Progresívni šarlatáni v zajatí démonov

Progresívni šarlatáni v zajatí démonov. Najväčším problémom progresívnych internacionalistov je históriou overený fakt, že sa v geopolitike riadia iracionálnymi ilúziami, odtrhnutými od materiálnej reality. Preto si idealizovali USA a démonizujú Rusko. Teraz vytriezveli z USA, pretože Američania začali viesť racionálny dialóg s Rusmi. A preto démonizujú Rusko ešte viac.

Progresívni šarlatáni v zajatí démonov

V geopolitike sa dajú urobiť dve najväčšie chyby. Jedna je idealizovanie a druhá démonizovanie niektorého hráča na svetovej šachovnici. Obidve chyby sú rovnako hlúpe a najmä iracionálne.

Ak chceme robiť správne rozhodnutia, nesmieme Američanov ani idealizovať, ani démonizovať. To isté platí o Rusoch. A to platí a ktoromkoľvek inom aktérovi. Nemá to nič spoločné so sympatiami a antipatiami. Správne rozhodnutia musia byť uskutočňované na základe chladnej analýzy geopolitickej reality.

O IDEALIZOVANÍ A DÉMONIZOVANÍ RUSKA

Prečo o tom vlastne píšem?

Nuž preto, lebo som pred pár chvíľami dočítal reakcie európskych, britských a kanadských progresívnych internacionalistov na rokovanie delegácií Ruskej federácie a Spojených štátov v Rijáde. Mohol by som rozoberať viaceré aspekty samotných rozhovorov, v tejto chvíli ma však viac zaujíma prístup progresívnych šarlatánov.

Nie som si istý, či dokážu úplne sabotovať americko-ruské úsilie o normalizáciu vzťahov, pretože všetci – Európa, Briti aj Kanaďania potrebujú prístup na americký trh. Som si však istý, že progresívni internacionalisti sú spôsobilí tento proces výrazne komplikovať. Tiež som si istý, že zatiaľ nepochopili a možno ani nikdy nepochopia, že novú bezpečnostnú architektúru v Európe nie je možné vytvoriť bez Ruska. Môžu sa usilovať Rusko izolovať a môžu byť v tomto ohľade do určitej miery aj úspešní. To však nebude znamenať, že sa tým priblížia k udržateľnej bezpečnostnej architektúre v Európe.

Pre istotu zopakujem, že Rusko si nemôžeme idealizovať. Rusko však nesmieme ani démonizovať. Vyjadrenia mnohých európskych lídrov svedčia o tom, že vo vzťahu k Rusku nedokážu robiť nič iné, len ho démonizovať a pokračovať v opakovaní tých istých chýb, ktoré napokon viedli k tejto strašnej vojne. Ak chcú, nech považujú Rusko za protivníka. To však neznamená, že s protivníkom je nevyhnutné mať za každú cenu konflikt. Protivníka je potrebné predovšetkým správne poznať, pochopiť jeho geopolitické imperatívy (vrátane červených čiar), silné stránky a slabosti a na základe toho sformulovať schodnú stratégiu koexistencie, založenú na primeranej sile, ale aj ochote spolupracovať na predchádzaní nedorozumeniam a konfliktom.

Posudzovanie protivníka/partnera na základe obdivných (idealizácia) alebo nenávistných (démonizovanie) emócií nemôže nikdy viesť k úspechu, iba ku geopolitickej katastrofe. Jednu práve prežívame. Nepotrebuje ďalšiu, ešte horšiu.

Peter Tóth & Ďateľ TG

---

---