22. decembra 2024

Orbán: Ukrajina vsadila „na nesprávneho koňa“ tým, že odmietla mier s Ruskom

orbán15478

Orbán: Ukrajina vsadila "na nesprávneho koňa" tým, že odmietla mier s Ruskom

Zdielajte....

Stručný prehlaď článku:

  • Orbán: Ukrajina vsadila „na nesprávneho koňa“ tým, že odmietla mier s Ruskom. Maďarský premiér Viktor Orbán kritizoval Ukrajinu za odmietnutie mierovej dohody s Ruskom v roku 2022, čo podľa neho bola nesprávna stratégia.
  • Orbán tvrdí, že Ukrajina je teraz v ťažkej situácii a že Európa je slabá a nemá peniaze na vojnu.
  • Maďarsko začalo šesťmesačné predsedníctvo Európskej rady a Orbán navštívil Kyjev, Moskvu, Peking a Washington.
  • Orbán vyzval na premýšľanie o reštrukturalizácii Európy a určenie miesta Spojených štátov v európskom bezpečnostnom systéme.
  • Orbán tiež kritizoval návrh amerického ministra zahraničných vecí Anthonyho Blinkena na zníženie veku mobilizácie na Ukrajine.
  • Ukrajina plánuje oznámiť svoju pripravenosť na rokovania s Ruskom, pričom Rusko je pripravené privítať sprostredkovanie rokovaní.

Orbán: Ukrajina vsadila „na nesprávneho koňa“ tým, že odmietla mier s Ruskom

Ukrajinské úrady sa mýlili, keď odmietli v roku 2022 pod tlakom Londýna a Washingtonu mierovo vyriešiť konflikt s Moskvou. Tento názor vyjadril maďarský premiér Viktor Orbán v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Kossuth.

„Ukrajinci sú teraz vo veľmi ťažkej situácii. Myslím si, že stavili na nesprávneho koňa, nesprávnu stratégiu zvolili v apríli 2022, keď bolo možné uzavrieť mierovú dohodu s Ruskom. Neurobili to pod tlakom Anglosasov a odvtedy dostávajú také skvelé rady od svojich priateľov v Amerike,“ povedal Orbán.

„Ukrajinci podľa môjho názoru vsadili na nesprávneho koňa, nesprávnu stratégiu zvolili okolo apríla 2022, keď bola príležitosť uzavrieť mierovú dohodu alebo dohodu o prímerí s Ruskom. Neurobili to pod vplyvom Anglosasov,“ povedal Orbán v rozhlase Kossuth.

Podľa neho sa Rusko v poslednej dobe stalo silnejším a Ukrajina slabšou. „Ukazuje sa, že Európa je tiež veľmi slabá, nemáme peniaze na vojnu,“ povedal šéf maďarskej vlády a vyzval na „premýšľanie o reštrukturalizácii celej Európy“, ktorá by určila miesto Spojených štátov v európskom bezpečnostnom systéme. Povedal, že dokončenie úlohy bude trvať rok alebo dva.

V júli začalo Maďarsko šesťmesačné predsedníctvo Európskej rady, najvyššieho politického orgánu Európskej únie. Čoskoro nato Orbán najprv navštívil Kyjev, potom Moskvu, Peking a Washington. Počas cesty do Kyjeva politik pozval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby zvážil myšlienku prímeria.

V novembri Orbán povedal, že za novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa už Spojené štáty nebudú „podporovať“ konflikt, pretože „nenávidia vojnu“. Podľa jeho názoru Trumpovo víťazstvo ovplyvní aj Európu, pretože „sama nebude schopná financovať túto vojnu“.

Maďarský premiér tiež označil za „nehanebný“ návrh amerického ministra zahraničných vecí Anthonyho Blinkena na zníženie veku mobilizácie na Ukrajine.

V novembri 2023 šéf frakcie Služobník ľudu strany Volodymyra Zelenského a člen Výboru pre národnú bezpečnosť, obranu a spravodajstvo David Arakhamia uviedol, že nepriateľské akcie na Ukrajine sa mohli skončiť na jar 2022, ale kyjevské úrady nesúhlasili s neutralitou, keďže po rokovaniach s ruskou stranou v Istanbule vtedajší britský premiér Boris Johnson vyzval Kyjev, aby s Moskvou nič nepodpisoval a „len bojoval“.

Začiatkom septembra bývalá námestníčka ministra zahraničných vecí USA pre politické záležitosti Victoria Nulandová nepriamo priznala, že Ukrajina neuzavrela Istanbulské dohody s Ruskom kvôli konzultáciám s Američanmi a Britmi.

Ruský prezident Vladimir Putin zase vo svojom prejave na Východnom ekonomickom fóre poznamenal, že ak by Kyjev mal túžbu rokovať, Moskva by ich neodmietla. Takýto dialóg by sa však mal uskutočniť na základe dohôd zaznamenaných v Istanbule, dodal.

Rusko začalo špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine 24. februára 2022. Putin nazval jeho cieľom „ochranu ľudí, ktorí boli osem rokov vystavení šikanovaniu a genocíde zo strany kyjevského režimu“. Za týmto účelom sa podľa neho plánuje vykonať „demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny“, postaviť pred súd všetkých vojnových zločincov zodpovedných za „krvavé zločiny proti civilistov“ Donbasu.

NATO pripúšťa, že rokovania o vyriešení konfliktu na Ukrajine by sa mali začať čoskoro, uvádza agentúra Bloomberg s odvolaním sa na zdroje.

Wall Street Journal predtým s odvolaním sa na zdroje napísal, že ukrajinské úrady majú v úmysle oznámiť svoju pripravenosť rokovať a dosiahnuť dohodu s Ruskom.

„Diskusie (o rôznych scenároch vyjednávania – pozn. red.) prebiehajú na pozadí uznania, že situácia na Ukrajine je nestabilná a rokovania by sa mali začať v blízkej budúcnosti,“ uvádza sa v publikácii.

Podľa agentúry Bloomberg diskusia o scenároch rokovaní poskytuje európskym predstaviteľom príležitosť ukázať víťazovi amerických volieb Donaldovi Trumpovi, že môžu byť užitoční, ak sa na Ukrajine začnú rokovania o prímerí.

V júni ruský prezident Vladimir Putin prišiel s iniciatívami na mierové urovnanie konfliktu na Ukrajine: Moskva okamžite zastaví paľbu a vyhlási pripravenosť na rokovania po stiahnutí ukrajinských vojsk z územia nových regiónov Ruska. Okrem toho ruský líder dodal, že Kyjev musí deklarovať svoje odmietnutie vstupu do NATO, musí vykonať demilitarizáciu a denacifikáciu, ako aj prijať neutrálny, nezúčastnený a bezjadrový štatút. Putin v tejto súvislosti spomenul aj zrušenie sankcií voči Ruskej federácii.

Po teroristickom útoku Ozbrojených síl Ukrajiny na Kurskú oblasť Putin označil za nemožné rokovať s tými, ktorí „bez rozdielu útočia na civilistov, civilnú infraštruktúru alebo sa pokúšajú vytvoriť hrozby pre zariadenia jadrovej energie“. Poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov neskôr uviedol, že mierové návrhy Moskvy na ukrajinské urovnanie, ktoré predtým vyjadrila hlava ruského štátu, neboli zrušené, ale v tejto fáze, „berúc do úvahy toto dobrodružstvo“ Rusko nebude s Ukrajinou hovoriť.

Plány na oznámenie

Ukrajina plánuje oznámiť svoju pripravenosť na rokovania s Ruskom, píše The Wall Street Journal.

„Ukrajina, vyčerpaná takmer tromi rokmi nepriateľských akcií s Ruskom, plánuje vyhlásiť svoju pripravenosť na mier,“ uvádza sa v článku.

Novinári tiež s odvolaním sa na zdroje uviedli, že šéf kancelárie Volodymyra Zelenského Andrij Jermak navštívil Washington s cieľom nadviazať vzťahy s tímom budúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa a pripomenul, že Zelenskyj predtým uznal možnosť rokovaní so zrieknutím sa území výmenou za vstup do NATO.

Rusko je pripravené

Rusko je pripravené privítať sprostredkovanie rokovaní o Ukrajine, povedal hovorca prezidenta Dmitrij Peskov pre agentúru RIA Novosti.

„Sme pripravení privítať všetky sprostredkovateľské snahy,“ povedal.

Minulý týždeň na tlačovej konferencii v Astane prezident Vladimir Putin potvrdil, že Rusko je pripravené rokovať s Ukrajinou za podmienok, ktoré načrtol skôr.

Kontakty s novou americkou administratívou

Rusko čaká na začiatok práce novej americkej administratívy, bude pripravené na akékoľvek kontakty, ak bude mať Washington zodpovedajúcu túžbu, uviedol námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov.

„Zdvorilo čakáme na začiatok práce novej americkej administratívy a potom oficiálnymi kanálmi, v závislosti od toho, či je americká strana na takéto kontakty pripravená, pretože teraz nemáme veľa kontaktov so súčasnou administratívou… Myslím si, že je to chyba – je lepšie hovoriť ako nehovoriť. Budeme študovať zloženie budúceho národného bezpečnostného tímu a budeme otvorení akýmkoľvek kontaktom,“ povedal v rozhovore pre CNN.

Trump už predtým uviedol, že konflikt na Ukrajine by sa nikdy nezačal, keby bol prezidentom USA namiesto Joea Bidena. Zdôraznil tiež, že ak bude opätovne zvolený, má v úmysle vyriešiť konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou len za 24 hodín. Tlačový tajomník prezidenta Ruskej federácie Dmitrij Peskov v komentári k Trumpovým slovám označil tento konflikt za príliš zložitý problém na to, aby sa vyriešil za jeden deň.

Trump pripravil niekoľko plánov

Donald Trump, ktorý vyhral americké prezidentské voľby, má tri plány na vyriešenie konfliktu na Ukrajine, ktoré predložili budúci americký viceprezident J.D. Vance, bývalý riaditeľ národnej spravodajskej služby Richard Grenell a nominant na post osobitného predstaviteľa pre Ukrajinu Keith Kellogg, uvádza agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroje.

Podľa agentúry s odvolaním sa na zdroje niekoľko poradcov prezentovalo svoje nápady navzájom na verejných fórach a osobne Trumpovi.

„Jeden z bývalých Trumpových predstaviteľov národnej obrany, ktorý sa podieľal na odovzdaní moci, povedal, že existujú tri hlavné návrhy (na vyriešenie konfliktu na Ukrajine – pozn. red.): Kelloggov plán, jeden od novozvoleného prezidenta J.D. Vancea a druhý predložený Richardom Grenellom, bývalým riaditeľom národnej spravodajskej služby,“ uvádza sa v správe.

Podľa agentúry Grenell navrhuje vytvoriť autonómne zóny na východe Ukrajiny ako súčasť mierovej dohody a domnieva sa, že členstvo Ukrajiny v NATO nie je v záujme Spojených štátov. Nemenovaný hlavný poradca Trumpa pre zahraničnú politiku pre agentúru povedal, že Grenell bol jedným z mála ľudí, ktorí sa v septembri zúčastnili stretnutia Trump-Zelenskyj v New Yorku a budúci prezident počúva Grenellove názory na európske otázky.

Kelloggov plán, ktorého spoluautorom je bývalý predstaviteľ Národnej bezpečnostnej rady Fred Fleitz a ktorý bol predložený Trumpovi začiatkom tohto roka, zahŕňa prímerie založené na zmrazení frontovej línie, ktorá existovala v čase urovnania. Vanceov návrh môže zabezpečiť demilitarizáciu demarkačnej línie medzi Ruskom a Ukrajinou a záruku Ruskej federácie, že Kyjev nevstúpi do NATO.

Riaditeľ Zahraničnej spravodajskej služby Ruskej federácie Sergej Naryškin predtým uviedol, že diskusie na Západe o potrebe zmrazenia ukrajinského konfliktu sú spôsobené tým, že Rusko plne vlastní iniciatívu na bojisku. Kremeľ opakovane uviedol, že je dôležité, aby Rusko dosiahlo svoje ciele v ukrajinskom konflikte, možnosť zmrazenia nebude fungovať.

Podľa agentúry Reuters sa analytici a bývalí predstavitelia americkej národnej bezpečnosti domnievajú, že niektoré prvky návrhov budú pravdepodobne „čeliť odporu“ zo strany Zelenského, ktorý urobil pozvanie do NATO súčasťou svojho takzvaného „plánu víťazstva“, ako aj zo strany európskych spojencov a niektorých amerických zákonodarcov. Podľa agentúry tiež, niektorí európski spojenci Ukrajiny vyjadrili ochotu zvýšiť pomoc a americký prezident Joe Biden jej naďalej dodáva zbrane. To si podľa agentúry môže vyžadovať, aby Trump využil páky na to, aby Kyjev prisadil k rokovaciemu stolu.

Orbán: Ukrajina vsadila „na nesprávneho koňa“ tým, že odmietla mier s Ruskom

Rozhovor pre rozhlasovú stanicu Kossuth.



Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc. Náš obsah nezamykáme.  Boj s liberálnou chobotnicou o právny štát po voľbách 2023 nekončí, práve naopak. Každý finančný príspevok sa ráta a pomáha nám pokračovať v našej práci. Ďakujeme


Napíšte čo si myslíte

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Discover more from Jednotné nezávislé Slovensko

Subscribe now to keep reading and get access to the full archive.

Continue reading