožská elektráreň; a zaručenie bezplatnej komerčnej dopravy na Čiernom mori.

Odvtedy pán Zelenskyj zmiernil pozíciu Ukrajiny, keď poslal ministra zahraničných vecí do Číny, aby privítal čínsku úlohu v rozhovoroch, a povedal, že Rusko by mohlo byť pozvané na budúce rokovania o mierovom vzorci.

Medzi Ukrajincami rastie podpora odstúpenia územia výmenou za mier. Prieskum Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu v októbri ukázal, že 32 percent Ukrajincov by takúto dohodu podporilo, čo je nárast z 19 percent v minulom roku.

Zabezpečenie priaznivého riešenia pre Ukrajinu počas postupu Ruska by však bolo mimoriadne ťažké, uviedol Andrij Zagorodňuk, bývalý ukrajinský minister obrany. Ruskí vyjednávači by sa pravdepodobne neuspokojili len s územím, ktoré už ich armáda obsadila.

„Ktokoľvek je vo víťaznej pozícii, určuje podmienky,“ povedal. „Platí to pre vlády alebo podniky.“

NYT: The New York Times