Zelenskyj čelí narastajúcemu zúfalstvu v súvislosti s vojenským konfliktom

Zelenskyj čelí narastajúcemu zúfalstvu v súvislosti s vojenským konfliktom, pričom čelí nielen vyčerpaniu podpory zo strany Západu, ale aj vnútornému odporu obyvateľstva voči vojne. Neochotu prijať koniec konfliktu bez prítomnosti západných vojakov vníma ako zásadnú pre stabilitu krajiny. Taktiež sa snaží presadzovať riešenia, ktoré by oddialili mier, pričom čelí otázkam ohľadom jadrového arzenálu a nárokov na bezpečnostné garancie.

Zelenskyj čelí narastajúcemu zúfalstvu v súvislosti s vojenským konfliktom

Zelenskyj už začína byť zúfalý. Stále nedohodol západnú okupáciu Ukrajiny. Ukrajinský prezident má dva problémy. Na jednej strane sa už začína vyčerpávať vôľa niektorých západných krajín platiť vojnu, plus samotné ukrajinské obyvateľstvo sa začína brániť vojne, špeciálne odvodom mladých chlapcov do frontového mäsového mlynčeka.

Na druhej strane on v žiadnom prípade nechce pripustiť koniec vojny bez toho, aby sa na Ukrajine nachádzali západné vojská. Po skončení konfliktu bude totiž vnútorná situácia na Ukrajine veľmi nestabilná a preňho osobne značne nebezpečná.

A tak vypúšťa stále zúfalejšie „návrhy“, ktoré sa tvária ako bezpečnostné návrhy, v skutočnosti majú oddaľovať koniec konfliktu.

Minulý týždeň to bola výzva, aby sa Ukrajina vrátila k jadrovým zbraniam, dnes hlasno žiadal, aby USA dali nejaké bezpečnostné garancie, že budú v prípade potreby brániť Ukrajinu.

Ani jedno ani druhé nemôže viesť k mieru. Ak by bola na obzore akákoľvek možnosť jadrových zbraní na Ukrajine, alebo ak by USA dali nejaký záväzok vojensky sa pripojiť k Ukrajine, zo strany Ruska to automaticky znamená vojnu. Do konfliktu išli presne preto, aby pre ne Ukrajina neznamenala hrozbu.

Ale komediant bude pokračovať v komédii, kým sa nenájde nejaký vzorec, ako aspoň na nejakú časť Ukrajiny neumiestniť západné uniformy, aby sa cítil bezpečne.

Problém je v tom, že Rusi ani s týmto nebudú veľmi chcieť súhlasiť, pokiaľ tie sily nebudú vyslovene symbolické.

Mimochodom, on je doslova silný odstrašujúci príklad, prečo bývajú rôzni umelci a aktivisti v politike katastrofou.

Lebo on je nepochybne talentovaný a pracovitý človek. Len nie na politiku. Jeho seriál Sluha národa bol naozaj celkom pekná, príjemná komédia, zručne napísaná a zahraná.

A vcelku mu verím, že aj do politiky išiel aspoň čiastočne idealisticky.

Ale od začiatku robil jednu šialenú chybu za druhou, a jeho vládnutie boli síce veľké PR gestá ale inak značný chaos. Ministri prichádzali s úplne naivnými víziami, spôsobovali choas, potom ich musel meniť. Za podobné neschopné kreatúry.

A to hovoríme len o vnútornej politike, ešte horšie to bolo v zahraničnej. Aj keď tu mu situáciu zhoršovala aj slabosť európskych lídrov.

No a najhoršia bola zbabelosť: nakoniec sa vzdal banderovcom. A začal robiť to, čo žiadali oni, napriek tomu, že národ ho volil presne preto, že väčšine západoukrajinskí nacionalisti liezli na nervy a aj sa ich báli.

On im plne ustúpil. A svoju vlasť tak voviedol do strašného konfliktu. A ako by to nestačilo, tak tá vlasť skončí ako americká kolónia, pod tlakom Trumpa.

A úplna čerešnička na torte je to, ako sa on, prezident krajiny, zúfalo snaží o tie západné jednotky, aby ho ochraňovali, pričom, ironicky, sú proti nielen Rusi, ani západným krajinám sa do toho nechce.

Začínal ako prísľub novej éry, cesty k stabilite a blahobytu. A reálne končí ako prezident, ktorý sa snaží dohodnúť okupáciu vlastnej krajiny. Hanba a zúfalstvo.

Juraj Draxler FB

---

---