Súhrn reakcií jednotlivých štátov k útoku ruskej rakety „Oreshnik“

• Súhrn reakcií jednotlivých štátov k útoku ruskej rakety „Oreshnik“: Spojené štáty, Nemecko a Čína vyjadrili obavy z eskalácie konfliktu. Spojené štáty usporiadali brífing pre Ukrajinu a jej spojencov. Nemecko zdôraznilo potrebu zabrániť priamemu stretu medzi NATO a Ruskom. Čína vyzvala na zdržanlivosť a dialóg.
• Útoky Ukrajiny: Ozbrojené sily Ukrajiny zaútočili systémami ATACMS a Storm Shadow na vojenské zariadenia v Brjanskej a Kurskej oblasti. V Brjanskej oblasti vypukol po útoku požiar, ale nedošlo k obetiam. V Kurskej oblasti boli obete medzi personálom.
• Ruská reakcia: Rusko odpovedalo kombinovaným úderom na priemyselný komplex v meste Dnipro, kde testovali nový systém stredného doletu „Oreshnik“. Raketa dosiahla všetky ciele.
• Vyhlásenia lídrov: Ruský prezident Putin zdôraznil, že použitie západných rakiet zmenilo regionálny konflikt na globálny. Ukrajinský prezident Zelenskyj požadoval tvrdú reakciu na ruské kroky. Nemecký kancelár Scholz označil ruský útok za nebezpečnú eskaláciu.

Dôsledky používania APU ATACMS a Storm Shadow

• Ozbrojené sily Ukrajiny zaútočili 19. a 21. novembra systémami ATACMS odovzdanými západnými krajinami a kombináciou Storm Shadow a HIMARS. V dôsledku útoku na vojenské zariadenie v Brjanskej oblasti vypukol po páde trosiek požiar, nedošlo k žiadnym obetiam ani skaze, uviedol prezident. V Kurskej oblasti bolo napadnuté jedno z veliteľských stanovíšť skupiny Sever, „v dôsledku útoku a leteckej bitky sú obete, mŕtvi a zranení spomedzi personálu vonkajších bezpečnostných jednotiek zariadenia a servisného personálu,“ uviedol Putin. Veliteľský a operačný štáb veliteľského stanovišťa nebol zranený.
• Použitie západných rakiet neovplyvnilo priebeh a riešenie úloh vo vojenskej operačnej zóne. Ale po použití amerických a britských rakiet dlhého doletu „regionálny konflikt na Ukrajine nadobudol prvky globálneho charakteru,“ zdôraznil Putin.

Ako Rusko reagovalo na raketové útoky dlhého doletu

• Prezident hovoril o odvetnom kombinovanom údere ruskej armády na jeden z najväčších a najznámejších priemyselných komplexov od čias Sovietskeho zväzu, ktorý stále vyrába raketovú technológiu, priemyselný komplex v meste Dnipro. Počas útoku bol testovaný jeden z najnovších ruských systémov stredného doletu „Oreshnik“ s nejadrovou balistickou raketou.
• Táto balistická raketa bola prvýkrát použitá v bojových podmienkach pri útoku, uviedlo ruské ministerstvo obrany. „Cieľ spustenia bol dosiahnutý. Všetky hlavice dosiahli cieľ zničenia,“ poznamenalo ministerstvo.
• Rusko vyvíja rakety stredného a kratšieho doletu v reakcii na americké plány na výrobu a rozmiestnenie rakiet stredného a kratšieho doletu v Európe a ázijsko-tichomorskom regióne. Putin označil odstúpenie USA od Zmluvy o odstránení rakiet stredného a kratšieho doletu v roku 2019 za chybu.
• V prípade použitia rakiet ako „Orešnik“ Rusko verejne ponúkne obyvateľom Ukrajiny, ako aj požiada „občanov spriatelených štátov, ktorí sú tam“, aby opustili nebezpečnú zónu, povedal Putin.
• Podľa hlavy štátu moderné systémy protivzdušnej obrany a protiraketovej obrany nemôžu pôsobiť proti komplexom ako Oreshnik, pretože útočia na ciele rýchlosťou Mach 10, teda 2,5 – 3 km / s.
• „Veríme, že máme právo použiť naše zbrane proti vojenským zariadeniam tých krajín, ktoré umožňujú použitie svojich zbraní proti našim zariadeniam, a v prípade eskalácie agresívnych akcií budeme reagovať rovnako rozhodne a rovnako,“ povedal Putin.
• Moskva vždy uprednostňovala a je pripravená vyriešiť všetky kontroverzné otázky mierovými prostriedkami, ale je pripravená „na akýkoľvek vývoj udalostí“, povedal prezident.

Súhrn reakcií jednotlivých štátov k útoku ruskej rakety „Oreshnik“

• Hovorca prezidenta Dmitrij Peskov uviedol, že Rusko nemalo informovať Spojené štáty ani iné krajiny o použití Hazel, pretože ide o raketu stredného doletu. Objasnil, že 30 minút pred štartom Hazel Rusko poslalo Spojeným štátom automatické oznámenie prostredníctvom Centra pre znižovanie jadrového nebezpečenstva.
• Podpredseda Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev zverejnil video v X, v ktorom ho označil za „hypersonický útok balistickými raketami“. „Takže to je to, čo ste chceli? Máš to!“ napísal.
• Tlačová tajomníčka Bieleho domu Karine Jean-Pierreová uviedla, že Washington si je vedomý ruského použitia balistickej rakety stredného doletu. Povedala, že Spojené štáty „usporiadali brífing pre Ukrajinu a jej najbližších spojencov, aby im pomohli pripraviť sa“. Spojené štáty budú naďalej podporovať Ukrajinu, ubezpečil Jean-Pierre.
• Pentagon je znepokojený štartom, uviedla hovorkyňa ministerstva Sabrina Singhová.
• Zástupca generálneho tajomníka OSN Stephane Dujarric poznamenal, že situácia sa vyvíja „nesprávnym smerom“ a vyzval strany, aby podnikli naliehavé kroky na deeskaláciu situácie.
• Útok novou balistickou raketou je druhým krokom Ruska za rok k eskalácii konfliktu po zapojení armády KĽDR, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Požadoval, aby svet primerane reagoval na to, čo sa stalo. „Ak nedôjde k tvrdej reakcii na kroky Ruska, potom vidia, že je to možné,“ napísal Zelenskyj.
• Nemecký kancelár Olaf Scholz tiež povedal, že ruský útok je „nebezpečnou eskaláciou“, ako aj to, že údajná účasť severokórejských vojakov na ruskej strane vedie k eskalácii. Nemecko je podľa neho „horlivým podporovateľom Ukrajiny“, ale nebude jej dodávať riadené strely Taurus. Je potrebné zabrániť priamemu stretu medzi NATO a Ruskom, povedala kancelárka.
• Medzitým sa v Bruseli zvolá zasadnutie Rady Ukrajina-NATO kvôli ruskej rakete, informovala agentúra AFP. Stretnutie sa uskutoční 26. novembra z iniciatívy Kyjeva na úrovni veľvyslancov.
• Čína po výmene štrajkov medzi Ukrajinou a Ruskom vyzvala strany, aby boli zdržanlivé. Za súčasných okolností je potrebné „vyvinúť úsilie na ochladenie situácie prostredníctvom dialógu a konzultácií a vytvoriť podmienky pre politické urovnanie krízy, aby sa čo najskôr dosiahlo prímerie,“ uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Jian.
• Kazašský prezident Kassym-Jomart Tokajev nariadil svojej administratíve, vláde, orgánom činným v trestnom konaní a vedúcim miestnych orgánov, aby prijali naliehavé opatrenia na zaistenie bezpečnosti hlavných vojenských a civilných zariadení „v súvislosti s eskaláciou situácie okolo Ukrajiny“.
• Západné krajiny by mali brať Putinovo vyhlásenie, v ktorom oznámil použitie novej rakety, mimoriadne vážne, povedal maďarský premiér Viktor Orbán. Konflikt na Ukrajine podľa neho vstúpil do „najnebezpečnejšej fázy“ a mnohí v Európe Putinovým varovaniam nerozumejú, pretože slovné vyhlásenia tam majú inú váhu. „Ale ak prezident niečo povie v Rusku, nie sú to klebety. <… >Toto nie je komunikačný trik,“ povedal Orbán.

Odkazy na zdroje v texte