19. apríla 2025

Merkelová, Musk a krajná pravica: Čo sa deje v nemeckých voľbách?

merkel

Merkelová, Musk a krajná pravica: Čo sa deje v nemeckých voľbách?

Zdielajte....

Stručný súhrn:

Merkelová, Musk a krajná pravica: Čo sa deje v nemeckých voľbách? V Nemecku sa blížia federálne voľby, pričom bývalá kancelárka Angela Merkelová kritizuje, ako jej strana CDU reaguje na vzostup krajne pravicovej strany AfD, ktorá získava popularitu v prieskumoch. Kancelár Friedrich Merz sa spolieha na podporu AfD pri zavádzaní prísnych pravidiel migrácie, čo vyvoláva diskusie o budúcnosti mainstreamovej politiky a jej postojoch voči krajným pravicovým ideológiam. Dôsledky týchto volieb môžu mať široký dopad na politiku v Nemecku, ale aj v celom Európe.

Kľúčové body

  • Angela Merkelová vyjadrila obavy ohľadom postupného oslabovania „firewallu“ proti krajnej pravici v nemeckej politike.
  • AfD, protimigrantská strana, aktuálne získava popularity a v prieskumoch sa umiestnila na druhom mieste.
  • Friedrich Merz, líder CDU, navrhuje prísne opatrenia na obmedzenie migrácie a spolieha sa na hlasy AfD na schválenie svojich návrhov.
  • Prvýkrát v histórii hlasovali zákonodarcovia AfD v Bundestagu, čo naznačuje ich rastúcu integráciu do parlamentnej politiky.
  • Merkelová ostro kritizovala svojich straníckych kolegov a varovala pred potláčaním mainstreamových hodnot.
  • Počet násilných incidentov spáchaných prisťahovalcami prispel k rastúcim obavám verejnosti a nárastu podpory pre AfD.
  • Výsledky volieb môžu ovplyvniť spoluprácu CDU s AfD a rozhodovanie voličov medzi tradičnými a extrémnymi stranami.

Merkelová, Musk a krajná pravica: Čo sa deje v nemeckých voľbách?

BERLÍN – Nemecká bývalá líderka Angela Merkelová odhalila hlbokú trhlinu v konzervatívnom hnutí v krajine a kritizovala najvyšších predstaviteľov svojej strany za to, ako zvláda vzostup krajnej pravice. 

Protimigrantská strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) sa v posledných mesiacoch presadzuje v prieskumoch a teraz je na druhom mieste pred nemeckými federálnymi voľbami, ktoré sú naplánované na 23. februára. To vyvoláva veľké otázky pre mainstreamové strany, najmä Merkelovej stred. -pravá Kresťanskodemokratická únia (CDU), ktorá je v súčasnosti na čele . 

Nemecká história už desaťročia viedla mainstreamových politikov k tomu, aby podporovali takzvaný firewall, aby krajnú pravicu udržali mimo moci. To sa teraz javí ako rizikové. Budúcnosť najväčšej európskej ekonomiky, ktorá bola dlho baštou stability a ťažko predvídateľnej politiky, zrazu vyzerá menej jasne.

Čo sa deje? 

Líder CDU Friedrich Merz sa v súčasnosti s najväčšou pravdepodobnosťou stane lídrom Nemecka po voľbách na budúci mesiac. Rozhodol sa spoľahnúť na hlasy poslancov z AfD, aby v nemeckom parlamente schválil svoj protiimigračný návrh. 

Samotné hlasovanie nebolo záväzné, ale išlo o návrh na dramatické obmedzenie migrácie – problém podpisu pre AfD a problém, ktorý sa Merz rozhodol bezvýhradne prijať v súvislosti s rastúcimi obavami voličov. 

Návrh prešiel v stredu, čo je historický moment a prvý prípad, keď sa zákonodarcovia AfD oslobodili od brány firewall, ktorá ich držala izolovanú od hlavného prúdu parlamentnej činnosti. 

Zatiaľ čo Merzov sociálnodemokratický protikandidát, súčasný kancelár Olaf Scholz, nestrácal čas a útočil naňho, vnútorná kritika v CDU bola spočiatku tlmená. 

Potom Merkelová vybuchla .

„Považujem za nesprávne opustiť tento záväzok a v dôsledku toho po prvý raz vedome umožniť väčšinu s hlasmi AfD v Bundestagu,“ povedala. Jej zásah je výbušný, pretože počas troch rokov od odstúpenia z funkcie kancelárky sa tak zdráhala komentovať súčasné politické otázky. Skutočnosť, že sa rozhodla vystúpiť proti vodcovi svojej vlastnej strany, len tri týždne pred voľbami, je dynamit. 

Ako sme sa sem dostali? 
AfD stratila pôdu pod nohami v prvej polovici minulého roka, ale odvtedy je na vzostupe v prieskumoch verejnej mienky a teraz má okolo 21 percent podpory verejnosti v celej krajine, čo je o tri body viac od novembra. Naopak, Merzova konzervatívna aliancia (CDU/CSU) za ten čas stratila tri body a v prieskume verejnej mienky POLITICO má teraz 30 percent . 

Jedným z kľúčových faktorov zmeny nálady je množstvo šokujúcich vrážd spáchaných prisťahovalcami vrátane decembrového útoku na vianočný trh v meste Magdeburg na východe krajiny, ktorý si vyžiadal šesť mŕtvych. 22. januára Afganec údajne zaútočil na skupinu predškolských detí a zabil dvoch ľudí vrátane dvojročného chlapca. 

Bodnutie v parku v centre mesta Aschaffenburg vyvolalo ďalšie pobúrenie zo strany verejnosti a politických vodcov, pričom dokonca aj Scholz výrazne sprísnil svoju rétoriku proti útočníkom, ktorí prišli do Nemecka „hľadať ochranu“. Povedal: „Zavádzaná tolerancia tu nemá miesto.“

Merz zašiel ešte ďalej a navrhol prísne hraničné kontroly. „V prvý deň môjho pôsobenia vo funkcii kancelára dám pokyn ministerstvu vnútra, aby zaviedlo trvalé hraničné kontroly so všetkými našimi susedmi a odmietlo všetky pokusy o nelegálny vstup,“ povedal Merz. 

Tento týždeň potom presadil svoj návrh v Bundestagu s pomocou AfD. Technologický miliardár Elon Musk, ktorý podporuje Trumpa, hodil svoju váhu za AfD a nedávno urobil rozhovor s Weidelom na svojej platforme sociálnych médií X. Vyvolal pobúrenie, keď povedal, že Nemecko by sa malo zbaviť viny za nacistickú minulosť. Tento týždeň oslávil kroky parlamentu na sprísnenie hraníc krajiny a Merzovo rozhodnutie využiť podporu AfD.

Čo je v stávke? 

Merzova kampaň na post kancelára, po prvé. Jeho CDU mala doteraz solídny náskok, aj keď sa zužuje, pred AfD. Udalosti posledných dní môžu všetko zmeniť. 

Uľahčí rozhodnutie CDU spolupracovať s AfD viacerým voličom uvažovať o tom, že urobia to isté? Mohlo by sa Merzovo rozhodnutie presadiť protimigrantskú agendu zvrátiť a len legitimizovať hnaciu misiu AfD v očiach voličov? Zvolia voliči podporu AfD na základe toho, že by radšej mali originál ako bledšiu napodobeninu? 

A potom je tu zásah Merkelovej. S Merzom je v spore minimálne od roku 2002, keď ho fakticky vyradila z vedenia CDU. Od svojho návratu v roku 2022 posunul stranu ďalej doprava, čím zrušil veľkú časť jej dedičstva, najmä v oblasti migrácie. 

Privedie jej opätovné objavenie – a zjavná nejednota v CDU – viac voličov do náručia AfD a jej kandidátky na kancelárku Alice Weidelovej? Alebo viac centristickí voliči zavrhnú CDU a podporia Scholzovu SPD či Zelených, ktorí sú rezolútne proti spolupráci s AfD?

Prevezme moc AfD? 

Zatiaľ sa zdá nepravdepodobné, že AfD bude súčasťou akejkoľvek vládnej koaličnej vlády, aj keď bude hlasovať 23. februára ďalej. V Nemecku zostáva jasná väčšina proeurópskych a protikrajne pravicových strán, ktoré by chcú spolupracovať s AfD a zmeniť to bude vyžadovať obrovský posun. Ale to, čo sa deje v Nemecku, má nevyhnutne dopad aj inde v Európe a mimo nej. Prelom AfD v hlasovaní o migrácii už oslávil Maďar Viktor Orbán a iní radikálni nacionalisti sa posmeľujú inde. 

Z ekonomického hľadiska bude pre Európu rizikom, ak tieto voľby prinesú obdobie nestability. Ekonomika EÚ už čelí výzvam v podobe agresívnych obchodných vyhliadok amerického prezidenta Donalda Trumpa, ako aj konkurencie z Číny. 

Čo sa stane ďalej? 

V piatok parlament hlasoval o takzvanom imigračnom „zákone o obmedzení prílevu“. Bola by to prvá záväzná legislatíva, ktorá by sa opierala o hlasy krajnej pravice, ale v dôsledku zásahu do Merzovej stratégie a uprostred chaotických scén bol tento pokus zamietnutý, čím sa na horskú dráhu o pár dní pridal ďalší zvrat.

Všetky oči sa teraz budú upierať na pondelkovú stranícku konferenciu CDU, kde pozorovatelia a novinári po dvoch turbulentných týždňoch zmerajú náladu medzi delegátmi, pokiaľ ide o ich podporu nedávnym Merzovým rozhodnutiam, ako aj úroveň jednoty medzi členmi strany. Merz chce využiť konferenciu na to, aby sa prestal zameriavať len na otázku migrácie (a teda diskusiu o firewalle) a sústredil sa na ekonomické problémy Nemecka , uviedli predstavitelia strany v Berlínskom playbooku. Jeho cieľom je predložiť 15-bodový plán ekonomických opatrení a téme venovať 80 až 90 percent svojho prejavu, dodali.

Ak je konferencia strany Merzovým prvým testom, nasledujúca várka prieskumov bude jeho druhým. Predstavitelia CDU si mysleli, že tvrdosť v otázke migrácie a zároveň ukázať voličom, že sú pripravení robiť veci inak – aj keby to zahŕňalo spoliehanie sa na podporu AfD – by ich povzbudilo. Konzervatívci sa od polovice decembra držali na úrovni približne 30 percent. 

Či Merzov hazard vyšiel, ukážu prieskumy v najbližších dňoch a týždňoch.

Zdroj: Politico



Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc. Náš obsah nezamykáme.  Boj s liberálnou chobotnicou o právny štát po voľbách 2023 nekončí, práve naopak. Každý finančný príspevok sa ráta a pomáha nám pokračovať v našej práci. Ďakujeme


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Discover more from Jednotné nezávislé Slovensko

Subscribe now to keep reading and get access to the full archive.

Continue reading