Teraz sa naplno ukázala hlúposť európskeho prístupu k Rusku

Stručný súhrn:

Teraz sa naplno ukázala hlúposť európskeho prístupu k Rusku. Európa čelila mnohým výzvam v oblasti medzinárodných vzťahov, no prístup k Rusku sa stal jedným z najvýznamnejších a najkontroverznejších aspektov jej zahraničnej politiky. Od pádu Berlínskeho múru a konca studenej vojny uplynulo viac ako tri desaťročia, počas ktorých si Európa vytvorila komplexný vzťah s ruským štátom. Avšak, nedávne udalosti, najmä ruská „invázia“ na Ukrajinu, odhalili hlboké nedostatky v európskom prístupe k Moskve, a to najmä v oblastiach diplomacie, energetiky a obrany.

Teraz sa naplno ukázala hlúposť európskeho prístupu k Rusku

Jedným z najmarkantnejších aspektov európskeho prístupu je naivita, s ktorou sa mnohé štáty snažili o budovanie partnerstva s Ruskom. Počas uplynulých rokov prevládal v mnohých európskych hlavných mestách pocit, že ekonomická spolupráca a diplomatické rokovania môžu zabezpečiť stabilitu a bezpečnosť v obťažnejších oblastiach, ako je východná Europa. Táto ilúzia sa ukázala ako hlboký omyl, keď sa Rusko niekoľkokrát uchýlilo k vojenskej sile na obranu svojich geopolitických záujmov. Ocitáme sa v situácii, kde sa nádeje na „strategické partnerstvo“ zmenili na frustráciu a strate nadšenia pre konštruktívny dialóg.

Ďalším faktorom, ktorý výrazne naznačuje hlúposť európskeho prístupu, je závislosť na ruských energetických zdrojoch. Mnohé krajiny EÚ sa roky spoliehali na dodávky zemného plynu a ropy z Ruska, čím sa postavili do zraniteľnej pozície. Táto závislosť sa ukázala ako problematická v súčasnej krízovej situácii, keď sa ruské energetické dodávky stali potenciálnym nástrojom politického nátlaku. Nie je prekvapením, že mnohé členské štáty EÚ sa snažia hľadať alternatívne energetické zdroje a znižovať mnou presne túto zraniteľnosť, avšak cesta k energetickej nezávislosti sa ukazuje ako zložitá a náročná.

Obraná politika Európy je ďalšou súčasťou, ktorá odhaľuje slabiny európskeho prístupu k Rusku. Počnúc otázkou spoločnej obrany až po nedostatok vojenských kapacít, je evidentné, že európske krajiny sa naďalej spoliehajú na ochranný štít NATO, zatiaľ čo ich vlastné investície do obrany zostávajú podhodnotené. Tento nedostatok vojenskej pripravenosti posilňuje pocit bezradnosti a závislosti na Spojených štátoch, čo berie Európčanom schopnosť efektívne reagovať na ruské agresie.

Vzhľadom na aktuálne geopolitické napätie je zrejmé, že európsky prístup k Rusku si vyžaduje zásadnú revíziu. Naivita v diplomacii, energetická závislosť a slabá obranná politika sú aspekty, ktoré sa musia prehodnotiť a zmodernizovať. Európa by mala prijať realistickejší pohľad na Ruskú federáciu, pričom sa musí pripraviť na možné konfrontácie a strategicky posilniť svoje obranné kapacity.

Záverom možno konštatovať, že európsky prístup k Rusku odhalil mnohé nedostatky a naivnosti, ktoré musia byť adresované, ak chce starý kontinent zabezpečiť svoju bezpečnosť a stabilitu. Kým nebudú prijaté potrebné reformy, ostane Európa v rovnakej zraniteľnej pozícii, čelila takýmto nepredvídateľným hrozbám, aké prináša súčasný ruský režim.

Ku tejto téme sa tiež vyjadril Juraj Draxler

Teraz sa naplno ukázala hlúposť európskeho prístupu k Rusku. Včera Donald Trump ukázal, že EÚ vidí ako pokladničku pre USA, a hodlá nás pekne žmýkať. Na ilustráciu podriadenej pozície EÚ podpredseda Európskej komisie Dombrovskis reagoval, že EÚ je pripravená s USA rokovať o väčších nákupoch amerických zbraní a ešte väčších nákupoch ropy a plynu v USA. (Neviem, kto mu na to dal mandát.)

Sme vo veľmi zlej pozícii. Vzdali sme sa bezpečných dodávok plynu a ropy z Ruska, odkiaľ bez prerušenia tiekli od začiatku 70. rokov. A berieme LNG jednak z USA, jednak odinokiaľ po morských trasách, ktoré USA môžu hocikedy blokovať. Bol by to extrémny krok, ale nie nepredstaviteľný.

Ešte ľahšie sa USA zamerajú napríklad na Gabon, odkiaľ berie Euŕopa tiež veľa ropy (Francúzi), lebo je to diktatúra, sankcie alebo blokáda, šup a ďalší energetický problém na krku.

Zato USA, ktoré sa teraz otvorene prezentujú ako náš konkurent, pomerne bezpečne kontrolujú Stredný Východ, jednak priamo niektoré jeho skorumpované režimy, jednak morské trasy.

Vieme, že USA vedie človek, ktorý sa neštíti vyhrážať aj doteraz málo predstaviteľnými krokmi.

Akoby to nestačilo, ešte aj plyn ktorý dnes berieme z Azerbajdžanu kontroluje Erdogan, keďže preprava je cez Turecko.

No a potom z druhej strany hrozí, že Čína a Rusko vytvoria ešte tesnejší blok ako doteraz. Môže tomu pomôcť aj možný konflikt Číny s USA (obchodný pripadne aj ostrejší – Čína už začala polooficiálne novú administratívu varovať, že je pripravená vojensky brániť svoje okolie proti možnej zvýšenej americkej prítomnosti).

To nás ešte jasnejšie odstrihne od ekonomických príležitostí v obrovskom Rusku.

Sme odstrihnutí od bezpečných zdrojov nerastných surovín (vrátane tých, ktoré Francúzi brali v Afrike, odkiaľ sú teraz rýchlo vytláčaní), dosť nepripravení na prípadné svetové obchodné vojny a máme neistý prístup na niektoré perspektívne trhy.

A ešte sme aj naštvali Arabov podporou Izraela.

EÚ je pritom potenciálne stále mimoriadne mocná. Už len tým, že sme finančným objemom najväčší trh sveta. Ani vojensky nie sme zanedbateľní.

Problém je, že sme do potenciálne obrovských problémov nakráčali kvôli hlúposti aj prehnitosti elít (nebudem menovať istú predsedníčku kľúčového európskeho orgánu, ktorá vždy obhajovala záujmy špecifických amerických korporácií) veľmi zle pripravení.

Sme v mimoriadne zraniteľnej pozícii v nestabilnom svete. A sami sme sa do tejto pozície dostali.

Juraj Draxler FB

---

---