Eduard Chmelár: Klamár šimečka a čo takto sa ospravedlniť?

Eduard Chmelár: Klamár šimečka a čo takto sa ospravedlniť? Od súčasnej opozície už nečakám nič seriózne, ale predsa len sú vyhlásenia, ktoré mi takpovediac vyrazia poistky. Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka na sociálnej sieti na hulváta zaklamal, že to, že Volodymyr Zelenskyj ustúpil v otázke tranzitu plynu, je zásluha jeho návštevy v Kyjeve, počas ktorej sa mu vraj podarilo pootvoriť dvere, ktoré Robert Fico zabuchol… Je to taká primitívna detinská lož, že tomuto už snáď nemôžu veriť ani tí najzaslepenejší fanúšikovia šéfa progresívcov.

Klamár šimečka a čo takto sa ospravedlniť?

Takže si zopakujme fakty. Volodymyr Zelenskyj zrušil dohodu o tranzite plynu, ktorú uzavrel slovenský premiér Fico s ukrajinským premiérom Šmyhalom. Naša opozícia proti takémuto kroku ukrajinského prezidenta nijako neprotestovala, naopak obhajovala ho proti našim štátnym záujmom tvrdiac, že Zelenskyj má na to právo a že o tom hovoril už dávno. A zatiaľčo progresívci plano (ak nechcem povedať, že vlastizradne) kritizovali slovenského premiéra, prečo sa nepodriadi vôli Ukrajiny, Robert Fico absolvoval intenzívnu kyvadlovú diplomaciu medzi Bruselom, Moskvou, Tureckom a Maďarskom, výsledkom ktorej bolo, že Erdogan sa prihovoril u Putina, dojednal veci s azerbajdžanským premiérom, ktorý sa stretol so Zelenským v Davose a Viktor Orbán prostredníctvom svojho veľvyslanca v Bruseli pohrozil ukrajinskému prezidentovi, že bude vetovať protiruské sankcie, ak nepovolí tranzit. A keďže prezident USA Donald Trump hneď po nástupe do funkcie zastavil všetku zahraničnú pomoc, Volodymyr Zelenskyj bol zatlačený do kúta a nemal na výber. Ako profesionálny herec sa síce tváril, že sa voči nám zachováva veľkoryso, ale muselo to byť pre neho veľké poníženie, keď práve v deň svojich narodenín bol nútený kapitulovať pred Robertom Ficom a odvolať svoje pôvodné nariadenie.

Pre Roberta Fica je tento výsledok obrovský triumf jeho zahraničnej politiky, o ktorom naše médiá hovoria len veľmi neochotne, ak vôbec, no keď si opozícia za toto všetko, čomu intenzívne bránila, pripisuje zásluhy, je to chrapúnstvo non plus ultra. Dajme teraz bokom, že neustále sa tu vynára otázka, prečo je slovenská diplomacia tak neuveriteľne pasívna a necháva špinavú robotu na maďarskú diplomaciu, ale to si povieme niekedy inokedy. Podstatný je výsledok, ktorý je najväčším zahraničnopolitickým úspechom tejto vlády a Roberta Fica konkrétne. A v tejto súvislosti musíme zopakovať, že opozícia zneužila štandardnú nespokojnosť v tejto krajine na rozoštvávanie ľudí v uliciach na základe vyfabrikovanej lži o tom, že vláda nás ťahá von z EÚ, že Fico nevybavuje nič, iba sa chodí klaňať diktátorom.

Opozícia si ušila z hanby kabát. A tak sa pýtam, či namiesto tohto trápneho a nenáležitého chválenkárstva nie je čas ospravedlniť sa. Ospravedlniť sa premiérovi, že o ňom šírili nepravdy, občanom, že ich nechutne zavádzali a Slovenskej republike, že podlo špinili jej meno.

Od vzniku tejto vládnej koalície vystupovala súčasná opozícia deštruktívne s cieľom destabilizovať politické pomery v našom štáte. Svoju nedemokratickú tvár ukázala, keď sa nedokázala zmieriť s výsledkami demokratických volieb a už po mesiaci štvala ľudí na barikády. Pritom pomer síl v tomto štáte sa nijako nezmenil, iba opozícia mobilizovala ľudí do ulíc namiesto toho, aby sa sústreďovala na prácu v parlamente. Najhorším zistením je, že je ideovo neuveriteľne prázdna.

Aj ja by som si želal nejakú sviežu alternatívu, ktorá nám predstaví plán modernizácie Slovenska, ktorým pošle túto unavenú politickú generáciu do dôchodku. Ale namiesto toho vidíme len posadnutosť mocou. Nemajú žiadny plán, iba krvavé oči a túžbu zvrhnúť Fica. Počúvate to už roky do omrzenia. Šimečka opakuje zaklínadlo, že ideme poraziť Fica. Šéfredaktor Denníka N Kostolný už pred voľbami omieľal, že nesmieme dopustiť víťazstvo Fica. Ich glosátor pre jednoduchších Marec napísal dokonca knihu Ako poraziť Fica. Vraj nepolitické a nezávislé občianske združenie Mier Ukrajine žiada odstúpenie Fica. A je pri tom zaujímavé, že v skutočnosti žiada pokračovanie vojny a zvrhnutie toho, kto sa o ten mier skutočne usiluje. Ale nikto z nich, naozaj nikto z nich nemá reálny plán, ako so Slovenskom ďalej, ako ho rozvíjať a robiť lepším miestom pre život. Preto sa nečudujte, že toľko ľudí ešte stále verí Ficovi, hoci vidia jeho nedostatky, aj ozajstné zlyhania, ale on ešte stále dokáže prinášať ľuďom reálne výsledky – na rozdiel od tých bľabotajúcich babrákov.

A tak jedna nevyžiadaná rada pre opozíciu. Žiaden dlhodobý úspech sa nedá postaviť na klamstve, preháňaní a strašení. Vy ste chorobným klamstvom a patologickým preháňaním už začali. Keď ste strašili ľudí, že ak vyhrá Fico, nevyjde slnko, že mladí budú utekať do zahraničia (tým strašíte dodnes, hoci najviac ich emigrovalo za vlády Radičovej a Matoviča). Vydesili ste ľudí natoľko, že plakali, verejne sa priznávali k psychickým úzkostiam z výsledkov volieb a vyhľadávali antidepresíva (zaujímavé, ale vôbec nie prekvapujúce, že vtedy sa politickí aktivisti opozície v bielych plášťoch verejne neozvali). Potom ste tragikomicky otočili a vyvreskovali, že vy nikam neodchádzate, hoci vás nikto nikam nevyháňal a dotiahli ste to až sem.

Stačilo. Ak chcete znovu získať spoločenskú vážnosť, začnite jedným veľkým ospravedlnením. Lebo uznanie za to, ako slovenský premiér zachraňoval hospodárske škody, kým vy ste sa klaňali zahraničnému autokratovi, už od vás (ako sme videli) očakávať nemožno.

Eduard Chmelár FB

---

---