POVEDZME JASNÉ „NIE!!!“ ĎALŠIEMU ZVYŠOVANIU ZBROJENIA

Stručný prehlaď článku:

POVEDZME JASNÉ „NIE!!!“ ĎALŠIEMU ZVYŠOVANIU ZBROJENIA. Článok sa zaoberá plánmi NATO na zvýšenie vojenských výdavkov na 3 % HDP, pričom niektorí predstavitelia, ako generálny tajomník NATO Mark Rutte, navrhujú až 4 % alebo dokonca 5 % HDP. Autor článku kritizuje tento návrh, argumentujúc, že takéto zvýšenie výdavkov je neprimerané a neefektívne. Poukazuje na to, že vojenské výdavky NATO sú už teraz výrazne vyššie ako výdavky Ruska a Číny. Článok tiež zdôrazňuje, že zvyšovanie zbrojenia môže viesť k predlžovaniu konfliktov a zvyšovaniu počtu obetí. Autor vyzýva na obnovu hnutia za odzbrojenie a kritizuje nedostatok diskusie o efektivite vojenských výdavkov.

POVEDZME JASNÉ „NIE!!!“ ĎALŠIEMU ZVYŠOVANIU ZBROJENIA

Mierumilovní ľudia by mali v nasledujúcom období zvýšiť ostražitosť, pretože mierové hnutie čaká najväčšia výzva posledných rokov. Denník Financial Times priniesol informáciu, že pred vyše týždňom sa na úrovni ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO začali „dôverné rozhovory“ o tom, že by sa spojenci zaviazali zvýšiť vojenské výdavky na úroveň 3 percent HDP. Dohodu chcú uzavrieť na samite Severoatlantickej aliancie v Holandsku v júni budúceho roku. Generálny tajomník NATO Mark Rutte si myslí, že by to mali byť 4 percentá (v súčasnosti túto hranicu prekračuje len Poľsko), Donald Trump dlhodobo presadzuje, aby to bolo 5 percent.

Aby sme si uvedomili, o akú obrovskú sumu ide, pripomínam, že 3 percentá HDP vynakladali na obranu štáty NATO počas prvej fázy studenej vojny (do roku 1989), kedy celý svet protestoval proti „horúčkovitému zbrojeniu“, no dnes akoby si neuvedomoval riziká takejto politiky. Slovenská diplomacia sa zatiaľ k týmto návrhom nevyjadrila, ale minister obrany Robert Kaliňák už nevylúčil, že náklady na zbrojenie by sa mohli zvyšovať. A ja sa obávam, že práve v tomto bode vláda aliancii ustúpi a môže mať dokonca podporu časti nacionalistov, ktorí síce odporujú vojne na Ukrajine, ale vždy tvrdili, že potrebujeme „silnú“ armádu. O vždy prítomnom nadšení súčasnej opozície pre zbrojenie škoda hovoriť.

V nasledujúcich riadkoch si preto vysvetlíme, prečo je táto filozofia obrany scestná. Generálny tajomník NATO Mark Rutte tvrdí, že 2 percentá HDP na obranu nestačia. V tom prípade by mal však vysvetliť, prečo (opäť pripomínam, ako si novinári neplnia základné úlohy a takéto vyjadrenia nechávajú bez otázok ako posolstvá pápeža). Mal by to vysvetliť na základe nasledujúcich údajov. Vojenský rozpočet USA pre rok 2024 predstavuje 831,8 miliárd dolárov. Vojenský rozpočet európskych členských štátov NATO v tomto roku dosiahol 380 miliárd dolárov. Do toho nie je zarátaných 380 miliárd vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Na druhej strane vojenský rozpočet Číny je 227 miliárd dolárov, Ruska 115 miliárd dolárov a Indie 74 miliárd dolárov. Čiže vojenské výdavky NATO sú súhrnne osemkrát vyššie ako náklady Ruska (do roku 2022 boli dokonca 11-krát vyššie). Snemovňa reprezentantov Kongresu USA navyše v stredu schválila budúcoročné výdavky na obranu v objeme 895 miliárd dolárov, čo znamená zvýšenie z 3,4 % HDP na viac ako 4 percentá.

A teraz mi povedzte, ako je možné, že napriek tejto obrovskej prevahe dokáže byť Rusko Západu minimálne vyrovnaným súperom, dokonca v niektorých aspektoch ho vojensky prevyšovať? Prečo sa tvárime, že sme v defenzíve, keď to tak nie je? Ak ma niečo fascinuje na debatách o našej obrane, tak je to absencia akejkoľvek diskusie o efektivite vynakladaných prostriedkov. Všetky tzv. analýzy výdavkov na zbrojenie sa pripravujú s odôvodnením, „aby naše vojenské schopnosti zodpovedali politickým cieľom“. Je to od začiatku do konca nezmysel, je to iba snaha ospravedlňovať výdavky na armádu takým spôsobom, aby akékoľvek škrty mohli byť označené za bezpečnostnú hrozbu.

Zbrojárski lobisti vám samozrejme budú tvrdiť, že všetky takto vynaložené peniaze sú akousi zárukou či poistkou proti možnému nebezpečenstvu. Lenže ak sa dnes chcete poistiť (kdekoľvek), musíte najprv vyhodnotiť riziko. Inak by boli výdavky na poistenie výdavkami bez hraníc. Lenže presne takto sa mrhá peniazmi v rezorte obrany. Nič nemusíte vysvetľovať, nič nemusíte zdôvodňovať. Nemusíte vyhodnocovať efektivitu. Stačí, ak si vymyslíte hrozbu a jej iracionálnosť ospravedlníte preventívnymi bezpečnostnými opatreniami. Je to niečo podobné, ako keby ste si každý deň kupovali lieky — nie preto, že ich potrebujete, ale pre každý prípad.

Každý občan v demokratickej krajine má právo na bezpečnosť a má rovnaké právo sa pýtať, akým spôsobom je jeho bezpečnosť chránená. Ak všetky rezorty musia zdôvodňovať svoje výdavky, ministerstvo obrany by nemalo byť výnimkou. Realita je však úplne iná. Od čias vstupu do NATO bola každá potenciálna hrozba definovaná tak, aby ospravedlnila armádne výdavky, a nie naopak. Je to naozaj zvláštny prístup. Desia nás výdavky na štátny aparát, sme alergickí na požiadavky odborárov, šetríme na Slovenskej akadémii vied, na matkách s deťmi a dokonca aj na onkologických pacientoch — ale nikto, nikto nežiada zdôvodňovanie výdavkov na obranu. Akékoľvek vyslovené požiadavky zo strany zbrojárskych lobistov počúvajú naše médiá s takmer nábožnou úctou. Nikto nekladie otázky, či za vynaložené finančné prostriedky dostávame adekvátnu hodnotu. Povahu tejto debaty totiž určujú obchodné záujmy zbrojárskych koncernov, nie skutočné potreby obrany. A nie je to tak, samozrejme, len u nás. Ministerstvo obrany USA nedávno oznámilo, že už po siedmykrát po sebe sa nepodarilo uskutočniť finančný audit, lebo Pentagon nebol schopný vyúčtovať svoj gigantický rozpočet.

Súčasná situácia je oveľa nebezpečnejšia ako v časoch klasickej studenej vojny. Žijeme v období, kedy sa prelomové medzinárodné zmluvy o kontrole zbrojenia rýchlo rozpadávajú. Počet jadrových zbraní na Zemi po prvýkrát za posledné desaťročia začal rásť. 90 percent všetkých jadrových zbraní vlastnia Spojené štáty a Ruská federácia, no priama komunikácia medzi Washingtonom a Moskvou, ten najdôležitejší krízový nástroj v čase studenej vojny, aby sa veci nevymkli spod kontroly a aby sa minimalizovalo nebezpečenstvo nesprávneho vnímania situácie, už dlhší čas neexistuje. USA a Rusko nevedú dialóg, v podstate sa nerozprávajú. Nemáme ten nástroj komunikácie, ktorý umožnil Kennedymu a Chruščovovi nájsť východisko z kubánskej raketovej krízy. Uvediem príklad – súčasný ruský veľvyslanec vo Washingtone nie je dôležitou spojkou ako v šesťdesiatych rokoch Anatolij Dobrynin, ale je takmer persona non grata. Mechanizmy na zabránenie eskalácie napätia jednoducho neexistujú.

Množstvo mantinelov a červených čiar, ktoré sme si vytvorili počas bipolárneho sveta, skrátka zmizlo. Obávam sa, že najmä Spojené štáty stratili počas studenej vojny rutinný diplomatický zvyk „dávať a brať“. Nadobudli presvedčenie, že nemusia uzatvárať dohody, že nemusia robiť kompromisy s inými krajinami, že im stačí, aby druhým jednoducho povedali, čo budú robiť a ak sa zdráhali, nastúpili represie. V dôsledku toho Spojené štáty prišli o diplomatické schopnosti, ktoré sa štandardne vyžadujú v takom svetovom poriadku, v ktorom funguje väčšia rovnováha síl. Dôsledkom toho je aj fakt, že Západ sa ocitol v zajatí falošnej schémy, že v prípade ukrajinského konfliktu stojí proti nám „nový Hitler“. Vďaka tomuto zaslepenému ideologickému pohľadu nám úplne uniká skutočná povaha krízy. Výsledkom toho je nebezpečná špirála eskalácie napätia, ktorú takýmto spôsobom neriešime, ale zhoršujeme. Už len téza, že iba Ukrajina rozhodne, či sa začnú mierové rokovania, je hlúpa a nebezpečná. Musíme si konečne uvedomiť, že ide o našu bezpečnosť, bezpečnosť Európy a celého sveta, a tú by sme nemali zveriť do rúk ukrajinskej vlády. To sú rozhodnutia, ktoré by sme mali urobiť my. To je absolútne základný bod.

Ale vráťme sa k podstate problému. Musíme zmeniť systém od základu. Musíme pochopiť, že filozofia zvyšovania zbrojenia má svoju krvavú cenu vo forme väčšieho počtu obetí, predlžovania konfliktov a nepriaznivého vplyvu na dosahovanie rozvojových cieľov. To nie sú nejaké subjektívne názory, ale výsledky početných a dlhodobých štúdií, ktoré rovnako dokázali, že odzbrojovanie zmierňuje následky vojny, zachraňuje ľudské životy a podporuje mier. Tieto štúdie dávno vyvrátili to primitívne staroveké heslo „ak chceš mier, pripravuj vojnu“, ktoré s takou obľubou opakujú všetci militaristi, akoby sa svet za tých dvetisíc rokov nikam neposunul. Iný svet je možný a ak prepadáte skepse, spomeňte si na všetky tie zmluvy o odzbrojení, ktoré boli kedysi považované za nereálne, a predsa štáty a politici dobrej vôle našli spôsob, ako zakázať tie najstrašnejšie zbrane (napríklad chemické a biologické) a chrániť ľudstvo pred nevýslovným utrpením, ktoré spôsobovali.

Ten rozdiel je však aj vo filozofii jednotlivých medzinárodných organizácií. Kým NATO vždy podporovalo a stimulovalo zbrojenie, OSN sa usiluje o pravý opak. Preto v spoločnej výzve generálneho tajomníka OSN a prezidenta Medzinárodného výboru Červeného kríža z októbra 2023 obe medzinárodné organizácie žiadajú svetových lídrov, aby začali rokovania o právne záväznom zákaze autonómnych zbraňových systémov, kým NATO i slovenská armáda tento druh zbraní víta. Preto sa OSN usiluje o úplný zákaz jadrových zbraní, kým NATO preferuje posilňovanie nukleárnych arzenálov. Aj ročenka SIPRI (Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru) za rok 2024 konštatuje prehlbujúcu sa závislosť štátov od jadrového odstrašovania.

A v krajine, ktorá samú seba falošne považuje za kresťanskú, treba pripomínať aj dlhodobé výzvy pápeža Františka na odzbrojenie, ktoré nikto zo svetových lídrov nepočúva. Hlava katolíckej cirkvi opakovane vyslovuje pretekom v zbrojení svoje kategorické a bezvýhradné NIE a v tejto súvislosti povedal: „Koľko zdrojov sa míňa na vojenské výdavky, ktoré sa vzhľadom na súčasnú situáciu, žiaľ, stále zvyšujú! Úprimne dúfam, že medzinárodné spoločenstvo pochopí, že odzbrojenie je predovšetkým povinnosťou: odzbrojenie je morálna povinnosť. Zapamätajme si to. A to si vyžaduje odvahu všetkých členov veľkej rodiny národov prejsť od rovnováhy strachu k rovnováhe dôvery.“

Preto aj vás všetkých pozývam k novému hnutiu za odzbrojenie. Nepýtajte sa, čo máte robiť, každý môže nejako prispieť, hoci len zdieľaním tohto článku alebo účasťou na demonštrácii či petičnej akcii. Obnovený záväzok k odzbrojeniu znamená veľa práce. Znamená okrem iného sa navzájom vzdelávať o úlohe, ktorú zohrali obyčajní ľudia pri ukončení pretekov v zbrojení počas prvej fázy studenej vojny. Znamená to oživiť pôvodné hnutia a organizácie presadzujúce odzbrojenie, prípadne vytvorenie nových štruktúr. Znamená to organizovať sa proti odvetviam, ktoré zarábajú na výrobe a predaji zbraní.

Znamená to uznať, že zbrane vždy skôr zabíjali, ako odstrašovali od zabíjania. Znamená to volať na zodpovednosť politických lídrov, ktorí zvyšujú napätie a zneužívajú krízy na to, aby presadzovali zvyšovanie zbrojenia. Od nukleárnych štátov by sme nemali žiadať, aby nás ochránili novými druhmi atómových hlavíc, ale aby dodržiavali článok VI Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, ktorý od nich vyžaduje, aby v dobrej viere vynaložili úsilie na odzbrojenie, čo zjavne nerobia. Nepotrebujeme viac zbraní. Potrebujeme viac prostriedkov na budovanie kultúry mieru, ktorá ľuďom skvalitňuje život a znižuje spoločenské i medzinárodné napätie. Odmietnime chystané plány NATO. Poďte s nami do toho.

Eduard Chmelár FB