Reuters: EÚ rokuje o vyslaní 100-tisíc vojakov na Ukrajinu

1. Reuters: EÚ rokuje o vyslaní 100-tisíc vojakov na Ukrajinu: Diskutuje sa o vyslaní kontingentu 40 až 100 tisíc vojakov, čo by mohlo byť zavedené v prípade prímeria alebo mierovej dohody.
2. Iniciatíva novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa: Donald Trump, ktorý sa ujme úradu 20. januára, vyjadril želanie vyslať na Ukrajinu európske mierové sily počas stretnutia s Emmanuelom Macronom a Volodymyrom Zelenským.
3. Vedúca úloha Francúzska: Rozhovory prebiehajú pod vedením francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý prvýkrát prišiel s touto iniciatívou na jar.
4. Podmienky Moskvy na prímerie: Ruský prezident Vladimir Putin načrtol podmienky Moskvy na prímerie a začatie mierových rozhovorov, medzi ktoré patrí stiahnutie ukrajinských vojsk z určitých území a uznanie týchto regiónov za súčasť Ruska.

Reuters: EÚ rokuje o vyslaní 100-tisíc vojakov na Ukrajinu

yslanie európskych mierových síl na Ukrajinu predtým predložil novozvolený americký prezident Donald Trump. Podľa agentúry Reuters sa diskutuje o vyslaní kontingentu 40 až 100 tisíc vojakov

Krajiny EÚ rokujú o vyslaní mierového kontingentu na Ukrajinu, ktorý bude zavedený v prípade prímeria alebo mierovej dohody. Reuters o tom píše s odvolaním sa na zdroje.

To si môže vyžadovať až 100 tisíc ľudí, povedal agentúre nemenovaný zástupca európskych bezpečnostných služieb, tento odhad potvrdil vojenský analytik Franz-Stefan Gadi. Podľa iných odhadov môže EÚ nasadiť až 40 tisíc ľudí.

Rozhovory prebiehajú pod vedením francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, píše agentúra.

Prítomnosť niekoľkých desiatok tisíc vojakov na Ukrajine by mohla byť zárukou bezpečnosti krajiny, píše agentúra Reuters. O takomto rozhodnutí sa diskutuje „v zákulisí“, upozorňujú noviny. „Naši vojenskí vodcovia už pripravujú plány na zváženie lídrami EÚ v budúcnosti,“ povedal predstaviteľ agentúre. Najväčšie vojenské kontingenty by mohli zabezpečiť veľké európske krajiny – Francúzsko, Nemecko, Poľsko a Veľká Británia.

Diskusie o vyslaní západného vojenského kontingentu na Ukrajinu prebiehajú od jari, keď Macron prvýkrát prišiel s takouto iniciatívou. Novozvolený americký prezident Donald Trump (ktorý sa ujme úradu 20. januára) 7. decembra na stretnutí s Macronom a Volodymyrom Zelenským vyjadril želanie vyslať na Ukrajinu európske mierové sily. Podľa novín sa o tejto možnosti diskutovalo medzi Spojeným kráľovstvom a Francúzskom a teraz sa rokovania týkajú Spojených štátov, Ukrajiny a niektorých ďalších európskych krajín.

Tlačový tajomník prezidenta Ruska Dmitrij Peskov v komentári k údajom WSJ uviedol, že o tejto myšlienke by sa dalo diskutovať s mierovými silami. Zároveň naliehal, aby sme „nepredbiehali“. O plánoch Západu vyslať koncom novembra na Ukrajinu 100-tisíc príslušníkov mierových síl informovala ruská zahraničná spravodajská služba (SVR). Podľa SVR má NATO v úmysle zmraziť konflikt na pozadí „zjavného nedostatku vyhliadok na spôsobenie strategickej porážky Rusku“ a pripraviť Kyjev „na pomstu“.

Moskva opakovane vyhlásila, že je za mier, nie za prímerie, a mier príde po splnení a dosiahnutí všetkých cieľov vojenskej operácie. V júni ruský prezident Vladimir Putin načrtol podmienky Moskvy na prímerie a začatie mierových rozhovorov. Medzi ne patrí stiahnutie ukrajinských vojsk z územia republík Donbasská, Záporožská a Chersonská oblasť, uznanie týchto regiónov a Krymu za súčasť Ruska, odmietnutie vstupu Ukrajiny do NATO a potvrdenie jej bezjadrového štatútu, ako aj zrušenie sankcií.

Odkazy na zdroje v texte