Protesty na Slovensku ako dôsledok mimovládok financovaných USAID?

Stručný súhrn:

Protesty na Slovensku ako dôsledok mimovládok financovaných USAID? Americký časopis The American Spectator vo svojom článku analyzuje nedávne protesty na Slovensku, ktoré sú interpretované ako reakcia na pravicové politické zmeny a zasahovanie zahraničných mimovládnych organizácií, najmä USAID. Autor upozorňuje na polarizáciu slovenskej spoločnosti po návrate Roberta Fica na politickú scénu a naznačuje, že protesty môžu byť súčasťou širších geopolitických konfliktov, v ktorých sa Slovensko ocitlo.

Kľúčové body

• Protesty na Slovensku sú vyjadrením frustrácie nad politickým rozdelením spoločnosti a vládou Roberta Fica.
• Politická situácia je ovplyvnená zložitými vzťahmi medzi vládou a EÚ, vrátane hrozieb o zadržiavaní financovania.
• Vojenské napätie na Ukrajine má dopad na slovenské občianske vnímanie bezpečnosti a stability.
• Západné médiá často interpretujú protesty ako snahu o zmenu vlády, hoci takýto cieľ nezdôrazňuje ani Fico.
• Dáta naznačujú, že medzi protestujúcimi môže byť značný počet zahraničných aktivistov, čo prispieva k pocitu zasahovania zvonka.
• Autor kritizuje západný pohľad na Slovensko, považujúc ho za prehnaný a zavádzajúci, najmä pokiaľ ide o demonštrantov a ich motivácie.
• Rozhovory o možnom zapojení USA a EÚ naznačujú, že slovenské protesty by mohli byť súčasťou širších geopolitických stratégií.

Protesty na Slovensku ako dôsledok mimovládok financovaných USAID?

Čo sa očakávalo od progresívnej frašky

Počas posledného mesiaca sa v slovenských mestách zhromaždili demonštranti, čo je vývoj, ktorý je bežným javom viac ako 30 rokov, odkedy „zamatový rozvod“ priniesol úplnú nezávislosť 1. januára 1993. Západné médiá dychtivo šírili myšlienku, že tieto udalosti by mohli zvrhnúť vládu štvornásobného premiéra a nedávneho preživšieho Roberta Fica.  (ČÍTAJTE VIAC: Robert Fico, Summate Survivor )

Premiér sa opäť ujal svojej funkcie po parlamentných voľbách v septembri 2023, po takmer roku nikým nevolenej technokratickej vlády. (V snahe obmedziť politickú dynamiku Fica a jeho spojencov sa úradujúci prezident rozhodol odložiť voľby po páde vládnucej vlády a vymenovaná vláda zotrvala aj napriek odmietnutiu zo strany parlamentu.) Slovenská spoločnosť je odvtedy ostro rozdelená.

Zvýšilo sa aj napätie s Bruselom. V septembri EÚ pohrozila , že zadrží miliardy eur kvôli obavám o „právny štát“. (Podobné obavy sa vytratili z Poľska po zvolení liberálnej vlády pod vedením Donalda Tuska a Brusel naďalej uplatňuje tieto bezprecedentné opatrenia na suverénne Maďarsko.)

Ďalší bod vzplanutia nastal, keď Ukrajina oznámila, že koncom roka 2024 preruší tranzit ruského plynu do Európy, čo je opatrenie obzvlášť škodlivé pre susedné štáty, ako je Slovensko. Bratislava aj Budapešť hrozili vetovaním ďalšieho kola sankcií EÚ voči Rusku a inštitucionálne rozhorčenie bolo rýchle.

Zasahovanie západu do suverenity Slovenska

Korporátne médiá informujú, že demonštranti sú pobúrení Ficom, ktorý údajne plánuje vystúpiť zo Slovenska z EÚ a NATO. Fico ani žiadny významný predstaviteľ vlády to však nepresadzovali; naopak, Fico tvrdil opak. Deutsche Welle citovalo jedného demonštranta, ktorý povedal: „Odkedy Fico vyhral voľby, obávam sa o svoju bezpečnosť. Je to smiešna predstava na dnešnom Slovensku, kde by takéto správanie vyvolalo silný medzinárodný tlak.“ Na rozdiel od toho liberálna vláda Donalda Tuska v Poľsku počas svojho pôsobenia dohliadala na policajné excesy voči demonštrantom a zatýkanie politických oponentov.

Špekuluje sa o zapojení USA a EÚ. Sieť mimovládnych organizácií na Slovensku je dobre rozvinutá a často vyvoláva hnev Ficovej vlády. USAID, dlho nástroj pre farebné revolúcie, patrí v posledných týždňoch medzi agentúry, ktoré sú pod kontrolou konzervatívcov.

Analýza federálnych grantov USA z Bidenovej éry už odhalila niekoľko slovenských príjemcov mimovládnych organizácií propagujúcich ideologické projekty:

„ pomôcť presadzovať a chrániť ľudské práva LGBTQI+ ľudí na Slovensku“;
„ vytvárať priaznivé prostredie pre slovenskú LGBTQI+ menšinu“; a
“ podporovať diverzitu, akceptáciu a solidaritu voči LGBTQ+ ľuďom a ich rodinám na východnom Slovensku.”

Navyše, protesty začali, keď Bidenova administratíva zanechávala posledné stopy na globálnych záležitostiach

Slovensko je tým spojencom, ktorého by si Amerika mala pestovať v druhej Trumpovej administratíve. Po prvé, jej vláda je pragmatická, nezaslepená ideológiou – v Trumpovskom zmysle sú to ľudia, ktorí sa vedia dohodnúť.

Ďalej je to otvorený kritik liberálneho európskeho smerovania a konceptu, ktorý si vyžaduje americké vojenské výdavky a súčasne obťažuje prezidenta Trumpa a jeho miestnych európskych spojencov.

Slovensko má koherentnú spoločnosť – pracovitú, prevažne katolícku, ktorá je hrdá na svoju ťažko nadobudnutú nezávislosť a odmieta nadnárodné mandáty týkajúce sa migrácie a sexuálnej politiky. Ide o zdravú a vnímavú demokraciu, ktorá dbá na obmedzenie neobmedzeného liberalizmu.

Odkazy na zdroje v texte