NYT: Nemecká vláda sa v pondelok zrútila, keď kancelár Olaf Scholz prehral hlasovanie

NYT: Nemecká vláda sa v pondelok zrútila, keď kancelár Olaf Scholz prehral hlasovanie o dôvere v parlamente. Tento pád vlády prichádza v čase rastúcich ekonomických a bezpečnostných výziev v Európe, vrátane eskalácie vojny na Ukrajine a nadchádzajúceho nástupu prezidenta Donalda J. Trumpa v USA. Nemecko teraz čakajú predčasné voľby, ktoré sa očakávajú 23. februára. Politická neistota by mohla trvať mesiace, pričom nová vláda by sa mohla vytvoriť až v apríli alebo máji. Hlavnými témami kampane budú vojna na Ukrajine, ekonomické problémy a imigrácia. Scholzova koalícia troch strán sa rozpadla v novembri, čo viedlo k strate parlamentnej väčšiny. V prieskumoch vedú konzervatívni kresťanskí demokrati, pričom sa očakáva, že Friedrich Merz bude budúcim kancelárom.

Nemecká vláda sa v pondelok zrútila, keď kancelár Olaf Scholz prehral hlasovanie

Kancelár Olaf Scholz prehral hlasovanie o dôvere, čím sa prehĺbili politické turbulencie v jednej z najsilnejších ekonomík kontinentu.

Nemecká vláda sa v pondelok zrútila, keď kancelár Olaf Scholz prehral hlasovanie o dôvere v parlamente, čím sa prehĺbila kríza vedenia v celej Európe v čase rastúcich ekonomických a bezpečnostných výziev.

Vojna na Ukrajine sa vystupňovala. Novozvolený prezident Donald J. Trump sa má ujať úradu v Spojených štátoch, čo vyvoláva nové otázky o obchodných vzťahoch a vojenskej obrane Európanov. A francúzska vláda tento mesiac padla.

Teraz je najväčšia európska ekonomika v rukách dočasnej vlády pred voľbami začiatkom budúceho roka.

Nemeckí zákonodarcovia hlasovali za rozpustenie existujúcej vlády pomerom hlasov 394 ku 207, pričom 116 sa zdržalo hlasovania.

Pád vlády, len deväť mesiacov pred plánovanými parlamentnými voľbami, bol pre Nemecko mimoriadnym momentom. Voľby, ktoré sa teraz očakávajú 23. februára, budú len štvrtými predčasnými voľbami za 75 rokov od založenia moderného štátu, čo odráža novú éru rozhádanejšej a nestabilnejšej politiky v krajine, ktorá je dlho známa trvalými koalíciami postavenými na konsenze.

Pán Scholz nemal inú možnosť, ako urobiť nezvyčajný krok a vyzvať na hlasovanie o dôvere po tom, čo sa jeho koalícia troch strán v novembri rozpadla, ukončila mesiace trpkých vnútorných sporov a zostala bez parlamentnej väčšiny na schválenie zákonov alebo rozpočtu.

Politická neistota v krajine by mohla trvať mesiace, pričom nová stála vláda by sa mohla vytvoriť až v apríli alebo máji.

Sedem strán pôjde do kampane do parlamentu s reálnou šancou na získanie kresiel a niektoré na politickom okraji – najmä na pravici – sú podľa prieskumov pripravené na silné výsledky. Všeobecne sa očakáva, že pán Scholz bude zosadený z funkcie kancelára. Prieskumy v súčasnosti naznačujú, že konzervatívni kresťanskí demokrati sú pripravení skončiť ako prví.

Kampani bude pravdepodobne dominovať niekoľko otázok, ktoré v posledných rokoch rozvírili Európu. Nemecko a Francúzsko, tradične dve najvplyvnejšie krajiny Európskej únie, sa utápajú v debatách o tom, ako čo najlepšie oživiť svoje bojujúce ekonomiky, prelomiť rastúce sociálne rozdiely, zmierniť obavy voličov z imigrácie a posilniť národnú obranu.

Oni a ich partneri z EÚ sa opatrne pozerajú na Rusko, kde prezident Vladimir Putin vystupňoval hrozby použitia jadrových zbraní uprostred vojny Moskvy proti Ukrajine.

Trápia ich aj ich ekonomické vzťahy s Čínou, ktorá sa stala impozantným konkurentom pre mnohé z ich najdôležitejších priemyselných odvetví, ale nestala sa prekvitajúcim spotrebiteľským trhom pre európske výrobky, ako si lídri dlho predstavovali.

A pripravujú sa na začiatok nového prezidentského obdobia Trumpa, ktorý pohrozil obchodnou vojnou a ukončením záväzku Spojených štátov voči aliancii NATO, ktorá zaručuje bezpečnosť Európy už 75 rokov.

Kombinácia výziev sa ukázala ako politicky znepokojujúca. Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok vymenoval svojho štvrtého premiéra za rok a je pod rastúcim tlakom, aby odstúpil. Macron hovorí, že zostane vo funkcii a pokúsi sa napraviť hlboké trhliny vo svojej vláde v súvislosti s rozpočtom na rok 2025.

Je to nevhodný čas na to, aby sa Nemecko ponorilo do vyčerpávajúcej zimnej volebnej kampane a politického zmrazenia, ktoré by mohlo trvať až do prevzatia moci novou vládou.

„Načasovanie je pre EÚ absolútne hrozné – v podstate tieto viaceré krízy zasahujú EÚ v najhoršom možnom čase, pretože tradičný motor bloku je zaneprázdnený sám sebou,“ povedala Jana Puglierin z Európskej rady pre zahraničné vzťahy s odkazom na Nemecko a Francúzsko.

Vojna na Ukrajine a potreba posilniť nemeckú armádu – a koľko to bude stáť – budú patriť medzi naliehavé otázky, ktoré budú pravdepodobne dominovať volebnej kampani, spolu s upadajúcou ekonomikou, zlyhávajúcou infraštruktúrou, imigráciou a vzostupom politických extrémov.

Pán Scholz, ktorý výrazne zaostáva v prieskumoch, plánuje zdôrazniť svoju opatrnosť pri zásobovaní Ukrajiny zbraňami, najmä sofistikovaným útočným vybavením.

Pod dohľadom pána Scholza sa Nemecko stalo najväčším európskym darcom zbraní pre Ukrajinu, podľa rebríčka Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku, výskumnej organizácie v Nemecku. Radšej však poukazuje na svoje rozhodnutie nevyvážať raketový systém dlhého doletu Taurus. Mnohí v Berlíne považovali novembrový telefonát kancelárky s Putinom za spôsob, ako prilákať voličov, ktorí sú nervózni z pasívnej účasti Nemecka vo vojne.

Počas svojho prvého predvolebného prejavu minulý mesiac Scholz kritizoval svojho hlavného oponenta Friedricha Merza, lídra Kresťanskodemokratickej únie, a obvinil ho z provokovania Ruska poznámkami, ktoré naznačovali, že poskytne Kyjevu viac vojenskej pomoci, ak ruské sily budú pokračovať v bombardovaní civilnej infraštruktúry.

„Môžem len povedať: Buďte opatrní! Nemali by ste hrať ruskú ruletu s bezpečnosťou Nemecka,“ povedal pán Scholz.

Zdá sa, že stratégia funguje. Od konca koalície troch strán sa Scholzova osobná popularita trochu zvýšila. Jeho strana však stále dosahuje približne 17 percent, čo je asi polovica toho, čo by mali konzervatívci získať.

Pán Scholz bude musieť tvrdo bojovať, aby presvedčil voličov, aby mu dali ďalšiu šancu. Zatiaľ sa všeobecne očakáva, že pán Merz, dlhoročná osobnosť na politickej scéne, bude budúcim kancelárom, vzhľadom na silný náskok jeho strany v prieskumoch verejnej mienky.

Tri ďalšie mainstreamové strany vedú aj známi politici, z ktorých dvaja zastávali dôležité funkcie vo vláde: Christian Lindner, vodca propodnikateľských Slobodných demokratov, ktorého roztržka s kancelárkou pomohla urýchliť kolaps koalície; a Robert Habeck, minister hospodárstva a hlavný kandidát ľavicovo orientovaných Zelených.

Na roztrieštenej politickej scéne v Nemecku však žiadna strana pravdepodobne nezíska úplnú väčšinu, čo povedie k potenciálne zložitým rokovaniam o vybudovaní funkčnejšej a odolnejšej koalície ako tá, ktorá zlyhala.

Táto nevyhnutnosť pravdepodobne znamená, že oponentov nemožno príliš kritizovať, pretože všetci sú potenciálnymi koaličnými partnermi. Môže však tiež postaviť mainstreamové strany pred ťažké rozhodnutia o tom, s kým sa rozhodli spolupracovať.

Všetky mainstreamové strany uviedli, že odmietnu partnerstvo s krajne pravicovou Alternatívou pre Nemecko, ktorej časti domáce bezpečnostné služby monitorujú ako hrozbu pre ústavu. Napriek tomu sa zdá, že strana, ktorá je známa ako AfD a má v prieskumoch asi 18 percent, získava pôdu pod nohami.

V ostro sledovaných štátnych voľbách v septembri sa AfD aj novšia, extrémne ľavicová strana Aliancia Sahra Wagenknecht, predviedli najlepšie výsledky vôbec. Mainstreamové strany ich však stále považujú za anatému, čo sťažuje vytváranie vládnych koalícií v týchto štátoch.

Výsledky by mohli byť predzvesťou rovnako chaotického koaličného zjednávania v Berlíne po celoštátnom hlasovaní, hoci politický okraj je na celoštátnej úrovni menej populárny ako v týchto východných štátoch.

Vzhľadom na pravdepodobný počet hlasov však mnohí politickí pozorovatelia predpovedajú návrat veľkej koalície stredu medzi konzervatívnymi kresťanskými demokratmi a progresívnou sociálnodemokratickou stranou, ktorá vládla Nemecku 12 z posledných 20 rokov.

Zdroj: The New York Times

---

---