Masový vrah Černák má v kníhkupectvách zelenú, ja nie

Masový vrah Černák má v kníhkupectvách zelenú, ja nie. Rozhovor s novinárom a publicistom Petrom Tóthom. Moderátor zhrnul jeho kariéru, ktorá zahŕňa prácu investigatívneho novinára, riaditeľa kontrarozviedky SIS a nezávislého autora. Tóth komentuje politické a spoločenské dianie a vydáva úspešné knihy. Diskusia sa dotýka jeho publikácií o vražde Ľudmily Cervanovej a jeho názoru na snahy o obnovenie súdneho konania. Tóth tiež kritizuje mainstreamové médiá za manipuláciu s faktami a propagandu. Momentálne pracuje na knihe o Danielovi Lipšicovi, ktorého považuje za nebezpečného politika. V rozhovore sa tiež venuje aktuálnemu politickému dianiu na Slovensku a v zahraničí.

Peter Tóth: Masový vrah Černák má v Panta Rhei a Martinuse zelenú , ja som tam na indexe

Diskusia na palete s novinárom a publicistom Petrom Tóthom. Moderátor na úvod v skratke zhrnul profesionálnu kariéru hosťa – začínal ako investigatívny novinár denníka SME, neskôr bol riaditeľom kontrarozviedky SIS, potom sa k žurnalistike a publicistike vrátil ako nezávislý autor. Dnes komentuje politické a spoločenské dianie na svojom postáli Ďateľ a vydáva úspešné knihy.

Moderátor vyzvdihol najmä dve Tóthove publikácie o prípade vraždy študentky Ľudmily Cervanovej, v ktorej zverejnené fakty a dôkazy potvrdzujú, že vrahmi – napriek spochybňovaniu niektorými médiami a politikmi – skutočne sú právoplatne odsúdení páchatelia. Opakované snahy o obnovenie súdneho konania zo strany páchateľov považuje Tóth za ich snahu po prípadnej zmene rozsudku vytĺcť z prípadu peniaze za odškodnenie.
Konštatoval, že napriek tomu, že jeho predcházajúce knihy sa výborne predávali, titul Teší ma, Satan!, mapujúci obdobie rokov 2018 – 2020 a dotýkajúcej sa napríklad kauzy vraždy Jána Kuciaka, zmeniek TV Markíza či jeho vzťahu s Mariánom Kočnerom a médiami, po telefonátoch niektorých mainstreamových novinárov do siete kníhkupectiev Panta Rhei či Martinus, je na indexe. V tejto súvislosti poukázal na fakt, že na druhej strane kníhkupectvá vo veľkom propagovali knihu o masovom vrahovi Mikulášovi Černákovi. Dodal, že je to súčasť obhajobnej kampane za podmienečné prepustenie bývalého mafiánskeho bosa, odsúdeného na doživotie.

Tóth momentálne pracuje na knižke o jednom z najkontroverznejších politikov na Slovensku po roku 1989 Danielovi Lipšicovi. Považuje ho z priemerného, no veľmi nebezpečného politika, ktorý dlhodobo a v obrovskom rozsahu zneužíval trestné právo na dosahovanie svojich politických cieľov. Dvadsaťpäť rokov sa o ňom vytvára mediálny obraz “nepoškvrneného rytiera na bielom koni, ktorý bojuje za tie najposvätnejšie hodnoty”, no s jeho menom sa v skutočnosti spájajú mnohé kauzy, v ktorých sa hovorí o protekcionizme, podozrivých tendroch či obvineniach z korupcie.

V ďalšej časti interview komentoval aktuálne politické dianie v zahraničí i na Slovensku. Rozhodnutie administratívy dosluhujúceho šéfa Bieleho domu Joea Bidena, že ukrajinská armáda môže odpaľovať americké rakety dlhého doletu na ruské územie, považuje za pokus o podkopanie zahraničnej politiky zvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa. Predvolebný sľub Trumpa o tom, že po nástupe do funkcie okamžite skončí vojnu na Ukrajine berie s rezervou, pretože takýto krok nebude ani jednoduchý.
Tóth si myslí, že vstup Ivana Korčoka do Progresívneho Slovenska je znakom snahy majiteľov tohto hnutia integrovať liberálno-progresívnu časť politického spektra. Nie si je však istý, či Korčok disponuje reálnym politickým kapitálom, keďže podľa neho je iné byť spoločným kanidátom celej opozície s masívnou podporou médií, a iné byť popredným členom jedného, hoci najsilnejšieho opozičného subjektu.

Šimečka sa podľa Tótha zatiaľ o miesto predsedu PS “triasť” nemusí, ale z dlhodobejšieho hľadiska takýto vývoj nevylúčil. Pripomenul však, že Šimečka má za chrbtom svojho vplyvného otca. Opozícia vo svojej konfrontačnej politike masívne prekračuje obvyklé hranice. Vykresľovanie predstaviteľov koalície ako “absolútne zlo” je podľa neho neprijateľné. Tvrdenie, že atentát na premiéra Roberta Fica sa nestal, považuje za jeden z najväčších hoaxov, aký počul za posledné roky.

Trestne stíhaných vyšetrovateľov – tzv. čurillovcov – označil Tóth v jednom zo svojich komentárov za “súsošie žandárov v bielych košeliach”. Ako dodal, títo ľudia si pomýlili prácu orgánov činných v trestnom konaní s inkvizíciou.

Moderátor konštatoval, že on a jeho hosť kedysi stáli na opačných politických a názorových póloch, no časom sa ich názory zblížili. Tóthovi bývalí kolegovia, ktorí pôsobia najmä v SME a Denníku N, ho dnes považujú za svojho ideologického nepriateľa. Tento fakt považuje za súčasť tejto doby, keď “nedokážeme spolu dôstojne nesúhlasiť”, čo bráni racionálnej komunikácii. Odlišný názor ešte neznamená, že sme smrteľnými nepriateľmi, myslí si. Tóth zdôraznil, že on, moderátor i ďalší žurnalisti a médiá v 90. rokoch, keď boli ešte veľmi mladí, urobili okrem dobrej roboty aj veľa chýb. Je zdesený, že súčasní majitelia a šéfredaktori médií sa z nich nielenže nechcú poučiť, ale naopak – stavajú na nich a “robia z nich cnosť”.

Úspech nezávislých občianskych médií je podľa jeho slov priamo úmerný neúspechu “médií bývalého hlavného prúdu”. Ako príčinu stratu ich vplyvu vidí ich permanentné zlyhávanie v podobe manipulácie s faktami, v šírení propagandy či klamstiev. Sú len akoby hlasnejšie a viditeľnejšie, pretože majú oveľa väčšie príjmy z reklamy. Je však presvedčený, že nezávislé médiá už dosiahli rovnakú alebo dokonca väčšiu mienkotvornosť. Ako príklad spomenul “výtlak” Infovojny, ktorá už dobehla aj také vplyvné médiá, akým je denník SME.

Diskusia na palete