Eduard Chmelár: Opozíciu opäť spojilo hlúpe klamstvo

Stručný prehlaď článku:

Eduard Chmelár: Opozíciu opäť spojilo hlúpe klamstvo. Článok od Eduarda Chmelára kritizuje tri opozičné strany (SaS, Progresívne Slovensko a KDH) za ich návrh na zmenu slovenskej hymny. Chmelár tvrdí, že tento návrh je založený na klamstvách a neznalosti histórie hymny. Podľa neho bola hudobná úprava hymny v roku 1992 vykonaná na žiadosť Slovenského rozhlasu, nie parlamentu. Chmelár tiež zdôrazňuje, že úpravy hymny sú bežné a že súčasná verzia bola upravená niekoľkokrát bez väčšej pozornosti verejnosti. Celkovo článok obviňuje opozíciu z pokusu o znevažovanie národných symbolov a vyzýva na ich diskvalifikáciu z verejnej činnosti.

Eduard Chmelár: Opozíciu opäť spojilo hlúpe klamstvo

Tri poslanecké kluby (SaS, Progresívne Slovensko a KDH) sa dnes spojili ako pokrvní bratia v lži, aby sa pokúsili presadiť absurdný návrh, ktorý ich usvedčuje nielen z neznalosti, klamstva a ignorantstva, ale najmä z hlbokého a ťažko skrývaného pohŕdania všetkým, čo je rýdzo slovenské a národné. Poslanec Alojz Hlina predložil za tri opozičné kluby návrh na zaradenie do programu schôdze NR SR bodu, v ktorom žiadajú, aby „nová verzia hymny“ prešla parlamentom. Hlina podobne ako jeho veľký učiteľ Matovič počas odôvodnenia návrhu neudržal nervy na uzde a okrem toho na hulváta klamal, že vraj „aktuálna verzia hymny prešla v roku 1992 parlamentným výborom a schválila ju národná rada“.

Aby nebol vo svojich donebavolajúcich klamstvách osamotený, pribehla mu na pomoc na tlačovej konferencii podpredsedníčka SaS Mária Kolíková, ktorá bez začervenania povedala: „Chceme apelovať aj z pôdy parlamentu voči vláde, že tak, ako to bolo pri prvej verzii hymny za prvej republiky, tak ako to bolo, keď vznikla Slovenská republika, vždy tu bola súťaž návrhov a nakoniec tá verzia, ktorú teraz máme, bola legitimizovaná príslušným výborom Národnej rady SR. A toto žiadame, aby jednoducho rešpektovala táto vláda.“

Ja už neviem, či sú títo ľudia takí neschopní, aby si overili fakty, do ktorých sa rozumejú ako husi do piva, alebo je to normálny zákerný zámer zmiasť celú spoločnosť a spoliehať sa na to, že nikto o tom nič nevie, ale takéto sprosté až detinské klamstvá zneužívajúce štátnu hymnu Slovenskej republiky považujem na pôde NR SR za niečo tak nehorázne, že ľudia, ktorí takto znesväcujú národné symboly, by mali dostať doživotný zákaz verejnej činnosti a mali by byť vyhlásení za nespôsobilých reprezentovať tento štát.

Pravda je totiž jasná, ľahko dokázateľná a čistá ako božie oko. Tvrdenie opozičných poslancov, že v roku 1992 tu bola nejaká „súťaž návrhov“ a že „novú verziu hymny“ schválil parlament, je prinajmenšom zavádzajúce, ak nie vyslovene lživé. Na prelome augusta a septembra 1992 v rámci prípravy Ústavy SR schvaľoval parlament štátne symboly, vrátane hymny, nie však jej hudobnú stránku. Hudobnú úpravu urobil až krátko pred Vianocami profesor Ladislav Burlas nie na žiadosť parlamentu, ale na prosbu redaktorov Slovenského rozhlasu.

V časovej tiesni to majster Burlas stihol za tri dni a aby už títo podliaci nemohli spochybniť ani čierne na bielom, tu je o tom jeho priame zvukové svedectvo (mimochodom, ako to v skutočnosti bolo, sa ho novinári po prvýkrát spýtali až niekoľko rokov pred smrťou, v roku 2017!): https://slovensko.rtvs.sk/…/ladislav-burlas-napisal… Nové znenie slovenskej hymny vzápätí nahrala Slovenská filharmónia a Slovenský filharmonický zbor 16. decembra 1992 pod taktovkou šéfdirigenta Ondreja Lenárda (ten ešte žije, overte si to u neho, leniví žurnalisti!): https://www.vtedy.sk/hymna-slovenska-republika-vznik

Znovu pripomínam: Úprava skladieb je úplne bežná vec. Väčšina ľudí netuší, že dokonca aj mnoho ľudových piesní sa stalo populárnymi vďaka tomu, že ich niekto zaranžoval. Pokiaľ ide o slovenskú národnú a štátnu hymnu, tá bola upravovaná niekoľkokrát bez toho, aby si to niekto všimol. Keď Janko Matúška vo svojom byte na Jozefskej ulici (v dnešnej reštaurácii Divný Janko, kde je aj pamätná tabuľa) písal začiatkom roka 1844 text piesne s vtedajším názvom „Prešporskí Slováci, budúci Levočania“, jeho spolužiak Jozef Podhradský mu k tomu hral na gitare pesničku Kopala studničku alebo U studienky stála, čo sú dve textové verzie jednej melódie ľudovej piesne. Do nôt ju zaznamenal 16. marca 1844 August Horislav Krčméry.

Prvú zborovú úpravu tejto piesne urobil v roku 1864 (na počesť vzniku Matice slovenskej) Ján Levoslav Bella, ktorý ju zahrnul do svojho cyklu Slovenských štvorspevov pod názvom Už Slovensko vstáva. V roku 1905 upravil pieseň Nad Tatrou sa blýska pre spev a klavír Mikuláš Schneider-Trnavský. Ďalšiu inštrumentáciu slovenskej národnej hymny (rozpísanie skladby pre jednotlivé nástroje orchestra) ako súčasti česko-slovenskej štátnej hymny vykonal hudobný skladateľ Alexander Moyzes. No a dosiaľ posledné znenie upravil pri vzniku nezávislej Slovenskej republiky koncom roka 1992 na základe rekonštrukcie skíc Alexandra Moyzesa z rokov 1934 – 1945 profesor Ladislav Burlas.

Nikdy do toho nijaký papaláš nezasahoval. Ale bolo to najskôr tým, že vtedajšie politické elity boli natoľko vyspelé, že rozumeli aspoň tomu, že sa tomu nerozumejú a nemýlili si inštrumentáciu so zmenou hymny. Títo dnešní táraji vyrobia problém aj tam, kde neexistuje, len aby znevážili štátny symbol. A ešte si dovolia nazvať týchto babráckych hochštaplerov svojimi straníckymi „expertmi“. Za čo nás, panebože, tak trestáš?

Eduard Chmelár FB