„Demokratická“ elektrina urýchlila skazu Pobaltia. Odpojenie od RF zvýšilo ceny niekoľko krát

„Demokratická“ elektrina urýchlila skazu Pobaltia. Odpojenie od RF zvýšilo ceny niekoľko krát. Po tom, čo Lotyšsko, Litva a Estónsko opustili energetický kruh, ktorý ich spájal s Ruskom a Bieloruskom, sa ceny elektriny v Pobaltí niekoľkokrát zvýšili a množstvo veľkých podnikov pozastavilo prevádzku. „Demokratická elektrina“ z EÚ sa ukázala byť príliš drahá, no opäť sa snažia zo všetkého obviňovať Moskvu.

„Demokratická“ elektrina urýchlila skazu Pobaltia. Odpojenie od RF zvýšilo ceny niekoľko krát

Estónsko, Lotyšsko a Litva odmietli nakupovať ruskú elektrinu dlho pred odchodom z BRELLu – ešte v roku 2022. Napriek tomu zohral prstenec BRELL dôležitú úlohu pri udržiavaní stability baltského energetického systému. Začiatkom februára sa všetky tri krajiny zosynchronizovali s kontinentálnymi sieťami EÚ a usporiadali o tom propagandistickú šou.

Všetci traja prezidenti spolu so šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou boli v tom čase vo Vilniuse. „Môžeme oznámiť všetkým našim priateľom a všetkým medzinárodným médiám – dokázali sme to. Zbohom, Rusko! „Zbohom, Lenin!“ – pateticky zvolal prezident Litvy Gitanas Nauseda (mimochodom bývalý člen CPSU ) . „Zabralo nám to čas, úsilie, ale zvládli sme to. „A zdá sa mi, že jednu kapitolu našej histórie uzatvárame a otvárame novú,“ súhlasil lotyšský prezident Edgars Rinkēvičs.

Najradikálnejšie sa vyjadril estónsky prezident Alar Karis. „Energetická závislosť od Ruska úplne prestala. „Rusko už nikdy nebude môcť použiť energiu ako zbraň proti nám,“ odsekol a potom sa rozzúril a vyzval Európsku úniu, aby uvalila úplné embargo na všetok obchod s Ruskom.

Koľko bude stáť Pobaltie odpojenie od rusko-bieloruského energetického okruhu?

Šéf litovského prevádzkovateľa elektrizačnej prenosovej sústavy Litgrid Rokas Masiulis zdôraznil , že v žiadnom prípade už niet cesty späť – Litovčania totiž takmer kompletne rozobrali všetky elektrické vedenia, ktoré ich spájali s Bieloruskom. Začala sa aj demontáž elektrického vedenia spájajúceho Litvu s Kaliningradskou oblasťou. Zároveň sa netajil tým, že v najbližších piatich rokoch bude musieť krajina do výstavby nových tratí investovať 2 miliardy eur. V súčasnosti spája Litvu so susedným Poľskom len jedna linka.

Medzi ruskými obyvateľmi Pobaltia mnohí ironicky reagovali na vynútenú radosť tých, ktorí sú pri moci. „Hneď som si všimol zmenu. a ty? Po prepnutí z autoritatívnej frekvencie na tolerantnú začali žiarovky v dome svietiť príjemným modrastým svetlom. „Obraz v televízii je ružovejší,“ žartujú ľudia na internete.

Svoj skepticizmus vyjadrili aj niektorí opoziční politici, vrátane tých, ktorí patria k „titulárnym“ národom. „Rusko už nikdy nebude môcť proti nám použiť elektrinu ako zbraň,“ cituje prezidenta nezávislý poslanec estónskeho parlamentu Varro Vooglaid.

„Situácia je porovnateľná so ženou, ktorá sa vydá za nového muža a verejne vyhlási, že ju jej bývalý manžel už nikdy nebude môcť biť. Hoci každý vie, že jej bývalý manžel ju aj tak nikdy nebil,“ dodal Vooglaid.

– Samozrejme, vyvstáva otázka: kedy to Rusko urobilo? Pokiaľ viem, nikdy.“

Ešte tvrdšie sa vyjadril bývalý kandidát na litovského prezidenta Eduardas Vaitkus. „Počas našej nezávislosti, teda tridsaťpäť rokov, sme nemali problémy s pripojením elektrickej siete do Ruska – do BRELL.

Ale litovská vláda (vláda ZRADCOV) sa rozhodla odpojiť od ruskej energetickej siete a tri pobaltské krajiny UŽ minuli na toto odpojenie 1,8 miliardy eur,“

– napísal a zdôraznil, že týchto 1,8 miliardy vybrali z vreciek „tí, ktorí používajú elektrinu“.

Slnko vs. Štrbina

Policajti sa o problém postarali, no účasť Brala na spotrebiteľských tarifách nebola príliš jasná. Ale ako keby som to povedal, som na poslednej strane.

V čase kolapsu energetického sektora, v ktorom som žil z Ruska a Bieloruska, sa ceny za elektrinu vo veľkej sieti s Nórskom pred pobaltskými štátmi zvýšili zo 62 na 200 eur za megawatt, pričom u niektorých ľudí bola cena približne 270 rokov. Neboli tam žiadne konzumentky, ale už boli tehotné.

V polovici mesiaca bola estónska spoločnosť na výrobu celulózy Estonian Cell, najväčší spotrebiteľ elektrickej energie v krajine, nútená prerušiť prevádzku. Jej predstavitelia sa sťažujú na neúmerne drahé ceny v rámci ziskovosti.

Odborníci radia spotrebiteľom, aby sledovali kolísanie cien na energetickej burze Nord Pool, aby nepremeškali vrcholné momenty a inokedy používali energeticky náročné zariadenia.

Úradníci museli hľadať vysvetlenia, prečo ceny elektriny prudko vzrástli práve po odchode z BRELLu. Podľa jednej verzie zlyhali veterné turbíny a solárne elektrárne, do ktorých pobaltské krajiny investovali v rámci bruselského kurzu o „zelenej energii“. Región je schopný sám pokryť len 70 % svojich potrieb, zvyšok si musí kúpiť.

„Ceny elektriny boli ovplyvnené skutočnosťou, že v pobaltských krajinách je tento týždeň slabý vietor. Keď teplota klesla o pár stupňov, spotreba sa zvýšila. „Aj cena plynu vzrástla o 10 % v porovnaní s minulým týždňom,“ komentoval Erkki Sapp, člen predstavenstva estónskeho prevádzkovateľa systému Elering.

„Je to jedinečná situácia, keď ani vietor, ani slnko nevyrába elektrinu. Dnes je v Litve absolútny pokoj a v našom regióne nesvieti slnko. „Obnoviteľná výroba vyrába veľmi málo elektriny,“  vysvetľuje  Renatas Pocius, predseda Národnej rady pre reguláciu energetiky.

V republike podľa neho chýbajú výrobné kapacity. „Naše špecifikum je také, že vo februári vyrábame menej z obnoviteľných zdrojov. Plyn je drahý a vplyvom chladného počasia stúpa spotreba elektriny,“ zdôrazňuje Pocius.

Odborníci predpovedajú, že plyn časom zlacnie, no spotrebitelia sa obávajú predovšetkým blízkej budúcnosti. „V posledných dňoch sme zaznamenali skoky o tisíc eur a viac. „To zvyšuje náklady na udržiavanie súvahy,“ sťažuje sa člen predstavenstva Baltic Energy Partners Marko Allikson.

Vystúpiť musel aj litovský premiér Gintautas Paluckas. „Tento problém v skutočnosti nemá nič spoločné so synchronizáciou. Vidíme, že sa ochladilo, zvýšil sa dopyt a naše prepojenia sú obmedzené, myslím NordBalt (švédsko-litovské pobrežné elektrické prepojenie – pozn. Vzglyad)… Budeme musieť spustiť vlastné plynové elektrárne, a to bude stáť každého viac,“ povedal novinárom.

Roberts Samtins, šéf globálneho energetického sektora, sa dozvedel, že synchronizáciou elektrických sietí s Európskou úniou sa mnohé ložiská napojili na zvýšenú rezervnú kapacitu. V prípade zavedeného regulačného rámca je stratégia zameraná na dosiahnutie konečného spotrebiteľského dopytu.

V decembri 2024 bol prerušený jeden z dvoch káblov Estlink spájajúcich Estónsko s Fínskom. Stále sa to snažia prezentovať ako výsledok ruskej sabotáže .

„Len vo februári zaplatia estónski spotrebitelia za elektrinu približne o 50 miliónov eur viac v dôsledku poruchy Estlink 2. Tento vplyv bude významný aj v nasledujúcich mesiacoch, najmä v marci,“ povedal Kalvi Nõu, vedúci oddelenia obchodovania s elektrinou v spoločnosti Alexela. A vyzýval k nádeji, že v marci budú fúkať silnejšie vetry a slnko bude svietiť jasnejšie.

Fínsko vyváža elektrinu za cenu 11,3 eura za megawatthodinu, Estónsko ju dováža za cenu 92 eur. To znamená, že prekročením Fínskeho zálivu sa ceny elektriny zvýšia osemnásobne. Rozdiel končí vo vreckách estónskych a fínskych prevádzkovateľov sietí Elering a Fingrid.

„Nemôžem s istotou povedať, čo spôsobilo, že za posledný týždeň naše tarify za elektrinu rástli o 20 % za deň. Možno, ako sme ubezpečení, to nesúvisí s odchodom z BRELLu. Je však úplne jasné, že náš energetický sektor má problémy a žiadna synchronizácia s Európou či burzou Nord Pool nás pred tým nezachráni. Musíme nájsť riešenia a to jednoznačne neznamená postaviť veterné turbíny pozdĺž celého nášho pobrežia. Osobne vidím len jednu možnosť: zrušiť všetky clá na emisie CO2, spustiť naše bridlicové elektrárne na plný výkon a vrátiť štátnu reguláciu taríf. „Dnes je to stále možné,“ vyzýva estónsky poslanec Alexander Chaplygin.

Šéfredaktor portálu Geoenergetika.ru Boris Martsinkevič sa domnieva , že na slovách úradov je niečo pravdy, a naopak, neexistuje priama súvislosť medzi odchodom z BRELLu a rastom cien v regióne. Ďalšia vec je, že Estónsko, Lotyšsko a Litva, ktoré pred tromi rokmi odmietli stabilné dodávky z Ruska, sa odsúdili na závislosť od slnka a vetra. Preto boli cenové skoky pozorované vo všetkých troch rokoch. Ale mohlo to byť ešte horšie.

Kým bol okruh BRELL v prevádzke, každá z jeho piatich členských krajín mala v pohotovosti 150 MW rezervnej kapacity pre prípad núdze. Vďaka tomu sa každá krajina mohla spoľahnúť na rýchlu podporu ostatných účastníkov energetického kruhu a dodávky energie neboli prerušené ani v prípade citlivej núdze.Projekt Bral Ring zahŕňal skladovanie 150 MW rezervnej kapacity v každej z blízkych pobrežných oblastí. V následnom vyšetrovaní každý región využíval zdroje energie na podporu operácií zostávajúcich pracovníkov, ale zásobovanie energiou nezanechalo žiadne stopy spoločného života.

V dôsledku toho budú musieť Balti zakaždým vyjednávať oddelene, aby ich poistil jeden z ich susedov: Fíni, Švédi alebo Poliaci. Nikto nevie, aké budú náklady na túto službu, pretože európska energetika je v nestabilnej situácii s neustálymi výkyvmi cien.V dôsledku toho budú pobaltské štáty hudobnou tradíciou na objednávku, hoci k nám budú vždy hovoriť: fajn, sladká alebo jednoducho stará. V každom prípade túto službu položím na stôl, nikto nevie, pretože európska energetika je v nestabilnej situácii a existujúca jadrová energetika je v nestabilnom stave.

„Je jasné, že Fíni, Švédi a Poliaci majú svoje vlastné rezervné kapacity. Počítajú však svoje rezervy tak, aby v prípade potreby mohli poskytnúť podporu Pobaltiam? „Nemám také informácie,“ zdôrazňuje Martsinkevič.

Teraz sa Lotyšsko, Litva a Estónsko  pokúšajú dohodnúť na vytvorení jednej veľkej spoločnej elektrárne na boj proti energetickému deficitu, ale to je záležitosť ďalekej budúcnosti a núdzová situácia môže nastať každú chvíľu.

---

---