Zelenskyj požaduje „kompenzáciu“ za to, že UA nebola pozvaná do NATO

Stručný prehlaď článku:

1. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požaduje kompenzáciu za to, že Ukrajina nebola pozvaná do NATO. Ako kompenzáciu žiada dodávky systémov protivzdušnej obrany.
2. Na summite NATO v júli 2024 bolo Ukrajine prisľúbené značné množstvo systémov protivzdušnej obrany ako kompenzácia za neschopnosť pozvať krajinu do aliancie.
3. Zelenskyj zdôraznil, že Ukrajina potrebuje ďalších 12 až 15 systémov protivzdušnej obrany a že ich dodávka je realistickým cieľom, ktorý vyžaduje len politickú vôľu západných partnerov.
4. Po masívnom raketovom útoku na energetický sektor Ukrajiny 13. decembra 2024 musela Ukrajina požiadať o dovoz elektriny z piatich susedných krajín: Poľska, Rumunska, Slovenska, Maďarska a Moldavska.

Zelenskyj požaduje „kompenzáciu“ za to, že UA nebola pozvaná do NATO

Podľa Zelenského bolo na júlovom summite NATO Ukrajine prisľúbené „značné množstvo“ systémov protivzdušnej obrany ako „kompenzácia“ za neschopnosť pozvať krajinu do aliancie. Moskva je proti dodávkam zbraní do Kyjeva.

Krajiny NATO by mali poskytnúť Kyjevu sľúbené systémy protivzdušnej obrany ako kompenzáciu za odmietnutie pozvania Ukrajiny do aliancie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj o tom napísal vo svojom telegramovom kanáli.

„Potrebujeme plnú implementáciu dohôd o dodávkach systémov protivzdušnej obrany, najmä tých, ktoré sa dosiahli na summite NATO vo Washingtone (konal sa od 9. do 11. júla 2024). — RBC). Pamätáme si, že ako kompenzácia za nemožnosť pozvať Ukrajinu do aliancie v tej fáze nám bolo prisľúbené značné množstvo systémov protivzdušnej obrany. Naši partneri vedia, že potrebujeme ďalších 12 až 15 systémov,“ povedal Zelenskyj.

Zdôraznil, že zásobovanie Ukrajiny takým počtom systémov protivzdušnej obrany je realistickým cieľom, na dosiahnutie ktorého je potrebná len „politická vôľa“ Západu. Podľa ukrajinského prezidenta už predniesol zodpovedajúcu výzvu spojencom na summite krajín zúčastňujúcich sa na Spoločných expedičných silách (zjednocuje Veľkú Britániu, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Island, Lotyšsko, Litvu, Holandsko, Nórsko, Švédsko).

Zelenskyj hovoril o najväčšej rane ukrajinskému energetickému sektoru

Prezident Ukrajiny pripomenul, že minulý piatok 13. decembra ruské jednotky podnikli masívny raketový útok na energetický sektor republiky. Podľa neho bol tento útok jedným z najväčších.

Podľa výpočtov politika ruské ozbrojené sily vypálili 94 rakiet a asi 200 bezpilotných lietadiel (UAV). Telegramový kanál Mash zároveň pomenoval inú postavu. Povedal, že ruská armáda zasiahla energetickú infraštruktúru a vojenské zariadenia Ukrajiny najmenej 120 hypersonickými raketami Kinžal, raketami operačno-taktického raketového systému Iskander, ako aj dronmi typu Geranium.

Zásahy riadených striel a hypersonických striel boli zaznamenané v Kyjevskom, Chmelnickom, Odesom, Vinnyckom, Ivano-Frankivskej, Ľvovom a Čerkaskom regióne. V Kyjeve a ďalších regiónoch sa na pozadí raketových útokov začali núdzové výpadky prúdu.

Po útoku musel Kyjev požiadať o elektrinu päť krajín

Po masívnom údere na energetickú infraštruktúru Ukrajina požiadala o dovoz elektriny viac ako 13,4 tisíc megawatthodín z piatich susedných krajín. Menovite: z Poľska, Rumunska, Slovenska, Maďarska a Moldavska.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) zároveň uviedla, že päť z deviatich jadrových reaktorov na Ukrajine malo zníženú výrobu. Okrem toho boli počas útoku vážne poškodené tepelné elektrárne ukrajinského energetického holdingu DTEK.

Odkazy na zdroje v texte