Tragická klauniáda Zelenského pokračuje

Tragická klauniáda Zelenského pokračuje. Zelenskyj povedal, že „Putin sa bojí vyjednávania“ . Zelenskyj okato vyzýva Putina vyjednávať. S patetickými rečami, že schopnosť vyjednávať je známka silného lídra, a ak Putin nevyjednáva, tak je slabý.

Tragická klauniáda Zelenského pokračuje

Zelenskyj nejako zabudol, že si pred časom, v septembri 2022, sám napísal zákon, ktorým si zakázal akékoľvek vyjednávania o mieri s Ruskom (celkovo šialený a tiež klaunský ťah).

Nielen Zelenskyj, aj kyjevská tlač teraz obviňuje Putina z neústupčivosti.

Pritom dohodnuté podmienky prímeria v minulosti, v apríli 2022, nečakane, po návšteve Borisa Johnsona, odmietol Kyjev, po tom, ako Rusko ukázalo dobrú vôľu a splnilo deeskalačný sľub, a stiahlo sa z predmestí Kyjeva.

Putin včera zopakoval, že sú k rozhovorom pripravení, ako vždy. A áno, podčiarkol, že problémom je aj to, že podľa ukrajinskej ústavy Zelenskyj už nie je prezidentom krajiny, takže treba vyriešiť aj to, kto by prípadné dohody podpísal. Ale postavil sa k tomu konštruktívne, s tým, že toto by si hádam ukrajinská strana vedela vyriešiť.

Pripomeniem, podľa ukrajinskej ústavy mali po vypršaní mandátu prezidenta jeho právomoci na jar prejsť na predsedu parlamentu. Ukrajinské zákonodarstvo počíta s tým, že v okolnostiach ako je napríklad vojna nie je práve praktické usporiadať voľby a preto parlament ostáva fungovať, no pri prezidentovi táto možnosť nie je.

Z každodenného praktického hľadiska to problém nie je, všetci tak nejak nad ústavou mávli rukou, nebolo by to prvýkrát, no pre Rusov to z hľadiska legality a spochybniteľnosti dohôd trochu problém je – aj keď si nepochybne Kremeľ aj užíva možnosť poukazovať na neústavnosť súčasného režimu. (Prímerie by v zásade problémom nemalo byť, lebo to nie je medzištátna dohoda, a mierovú zmluvu potom bude musieť ratifikovať parlament, čo by malo zaistiť dostatočnú nespochybniteľnosť, no Rusi zrejme majú pravdu, že v celom procese sa môžu vynoriť niektoré komplikujúce nuansy.)

Samozrejme, v Kyjeve sa boja najmä toho, čo teraz asi nastane – že o mieri bude vyjednávať priamo Trump s Putinom a Kyjevu sa viac-menej nadiktuje, čo má dodržiavať. To bude pre režim a jeho obraz silná rana.

Situácia je pritom mimoriadne neľahká aj pre Rusko. Napriek propagandistickému kriku stále nie je v pozícii, že by si mohlo bezproblémovo z pozície sily diktovať podmienky a nie je vôbec isté, ako ďaleko bude Trump ochotný zájsť v prijatí ruských podmienok (navyše Rusov zrejme mimoriadne pritlačí inde, napríklad bude žiadať, aby prerušili spoluprácu s Iránom, a prestali ho diplomaticky podporovať).

Veľmi zle je na tom Kyjev, Zelenského administratíva sa zúfalo snaží vyjednať si prítomnosť nejakých okupačných vojsk zo západných krajín, ktoré by režim po prímerí podržali. Ale okrem toho, že toto sa nijako nepáči Rusku, ani západné krajiny, s výnimkou Británie, Francúzska a Poľska, neprejavujú nadšenie z vysielania vojakov na komplikovanú Ukrajinu.

Konflikt sa už do značnej miery vyčerpal, no zároveň nie je isté, ako ho vlastne uzavrieť. Diplomati a stratégovia sú z toho zamračení.

Jediný, koho to ešte celé „baví“, je Zelenskyj s jeho obyklými teatrálnosťami.

Juraj Draxler FB