Eduard Chmelár: Klamú ráno, klamú na obed, klamú večer

Stručný prehlaď článku:

1. Eduard Chmelár: Klamú ráno, klamú na obed, klamú večer
2. Kritika premiéra za jeho správanie a obklopovanie sa pochlebovačmi.
3. Diskusia o vulgarizmoch v politike a ich negatívnom vplyve na spoločnosť.
4. Spomienka na úspech strany Smer vo voľbách v roku 2012 a kritika súčasného správania politikov.
5. Konflikt s médiami a opozíciou, vrátane nepresností v spravodajstve.
6. Kritika konkrétnych politikov a novinárov za ich správanie a morálku.
7. Výzva na zlepšenie spravodajstva verejnoprávnych médií a kritika koalície za nedostatočné výsledky v tejto oblasti.

KLAMÚ RÁNO, KLAMÚ NA OBED, KLAMÚ VEČER. ALE TO NEZMENÍTE, KEĎ SI HYSTERICKY UĽAVÍTE.

Začnem takto. Je mi veľmi ľúto, že premiér stráca nervy. Je mi to ľúto o to viac, že sa obklopuje samými pochlebovačmi a nemá mu to kto povedať. Premiér by nemal počúvať hulvátov a vagabundov, ktorí ho chlácholia, že vraj „sú situácie, keď sa musí použiť aj expresívny slovník“ alebo „inak sa to povedať nedá“. Samozrejme, že sa to dá aj inak, a toto nemusím vysvetľovať nikomu, kto dostal od svojich rodičov a starých rodičov nejakú výchovu. Predseda vlády jedného civilizovaného štátu by nás nemal strhávať k morálnemu dnu duševných bezdomovcov. Od najvyšších predstaviteľov štátu neočakávam, že sa budú prispôsobovať správaniu tých najhorších z nás, ale naopak, že pomôžu spoločnosti rozvinúť ten najlepší potenciál.

Hovorili sme o tom spolu pomerne často. Pred nejakým časom Robert Fico vytiahol interný prieskum, že ľudí neoslovujú racionálne podané témy, že k nim potrebujú oveľa viac emócií. Namietal som, že on je už ľudový dosť a jeho prirodzenosť je jeho najväčšia devíza. Keď si sadne s chlapmi do krčmy na kus reči, ľudia mu to okamžite uveria, kým Michal Šimečka vyzerá so spišskými párkami stále ako ten mestský chlapec, ktorý ani nevie, z ktorej strany ich má jesť. No vulgarizmy mu nijako nepomáhajú, nijako mu nezvyšujú popularitu, ani zrozumiteľnosť. Naopak, sú spoločensky deštruktívne a časť ľudí vyslovene odpudzujú. Nech si spomenie na svoj najväčší politický triumf a najväčšie víťazstvo v dejinách slovenskej parlamentnej demokracie. Smer získal vo voľbách v roku 2012 neprekonateľných 44, 41 %. Určite si nezískal také obrovské množstvo ľudí vulgárnym správaním.

Útočiť na najspodnejšie pudy ľudí je rovnaký nezmysel, ako keď pytliačil volebnými témami v revíre extrémistických strán. Vždy ho to oslabilo, vytiahol tým do parlamentu aj kotlebovcov, lebo keď sú ľudia konfrontovaní s takouto agendou, zakaždým si radšej vyberú originál ako oportunistov. Nebudem teda tajiť, že zásadne protestujem proti tomu, aby ktokoľvek (nielen premiér) nadával ľuďom do potkanov a posielal ich do všelijakých anatomických otvorov. Ale na druhej strane by nám nemalo ujsť racionálne jadro celého konfliktu s médiami a opozíciou.

Ako ukazuje video z denníka Aktuality.sk, premiér včera žiadny prostredník neukázal. Zdvihol len ukazovák. Napriek tomu článok niesol titulok „Robert Fico ukázal opozícii prostredník“. A visel tam niekoľko hodín, kým na nezrovnalosti medzi textom a videom poukázali samotní čitatelia. Potom ho nenápadne zmenili na „Robert Fico reagoval gestom, ktoré upútalo pozornosť“. Odvtedy prešlo vyše 24 hodín, ale premiérovi sa nikto neospravedlnil. Vôbec ma neprekvapuje, že autorkou tohto paškvilu je Natália Jabůrková, bývalá redaktorka TV JOJ bez štipky morálky, ktorá musela z televízie odìsť pre svoj neakceptovateľný politický aktivizmus. Je to tá istá ľudsky odporná bytosť, ktorá pred dvoma rokmi splietala konšpirácie a nabádala svojich kamarátov vo vtedajšej vládnej koalícii, že by som mal za svoje postoje k vojne na Ukrajine (ktoré sa dnes do bodky potvrdzujú) dostať doživotie.

Ale o samotný prostredník tu nejde. Musíme priznať, že toto gesto Robertovi Ficovi cudzie nie je, ukázal ho v parlamente aj v roku 2020 Jožovi Pročkovi, ktorý ho obvinil, že je opitý a žiadal o privolanie záchranky. Ale dnes je podstatné, že tento konflikt nie náhodou opäť zorganizovali pasažieri Matovičovej Lode bláznov a všimnite si, ako si v celej tejto vymyslenej afére opozícia navzájom potvrdzuje niečo, čo nikto nevidel (predseda poslaneckého klubu PS Martin Dubéci sa dušoval, že si to všimlo aj viacero jeho kolegov, hoci video ich usvedčuje z klamstva). Takže keď poslanci Jeho Igorodia rad za radom rozprávali svoje fantastické svedectvá, ako sedeli priamo pred Robertom Ficom, keď sa to udialo, celé to pripomína mýty o Lochnesskej príšere. No na celej tejto búrke v pohári vody je najzaujímavejšie opäť to eldorádo pokrytectva.

Igor Matovič, ktorý sa tam najviac zadúšal moralizujúcimi vulgarizmami na adresu premiéra Fica, používa zdvihnutý prostredník ako vagabund non plus ultra častejšie ako ktokoľvek iný (viď video v komentári). Podobne poslanec za SaS Juraj Krúpa vykrikoval, že by mali „prirodzene fungovať určité etické princípy a pravidlá a verejní činitelia by mali byť vzorom správania sa“. Vrelo by som súhlasil, keby to nehovoril jeden z najväčších hulvátov v slovenskej politike.

13. februára 2022 sa vtedajší predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa zachoval voči jedným z najkultivovanejších politikov Petrovi Kmecovi z Hlasu-SD a Mariánovi Kérymu zo Smeru-SSD ako posledný grobian. Konflikt sa začal už v zákulisí relácie O päť minút dvanásť, kde moderátor informoval hostí, že by sa chcel dotknúť aj škandálu zneužívania NAKA na politické ciele. Poslanec Krúpa zareagoval extrémne podráždene s otázkou „Koho zaujímajú tie smerácke sračky?!“ Keď sa voči tomuto slovníku ohradil poslanec Kéry, Juraj Krúpa sa na neho vyrútil tak, že takmer prišlo k fyzickej inzultácii. Ešte horšie sa správal priamo vo vysielaní.

Na pokojnú a vecnú argumentáciu Petra Kmeca zareagoval Krúpa so slovami „o čom splieta tento panák“ a neskôr „no schovaj sa tam materi niekde“, a keď sa Marián Kéry zastal svojho kolegu so slovami „Čo si to dovoľujete?!“, Krúpa ešte pridal urážku, že prehovorili „kremeľskí bratia“. Mimoriadne neprofesionálne sa zachoval moderátor relácie Martin Makara, ktorý vulgárnu hádku nielenže nezastavil, ale na konci sa poďakoval hosťom za „dynamickú diskusiu“. A novinári? Čuduj sa svete, títo hyperkritickí moralisti dnešných dní si nič nevšimli…

Toho vulgárneho správania je, samozrejme, oveľa viac a ja to odmietam zľahčovať, nepáči sa mi to. Hlavne tí, ktorí považujú štúrovcov za svoj vzor, by si mali uvedomiť, akí to boli ušľachtilí ľudia, že z úst Štúra alebo Hodžu by niečo také nikdy nevyšlo. Nadávky nepomenúvajú podstatu sporu, iba odvádzajú pozornosť od jadra veci. A v tomto prípade úplne ničia zmysel posolstva premiéra Fica: áno, opozičné médiá a politici klamú. Klamú ráno, klamú na obed, klamú večer. Lož je ich pracovnou metódou. A nezmeníte to, keď si hystericky uľavíte.

Premiér by si mal uvedomiť, že jeho dosah na súkromné médiá v slobodnej spoločnosti je pramalý. Môže nanajvýš sprísniť právo na opravu, lebo je charakteristické, že kým médiá usporadúvajú hon na skutočné alebo domnelé dezinformácie iných, vlastné klamstvá nie sú ochotné opraviť, hoci im to prikazuje zákon. To hlavné pole pôsobnosti boja za vyvážené, objektívne a pravdivé spravodajstvo sú médiá verejnej služby. A v tejto oblasti nedokázala koalícia doručiť občanom žiadne významnejšie výsledky.

STVR zmenila iba firemnú tabuľu, no naďalej je jednostranná, demagogická a do očí bijúc opozičná – na smiech všetkým jej kritikom. Národniari z toho vinia Hlas-SD, ktorý sa zaťal a odmieta podporiť voľbu orgánov médií verejnej služby, kým SNS neprestane blokovať voľbu predsedu NR SR. Namiesto vecného riešenia problému časť koalície paranoidne upodozrieva hlasistov, že sú im bližší progresívci a vylievajú na nich vedrá špiny. Títo ľudia si vo svojej zaslepenosti nedokážu uvedomiť, že aj Hlas má svojich vlastných voličov, ktorí majú svoje legitímne osobitné očakávania a nemôžu sa k nim správať, že sú povinní odkývať všetko, na čom sa dohodnú Fico s Dankom a Tarabom. Nie sú. Ak má táto koalícia vydržať do konca volebného obdobia, musia sa jej členovia navzájom rešpektovať. A pre premiéra Fica z toho vyplýva úloha, aby namiesto neustáleho lichotenia ministerky Šimkovičovej od nej začal vyžadovať plnenie konkrétnych úloh.

Eduard Chmelár FB