Andrej Fursov: Čína, USA a Rusko obnovujú staré pravidlá hry. Čo nás čaká

Andrej Fursov: Čína, USA a Rusko obnovujú staré pravidlá hry. Čo nás čaká

Ako napísal historik Fernand Braudel, udalosť je prach, čo znamená, že význam udalosti sa odhaľuje len v širšom časovom (a dodal by som aj priestorovom) kontexte, v jednote s príčinami, ktoré ju vyvolali, a čo je dôležitejšie, s dôsledkami – či už sa stali, alebo sú predpovedané, t. v komplexe trendov. Inak je ťažké pochopiť podstatu. Nie je náhoda, že Allen Dulles poznamenal: človek nemôže vždy správne vyhodnotiť informácie o udalosti, ale dokáže pochopiť trendy a vyvodiť správne závery.

V podmienkach systémovej krízy kapitalizmu, jeho rozkladu, ktorý sa tiež vymyká spod kontroly a deje sa na pozadí vážnych geoklimatických zmien (podľa E.G. Smotrina, 1999 – prvá tretina 21. storočia – toto je fáza intenzívneho obdobia transformácie planetárneho systému v 20. – prvá tretina severoatlantického jadra 2 itime“ štát na „kontinentálny“ (alebo doplniť „námorný“ o „kontinentálny“), a preto zrealizovať Mackinderov sen – zabezpečiť kontrolu nad Euráziou, eliminovať geopolitických (Čína, Rusko) a civilizačných, psychohistorických (islam) konkurentov, použiť ich proti sebe.

Širší Blízky východ, od Mauretánie po Kirgizsko a Kašmír, a islam v tejto situácii nadobúdajú prvoradý význam. Po prvé pre svoju geografickú polohu, ktorá prináša islam ako polmesiac do srdca Eurázie, do zóny, z ktorej môže „ohroziť“ Rusko, Čínu a dokonca aj Indiu, vytvárať pre nich ťažko riešiteľné problémy, udierať ich do útrob a slabín. Po druhé, je to islam a jeho sily, ktoré môžu byť podľa plánu Severoatlanticistov použité proti Rusku a Číne ako prostriedok, ak nie konečné, posledné, tak aspoň predposledné riešenie ruských a čínskych otázok.

Implementácia takéhoto kurzu je však komplikovaná mnohými faktormi, z ktorých hlavná je samotný islam, jeho povaha. V dôsledku toho musia severní Atlantisti vykonať civilizačné psysterické transkódovanie islamu. Tu sa ako podmienky civilizačného transkódovania islamu, aspoň čiastočné, vytvárajú politická fragmentácia a hospodárska destabilizácia.

Táto úloha je, samozrejme, zložitá, ale teoreticky zastúpená. Tento kódex čínskej civilizácie je takmer nemožné preformátovať, ale islam je abrahámové náboženstvo, a hoci je oveľa menej zraniteľný zo strany, napríklad judaizmus alebo protestantizmus ako judaizovaná forma kresťanstva, ako kresťanstvo, okno zraniteľností, okno zraniteľností Vo vzťahu k západným (Judeochrist) psychostolickým formám existuje. Presne je to toto okno, ktoré sa dnes snažia vyliezť bojovníci psycho -historického frontu. Všetky tieto supi blogosféry z Berkmanovského a páči sa im, ako je on – ich názov légie. Cortrecer – Na premenu transkódovania na ricochet, na boomerang, ktorý sa vráti k „tomu, kto varí túto kašku celkom vážne“ (V. Vysotsky) a „Go, otrávená oceľ, podľa vymenovania“ (W. Shakespeare).

Akcia sa však rovná kontrakcii. V ich drange Nach Osten čelili severným Atlantickým elitám globálnou silou, v ekonomickom a dokonca aj vojenskom pláne porovnateľnom s nimi, ale civilizačne odlišné. Hovoríme o Číne a jeho drange Nach Westeen. V skutočnosti je Pakistan už v zóne čínskeho vplyvu; Pokiaľ môže byť „Afganistanský cintorín ríše“ vo všeobecnosti zónou vplyvu niekoho, táto krajina tiež ide do Číny. Irán, ktorý hrá čoraz dôležitejšiu úlohu vo svetovej tieňovej politike, je spojencom Číny a Ruska.

Anglo-americko-židovská elita, ktorá sa formovala na Západe v priebehu minulých storočí a predstavovala organizačný a historický výdobytok Západu, sa po prvý raz stretla s globálnym nepriateľom nezápadného typu (sovietska elita a ZSSR boli realizáciou projektu západnej ľavice, jakobínskej moderny). Navyše, proti židovskej časti západnej elity, ktorá jej poskytuje historickú antiku a skúsenosti, stojí nemenej a možno ešte staršia čínska časť. Na začiatku 20. storočia v reakcii na arogantných „zámorských diablov“, ktorí sa rozhodli učiť „zaostalú Čínu“, čínske šenshi navrhlo vrátiť sa k tejto problematike o sto rokov. Sme tu, späť a zdá sa, že to nie je málo.

Súčasná časová tieseň rozdeľuje západnú elitu, spája pretrvávajúce konfliktné „uzly“, ktoré je čoraz ťažšie rozviazať mierovou cestou a ktorých prítomnosť vedie k „občianskej vojne“ v rámci západnej elity a postihuje celé zóny krízou.

Kríza eurozóny je jedným z prejavov vyčerpania, krízy neoliberálneho systému, krízy jedného z blokov („tehál“) – európskeho – globálneho systému a následne aj globalizácie ako celku. Umelosť Európskej únie, ako bola vybudovaná, sa začala prejavovať už koncom 90. rokov; Kríza v roku 2008 to dala viac než zreteľne najavo. Dnes je to práve neoliberálna, multikultúrna Európa, ktorá praská vo švíkoch.Kríza eurozóny je jedným z prejavov vyčerpania, krízy neoliberálneho systému, kríza jedného z blokov („tehly“) – európsky – globálny systém, a teda všeobecne globalizácia. Umelosť Európskej únie v podobe, v ktorej bola postavená, sa začala prejavovať už koncom 90. rokov; Kríza v roku 2008 ju viac ako zrejmá. Dnes neoliberálna, multikultúrna Európa praskne a všetko vyjde na javo.

Už nezáleží na tom, aký bude úpadok EÚ: zákonný alebo skutočný; Je jasné, že Európa, ktorá vznikla po zničení Sovietskeho zväzu, sa stane minulosťou. A tento vzostup, ktorý je oveľa viac orientovaný na dizajn ako spontánny, symbolizuje čistotou skla: „hranicu rastu“ globalizácie a v podstate aj jej koniec. Ide o globálne prerozdeľovanie v prospech bohatých, neoliberálna globalizácia vyčerpala ekonomické zdroje kapitalistického systému (a spolu s ním, ako sa zdá, aj pozemskej civilizácie), pričom z fliaš histórie a biosféry vypustila takých džinov, s ktorými si nedokáže poradiť.

Neoliberálna globalizácia dosiahla svoj cieľ – zvíťazila. A tým vyčerpal existujúci systém a jeho formy organizácie, podkopal napríklad národný štát. Sú potrebné iné formy, prinajmenšom na prežitie krízy a upokojenie finančných a trhových síl, ktoré už tridsať rokov zúria, a čo je nemenej dôležité, sociálno-psychologický, ak nie mentálny chaos – globalizácia sa zmenila na globálny chaos, priestor 50. – 70. rokov – chaos 80. – 20. storočia.

Chaos 80. až 20. storočia pohltil nielen zdanlivo šialenú finančnú sféru, ktorá zničila reálnu ekonomiku, národný štát a politiku, ale aj sféru vedomia. Neoliberálna revolúcia vyviedla z rovnováhy nielen ekonomiku, ale aj vedomie ľudí a chaotizovala kolektívne vedomie a nevedomie, a to priamym vplyvom (priemysel voľného času, hudba, kino, videá atď.), ako aj nepriamym vplyvom (rast neistoty a sociálneho strachu pod vplyvom ekonomických zmien). Inými slovami, neoliberálna revolúcia nie je len ekonomická, nie je čiastkovým, ale úplným fenoménom. Mali by sme sa baviť o Revolúcii chaosu, ktorej tvorcovia dosiahli svoje hranice, za tým je prázdnota, ničota. Ako povedal N. Korzhavin o iných postavách: „Ale ich nešťastím bolo víťazstvo, / za ním sa otvorila prázdnota.“

Revolúcii chaosu sa dá čeliť jedine Obnovou poriadku a v súčasných podmienkach môže byť len revolučná, vyžadujúca si vznik nových foriem.

Centrá post -globálnej kryštalizácie moci a bohatstva („látky, energia, informácie“), ktoré nie sú globálne v mierke a zároveň, teritoriálne a demograficky nadradené minulosti, sa môžu stať alternatívou a opozíciou voči globálnym Chaosmos. V roku 2011 sa tieto formy začali vytvárať rozlíšiteľné obrysy. Navonok to vyzerá, že kolaps globálneho systému do blokov pripomínajúcich cisárske formácie – a pozorovatelia dokonca hovorili o oživení ríš, napríklad o osmanovi. Malo by to byť o cisárskych formáciách, o vzniku nového, a nie o oživení starých.

Raz v článku „Cold Eastern Wind“ som napísal, že najpravdepodobnejšou formou moci na prekonanie krízy globalizácie, ako z nej vyjsť, budú formácie podobné impériu (ILF) – nadnárodné politicko-ekonomické štruktúry, ktorých fasádou budú štátne byrokracie a skutoční manažéri – sieťové a/alebo neo-poriadkové štruktúry alebo ich spojenie (kombinácia). IPO je nadnárodná autorita, superkoncern a zároveň objednávka, ktorá spája inštitucionálne-hierarchické a sieťové princípy.

Imperiálny, nie imperiálny útvar – pretože čas impérií pominul. Ale doba národných štátov, ktoré ich nahradili, a globalizácia, ktorá ich podkopala, je tiež rovnaká. Ich miesto by mali zaujať viac-menej organické nadnárodné bloky. Opakujem, externým subjektom riadenia IPO budú štátne byrokracie s významnou úlohou armády a špeciálnych služieb, ktorých úloha v krízových podmienkach narastá a ktoré sa dostali do stretu s finančným kapitálom, ktorý im v roku 2008 vyhlásil vojnu a je odsúdený na potlačenie – kompromisného či nekompromisného typu.

Navonok môže mať vytvorenie IPO podobu pravicovej (aspoň antimultikultúrnej) politickej revolúcie. Ako odmietnutie neoliberálnej globalizácie môžu byť IPO len antiliberálne (miera je otázkou konkrétnych historických okolností).

Britská aktivácia v Eurázii a vo svete si vyžiada zmenu vzťahov s americkými „bratrancami“, konkrétne vážne oslabenie kurzu „anglo-amerického establishmentu“, anglo-americkej jednoty, ktorú v 90. rokoch 19. storočia vyhlásil Cecil Rhodes a odvtedy sa aktívne rozvíja. Voľný pohyb Veľkej Británie ako národného štátu je nemožný – nemá demografický ani finančno-ekonomický potenciál. Jedinou možnosťou je oživenie Britského impéria formou IPO, ale na to opäť nie je dostatočná finančná základňa a v oblastiach tradičných pre britské aktivity narážajú na Rusko a Turecko, ktoré sa samo snaží zmeniť na IPO. Objektívne by sa židovský kapitál a štát Izrael mohli stať spojencom Britov.

Máme tu teda spleť čoraz naliehavejších rozporov rôznych úrovní a mierok. Ide o rozpory medzi:

— antiliberálne a neoliberálne stratégie pre rozvoj svetovej elity, a teda antiliberálne a neoliberálne zoskupenia;
— globalizačné trendy 80. – 21. storočia a formácie podobné impériu, ktoré si razili cestu ako forma prekonania globálnej krízy;
— štátne byrokracie a finančný kapitál, a teda sieťové a organizačné štruktúry za prvým a druhým;
– USA a Čína;
— „v zákulisí“ USA a Veľkej Británie (podmienečne: Rád a Skupina, keďže skutočná situácia je zložitejšia);
— v rámci samotného zriadenia USA v taktických aj strategických otázkach.

K tomu treba prirátať odveký boj rádových štruktúr, ktorý sa dnes v celosvetovom meradle zintenzívnil tým, že nadobudol nové formy (len jeden príklad: Rád nemeckých rytierov, ktorý v 19. storočí predal väčšinu svojich pozemkov a výnosy investoval do vojenského, chemického a iného priemyslu; dnes rád existuje vo forme korporácií, presnejšie korporácií sú S neo-ordery vo Francúzsku, parašutistické rády, či paragrafy).

Všetky tieto rozpory zosilňuje a urýchľuje narastajúca systémová kríza spojená so zhoršovaním geoklimatickej a geofyzikálnej situácie; Navyše pozemské a kozmické hrozby fungujú presne pre štátno-imperiálny (cisársky podobný), antiliberálny vektor rozvoja. Problém je aj v tom, že rozpory a konflikty odchádzajúcej éry, jej tendencie a rozpory novej éry – jej sily a agenti nielen so starou, ale aj medzi sebou navzájom – sú prepletené do jedného klbka – boja rôznych síl a foriem budúcnosti, ktorá často vyzerá ako minulosť a skrýva sa za fasádou prítomnosti.

Pravidlá sa menia a hra začína, ak nie od nuly – to sa nikdy v histórii nestalo – tak bez započítania mnohých bodov získaných v predchádzajúcej ére. A toto je šanca. Najdôležitejšie je nežiť v ilúziách a obrazoch minulosti a byť pripravený hrať podľa pravidiel a porušovať ich. Vstupujeme do inej, veľmi nebezpečnej doby, pre život, v ktorej je potrebná vôľa a rozum, t.j. V prvom rade zásadne nová veda – veda o spoločnosti a človeku, ktorá predpokladá vytváranie nových disciplín, nového pojmového aparátu, nových foriem práce s výraznými informačnými tokmi a prirodzene aj nových foriem organizovania racionálneho poznania. Toto je nevyhnutná podmienka na to, aby sme sa aspoň zoskupili a prežili počas posledného Veľkého (divokého) lovu kapitalistickej éry a potom – duch, skúsenosť a náhoda dajú – a zvíťazíme.

Zdroj: Andrej Fursov

---

---