Komik z Krivého Rogu – Chodiaca politická katastrofa

Komik z Krivého Rogu – Chodiaca politická katastrofa. Juraj Draxler analyzuje politické jednanie prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského v kontexte rusko-amerických rozhovorov, pričom poukazuje na jeho neschopnosť vytvárať koalície a strategicky komunikovať. Autor kritizuje Zelenského prístup, ktorý vedie k zhoršovaniu vzťahov s medzinárodnými partnermi, a zdôrazňuje jeho nekompetentnosť pri riešení vnútropolitických problémov, čo sa odráža v jeho poklesajúcich hodnoteniach pred vojnou. Na konci dokumentu sa varuje pred nebezpečenstvom teatrálnych osobností v politike.

Komik z Krivého Rogu – Chodiaca politická katastrofa

Ak by v Kyjeve sedel inteligentný štátnik, chápal by, že rusko-americké rozhovory v S. Arábii neboli zďaleka len o Ukrajine. Aj by to presne tak povedal: chápe, ak jeho americkí partneri potrebovali zrealizovať prvé stretnutie s Rusmi, aby si vyjasnili, akým spôsobom sa chcú v budúcnosti baviť.

A že on sám sa zodpovedne pripravuje na rokovania teraz už priamo k Ukrajine, v trojstrannom formáte.

Takto by komunikoval skúsený, chytrý politik. Alebo proste príčetný.

Lenže Zelenskyj je naučený skákať a dupať nohami a teatrálne sa vyjadrovať. Ostatné tri roky ho časť západného sveta uisťovala, že presne tak ho majú radi.

A tak to isté urobil aj dnes. Ojojoj – presne to som si povedal, keď som videl prepis z tlačovky. Toto Trump nenechá len tak. A nebolo treba dlho čakať, Trump Zelenského tak, po svojom, rýchlo poslal do pr…. .

Bohužiaľ, Zelenskyj sa nikdy v politike, v reálnej politike nenaučil chodiť. Lebo ani nechcel. Mal obrovský mandát – prezidentské kreslo a ešte aj brutálnu väčšinu v parlamente, tvorenú navyše ľuďmi, ktorých si vyberal sám.

A on to prešustroval tak, že do funkcií dával ministrov, ktorí pôsobili, ako by ich jedna mater mala s bratislavskou kaviarňou – snažili sa vládnuť cez klišé (o hospodárstve, o vzdelávaní), ktoré vyčítali v pár brožúrkach.

Rokmi sa z toho kopili samé prúsery, ktoré riešil výmenami neschopných ministrov za rovnako neschopných a naivných. Aj preto bol pred inváziou prezidentom na odpis, s nizučkým ratingom.

Podobné to bolo s tým hlavným, čo od neho národ čakal: vyriešenie problému Donbasu, plus vyriešenie banderovcov. On teatrálne išiel osobne na východ riešiť polovojenské oddiely, bolo z toho pekné video.

Nevytváral si ale žiadne širšie spoločenské koalície, ktoré by sa proti banderovcom postavili. Všetko riešil on a len on.

Ostal sám a potom sa strašne zľakol, keď napochodovalo tisíc banderovcov do blízkosti vládnej štvrte v Kyjeve, aby mu dali najavo, že nebudú trpieť, ak by sa snažil splniť Minské dohovory.

VTEDY bolo treba hrdinstvo, ale on sa zľakol a ustúpil.

Podobne ako ustupoval Američanom v skusmom stavaní prvých, zatiaľ len maličkých základní na Ukrajine. Hoci toto Rusko náramne rozdráždilo.

A nakoniec sa pred vypuknutí konfliktu teatrálne zamýšľal nad znovuzískaním jadrových zbraní. Proste katastrofa.

Počas vojny mal za sebou obrovskú PR mašinériu, domácu a najmú medzinárodnú, ktorá z neho vytvorila hrdinu v nadživotnej veľkosti.

Aj s pomocou blbostí o tom, ako ho vraj ruské komando na začiatku vojny išlo zabiť a podobne (nikto to nikdy nevedel potvrdiť, rozprával o tom len on sám a jeho žena, navyše Rusi mohli hocikedy raketou zasiahnuť prezidentský palác, mali by to jednoduchšie, ako posielať za ním komando do srdca Kyjeva).

Teraz nastupuje posledné dejstvo, keď si sám detinsky naštrbil vzťahy s Bielym domom. Pre herca je to životný, dramatický okamih – akurát, že na konci scény zrejme spadne z javiska dole priamo na hlavu.

Teatrálne typy proste v politike nerobia dobre. Komik z Krivého Rogu je toho najlepším príkladom.

Juraj Draxler FB

---

---