Šéf NATO Rutte navrhol, aby UA odložila akékoľvek mierové rozhovory

• Rutte navrhol, aby UA odložila akékoľvek mierové rozhovory: Generálny tajomník NATO Mark Rutte navrhol, aby Ukrajina odložila akékoľvek mierové rozhovory s Ruskom, kým západní spojenci neposkytnú dostatočnú vojenskú pomoc na posilnenie Kyjeva na bojisku a získanie silnejšej vyjednávacej pozície.
• Postoj Ukrajiny: Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj naznačil, že Ukrajina by mohla byť ochotná dočasne postúpiť územie Rusku výmenou za členstvo v NATO, čo je výrazná zmena v jeho rétorike.
• Podpora NATO: NATO a jeho členské štáty zvyšujú dodávky zbraní, munície a protivzdušnej obrany Ukrajine, aby jej pomohli udržať si pozíciu na bojisku.
• Reakcia Ruska: Rusko odpálilo experimentálnu balistickú raketu určenú na nosenie jadrových zbraní na zbrojársku továreň na východe Ukrajiny, čo spôsobilo obmedzené škody, ale malo za cieľ zastrašiť podporovateľov Ukrajiny.
• Zima ako zbraň: Ukrajina čelí krutej zime, pričom Rusko používa zimu ako zbraň na zmrazenie ľudí z ich domovov a zhasnutie svetiel.

Šéf NATO Rutte navrhol, aby UA odložila akékoľvek mierové rozhovory

Nový šéf diplomacie NATO v utorok navrhol, aby Ukrajina odložila akékoľvek mierové rozhovory s Ruskom, kým západní spojenci nepošlú dostatočnú vojenskú pomoc, aby pomohli Kyjevu presadiť sa na bojisku a získať silnejšiu vyjednávaciu pozíciu.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte uviedol, že je na Ukrajine, aby rozhodla, kedy je pripravená začať rokovania s Ruskom vo vojne, ktorá sa ťahá už takmer tri roky.

Ale keďže novozvolený americký prezident Donald J. Trump sľúbil, že zabezpečí rýchle prímerie, o ktorom sa predstavitelia v Kyjeve obávajú, že by bolo pre Rusko priaznivé – a napriek únave z vojny, ktorá visí nad časťami Európy – pán Rutte vyzval členov vojenskej aliancie, aby zvýšili dodávky zbraní, munície a protivzdušnej obrany skôr, ako sa pokúsia pracovať na prímerí.

„Neveďme všetky tieto diskusie, krok za krokom, o tom, ako by mohol vyzerať mierový proces,“ povedal Rutte pred dvojdňovými stretnutiami ministrov zahraničných vecí vrátane ukrajinského v sídle NATO v Bruseli. „Uistite sa, že Ukrajina má to, čo potrebuje, aby sa dostala do silnej pozície, keď sa začnú tieto mierové rozhovory.“

„Povedal by som, že viac vojenskej pomoci a menej diskusií o tom, ako by mohol vyzerať mierový proces,“ dodal Rutte.

Jeho komentáre prišli aj v čase, keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno zmenil svoj verejný postoj k potenciálnej mierovej dohode. Po rokoch trvania na tom, že Ukrajina v dohode nepostúpi žiadne územie Rusku, nedávno naznačil, že Ukrajina by bola ochotná tak urobiť – aspoň zatiaľ – výmenou za členstvo v NATO.

Zatiaľ čo členstvo v NATO zostáva nepravdepodobné, kým vojna pokračuje, rétorika pána Zelenského je výraznou zmenou. Predstavitelia v Kyjeve dokonca poskytli zdôvodnenie, ktoré by im potenciálne umožnilo dočasne postúpiť územie, pričom tvrdili, že Ruskom kontrolované územie na Ukrajine by nebolo medzinárodne uznané ako súčasť Ruska.

V nedeľu Zelenskyj tiež pripustil, že ukrajinská armáda nedokázala oslobodiť časť z odhadovaných 20 percent jej územia, ktoré Rusko okupuje, vrátane Krymu. „Našej armáde na to chýba sila,“ povedal Zelenskyj pre japonskú tlačovú agentúru Kyodo News.

Zelenskyj však zostal neoblomný v tom, že Ukrajina sa musí okamžite stať plnohodnotným členom NATO, aby bola zaručená jej bezpečnosť, aj keď Ruskom okupované oblasti nedostanú plnú ochranu aliancie.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení v utorok ostro citovalo zmluvu z roku 1994, ktorá zaručovala mier a územnú suverenitu krajiny výmenou za vzdanie sa jadrového arzenálu. Rusko porušilo túto dohodu, známu ako Budapeštianske memorandum, vpádom na Ukrajinu v roku 2014, čo viedlo k rozsiahlej invázii v roku 2022, uvádza sa vo vyhlásení.

„S trpkými skúsenosťami z Budapeštianskeho memoranda za sebou neprijmeme žiadne alternatívy, náhrady alebo náhrady za plné členstvo Ukrajiny v NATO,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Aliancia vyhlásila prípadné členstvo Ukrajiny za „nezvratné“, ale štáty NATO sú rozdelené v názore na to, ako skoro by malo byť povolené.

V poslednej dobe sa objavil vír návrhov na ukončenie bojov, keďže Ukrajina sa snaží udržať si svoju pozíciu v prvej línii. Hoci ruskí vojaci sú v tejto vojne zabíjaní a zranení bezprecedentnou rýchlosťou – podľa odhadov spravodajských služieb v novembri v priemere až 1 500 denne – Ukrajina neustále stráca kilometre územia, kde len pred mesiacmi obe strany bojovali len o niekoľko metrov.

Trump bol vágny v tom, ako prinesie mier na Ukrajinu už za 24 hodín, ako sľúbil. Vysokí predstavitelia v jeho administratíve, vrátane novozvoleného viceprezidenta JD Vancea, však navrhli také nápady, ako je umožnenie Rusku ponechať si územie, ktoré obsadilo, a zaručenie, že Ukrajina nevstúpi do NATO, alebo odmietnutie vojenskej pomoci Ukrajine, kým nebude súhlasiť s rokovaniami.

Viac ako polovica vojenskej pomoci, ktorú Ukrajina dostáva, pochádza od Spojených štátov, ktoré od začiatku totálnej vojny vo februári 2022 poslali zbrane a vybavenie v hodnote viac ako 61 miliárd dolárov.

Vysokí predstavitelia NATO však v utorok uviedli, že ruský prezident Vladimir Putin sa zdá byť nezainteresovaný o rokovania o mieri, kým získava pôdu pod nohami.

„Nie je v našom záujme, nikoho z nás, ak Putin vyhrá túto vojnu,“ povedal v krátkom rozhovore holandský admirál Rob Bauer, najvyšší vojenský dôstojník NATO. „Vojny sa môžu zmeniť – a situácia sa môže zmeniť na základe toho, čo robíme.“

Vojna sa ani zďaleka neblíži k mieru, ale v posledných týždňoch sa vystupňovala.

Minulý mesiac Ukrajina prvýkrát vypustila americké a britské delostrelectvo dlhého doletu do Ruska, čo prinútilo Moskvu obviniť NATO z toho, že sa stalo priamym účastníkom vojny. Rusko kontrovalo v priebehu niekoľkých dní odpálením experimentálnej balistickej rakety určenej na nosenie jadrových zbraní na zbrojársku továreň na východe Ukrajiny. Raketa spôsobila obmedzené škody, ale pán Rutte v utorok povedal, že jej použitie sa snažilo zastrašiť „tých, ktorí podporujú Ukrajinu, keď sa bráni“.

V posledných dňoch Estónsko, Nemecko, Litva, Nórsko, Švédsko a Spojené štáty poskytli stovky miliónov dolárov na muníciu, protivzdušnú obranu a ďalšie zbrane, keďže spojenci sa snažia demonštrovať, že zvyšujú podporu Ukrajine a Bidenova administratíva tlačí toľko amerického materiálu do vojny predtým, ako sa pán Trump v januári ujme úradu.

„Potrebujeme túto istotu,“ povedal ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha. „Potrebujeme silné rozhodnutia, ktoré nás posilnia, posilnia naše kapacity.“

Pán Sybiha uviedol, že Ukrajina potrebuje najmenej 19 ďalších systémov protivzdušnej obrany na ochranu svojich ľudí a energetickej infraštruktúry pred ruskými útokmi.

Úsilie je obzvlášť zúfalé, keď na Ukrajine nastáva krutá zima, „keď Putin opäť používa zimu ako zbraň, snaží sa zmraziť ľudí z ich domovov, zhasnúť svetlá,“ uviedol minister zahraničných vecí Antony J. Blinken. „Nedovolíme, aby sa to stalo.“

Zdroj: The New York Times

---

---