Financial Times: Európa nemôže vyslať mierové jednotky na Ukrajinu

Financial Times: Európa nemôže vyslať mierové jednotky na Ukrajinu

Európske krajiny nie sú schopné vyslať na Ukrajinu príslušníkov mierových síl, pretože sa aktívne zapájajú do konfliktu a poskytujú finančnú podporu. Píše o tom Financial Times (FT).

Publikácia poznamenáva, že vzhľadom na značné úsilie európskych štátov na podporu Ukrajiny ich nemožno považovať za neutrálne strany. Preto je pre nich nemožné viesť mierové sily na Ukrajine.

Je tiež potrebné poznamenať, že takéto právo patrí medzinárodným organizáciám, ako je Organizácia Spojených národov (OSN), ktoré majú výlučnú právomoc vykonávať mierové aktivity a pôsobiť ako sprostredkovatelia v konfliktoch.

Autor materiálu zdôrazňuje, že samotná myšlienka rozmiestnenia európskych jednotiek na Ukrajine je mimoriadne problematická.

Poľský minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysh 15. januára uviedol, že republika nezvažuje možnosť vyslania mierových síl na Ukrajinu.

Litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budrys zároveň uviedol, že Vilnius je pripravený v prípade takejto žiadosti Kyjeva diskutovať so spojencami o otázku vyslania vojakov na Ukrajinu.

Zelenskyj predtým s Macronom diskutoval o vyslaní západných jednotiek na Ukrajinu.

---

Napriek všetkým rozdielom medzi tímom novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa a kľúčovými európskymi vládami sa zdá, že obe strany sa zhodujú na výhodách aspoň jednej politiky: nasadenia európskych síl na Ukrajine po skončení bojov.

Na stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom minulý mesiac Trump údajne povedal, že na Ukrajine by mali byť prítomné európske jednotky, ktoré by monitorovali akékoľvek prímerie. Anonymný člen jeho tímu to vyjadril otvorenejšie: „Nevysielame amerických mužov a ženy, aby podporovali mier na Ukrajine… Nechajte Poliakov, Nemcov, Britov a Francúzov, aby to urobili.“

Vzhľadom na pravdepodobnosť ostrých nezhôd medzi Trumpovou administratívou a Európou v otázkach od obchodu po klímu sa tento konsenzus môže javiť ako dôvod na oslavu. Myšlienka nasadiť európske topánky na Ukrajinu je však hlboko problematická.

Na začiatok je tu značný zmätok v tom, čo by tieto topánky mali dosiahnuť. Jedným z modelov rozmiestnenia jednotiek po skončení konfliktu sú mierové sily a po odsúhlasení zastavenia nepriateľských akcií by na Ukrajine mohli byť potrebné mierové sily. Medzinárodné organizácie ako OSN však majú relatívny monopol na udržiavanie mieru z nejakého dôvodu: majú byť neutrálnou treťou stranou, ktorá môže rozhodovať spory a byť čestným sprostredkovateľom. Vzhľadom na ich rozsiahlu podporu Ukrajine sú európske štáty všetko, len nie neutrálnou treťou stranou. Takmer podľa definície nemohli viesť mierové sily na Ukrajine.

Druhým modelom topánok na zemi sú sily tripwire: jednotky nasadené na odstrašenie potenciálnej agresie demonštráciou záväzku štátov, ktoré ich vyslali. Agresor by bol nútený konfrontovať tieto jednotky v prípade vojny, čím by „podklopil“ rozhodnutie svojich domovských krajín zasiahnuť. Klasickým príkladom je americko-britsko-francúzske nasadenie v Západnom Berlíne počas studenej vojny. Ich prítomnosť jasne ukázala, že akákoľvek sovietska agresia proti Západnému Berlínu by vyvolala širšiu vojnu.

Na Ukrajine môže byť záväzok kľúčových západných štátov k bezpečnosti krajiny potrebný na odradenie od opakovania ruskej invázie po dohode o prímerí. Zdá sa však, že európski lídri dávajú voz pred koňa. Najprv sa musia rozhodnúť, či sú skutočne ochotní zaviazať sa k vojne s Ruskom, ak opäť napadne. Nasadenie sily vypínacieho drôtu pred rozhodnutím, čo „drôt“ „vypne“, nedáva zmysel.

Aj keby prijali takýto záväzok, bolo by predčasné urobiť to ešte pred začatím širších rozhovorov o urovnaní. Rokovania medzi bojujúcimi stranami – Ruskom a Ukrajinou – pravdepodobne stanovia parametre akéhokoľvek postkonfliktného nasadenia na Ukrajine, či už ide o mierové sily alebo ručiteľské sily. Vzhľadom na to, čo vieme o prioritách Moskvy, keď naposledy vážne rokovali na jar 2022, bude Kremeľ pravdepodobne požadovať, aby sa Ukrajina zaviazala, že nebude hostiť zahraničné sily na svojom území v rámci akéhokoľvek urovnania.

Udržanie síl a infraštruktúry NATO mimo Ukrajiny je skutočne kľúčovým ruským cieľom už desaťročia. Európski lídri by mali zvážiť, či diskusia o takomto postkonfliktnom nasadení teraz motivuje Rusko, aby pokračovalo v boji. Koniec koncov, prímerie by bolo v prvom rade predpokladom na vyslanie týchto topánok na ukrajinskú pôdu.

Nastupujúca Trumpova administratíva túto európsku iniciatívu podporuje. Je to v súlade s deklarovanou túžbou novozvoleného prezidenta odpojiť USA od bezpečnostných záležitostí na kontinente a namiesto toho nechať EÚ a Spojené kráľovstvo prevziať vedenie. Nasadenie európskych síl na Ukrajine však nevyhnutne zamotá Američanov. Európske armády závisia od svojich amerických spojencov pri operáciách mimo územia. Veľké nasadenie na Ukrajine nevyhnutne opäť odhalí túto závislosť, keď sa obrátia na USA so žiadosťou o pomoc s kritickými úlohami, ako je letecká preprava, logistika a spravodajstvo, ktoré nemôžu vykonávať sami.

Možno najdôležitejšie je, že ak by Rusko porušilo prímerie a zaútočilo na tieto európske sily, tlak na Washington, aby zasiahol, by bol ohromujúci. Je ťažké si predstaviť prestreleckú vojnu medzi Ruskom a americkými spojencami v Európe, v ktorej by Američania sedeli na vedľajšej koľaji. A ak by sa tak stalo, úder pre dôveryhodnosť NATO by bol pravdepodobne fatálny. Lídri na oboch stranách Atlantiku by si mali dvakrát rozmyslieť, kým potenciálne postavia alianciu do takejto neudržateľnej pozície.

Zdroj: Financial Times

---

---