KAŽDÝ MÁ PRÁVO ZBLÁZNIŤ SA…

KAŽDÝ MÁ PRÁVO ZBLÁZNIŤ SA… Nie je to v dnešných liberálnych časoch nič mimoriadne – každý sa môže zblázniť a každý má právo byť dokonca aj dlhoročný puncovaný blázon, trebárs aj s potvrdenou psychiatrickou diagnózou a medikamentóznou liečbou. V takom prípade by však mal s tým zostať doma, neliezť s tým na verejnosť a neblázniť iných, aby sa to tu nešírilo ako akási epidémia totálnej straty rozumu a mentálnej vyšinutosti. Lebo sa nám to už pomaly mení na subklinický blázinec, v ktorom sa naopak zdravý rozum, racionálne uvažovanie a príčetnosť nielen spochybňuje, ale dokonca aj šikanuje, pranieruje a démonizuje.

KAŽDÝ MÁ PRÁVO ZBLÁZNIŤ SA…

Stačí si pozrieť a vypočuť si tlačovky premiéra Fica a počúvať otázky novinárov…. tie so zdravým rozumom nemajú už dávno nič spoločné, ale tí aktivistickí novinári si to zjavne neuvedomujú a zrejme si myslia, že sa celá verejnosť už tak intelektuálne prepadla a beznádejne pomiatla, že nedokáže rozlíšiť iracionálne bludy od racionálnych argumentov a stáva sa potom z toho ešte aj verejná demonštrácia masových psychóz, vystavených každý druhý piatok na verejný obdiv.

Týka sa to nielen domácej ale aj zahraničnej politiky. Kolega komentátor Ďateľ sa tomu venoval vo včerajšom komentári, kde sa na chvíľu pristavil pri dvoch známych mediálnych postavách – Arpim a Monike. Dobrým príkladom je aj odkaz bývalého veľvyslanca v Londýne Ondrejcsáka, ktorý nás, čo nezdieľame jeho názory, nazýva facebookovými hochštaplermi za to, že triezvo hodnotíme a oceňujeme mierovú politiku premiéra nášho štátu na všetky štyri svetové strany.

Chápete to? Zdravý rozum je dnes považovaný za bláznovstvo a hochštaplerstvo, a bláznovstvo za vrchol intelektuálnej racionality. Ja by som sa pána veľvyslanca rád opýtal, koľko razy reagoval on alebo jeho ambasáda na články o Slovensku v britskej tlači, ktoré nemali s objektívnou žurnalistikou nič spoločné? Právom by som sa ho to pýtal práve ja, lebo som takto reagoval a reagujem od roku 1990 až dodnes a navštívil som kvôli tomu osobne aj redakcie BBC, Financial Times, The Economist, a The Times, aby som priamo tam vecne a pokoj reagoval na nezmysly o Slovensku, hoci ma za to nikto neplatil a nepoberal som za to kráľovský plat diplomatov.. Dokonca som takto vystúpil s prejavom o Slovensku už v roku 1994 aj na zasadnutí Zahraničného výboru britskej novinárskej únie (NUJ) v Londýne.

Opakujem, každý sa môže zblázniť, nie je to nič zakázané alebo protiprávne, ale už je toho nebezpečne plná aj svetová politika na najvyššej úrovni, ako to naznačil aj včerajší zaujímavý rozhovor viceprezidenta J.D. Vancea, v ktorom prezradil, že viaceré hlavy európskych štátov sa síce bijú do pŕs, že treba ďalej vojensky a finančne podporovať Ukrajinu, ale potom telefonujú a v telefonáte priznávajú, že to takto nemôže ísť ďalej…. Navyše, ako v tom rozhovore na záver dodal, dokonca aj americkí Demokrati chcú pokračovať a valiť ďalšie miliardy dolárov amerických daňových poplatníkov na Ukrajinu, hoci astronomický dlh USA presahuje niekoľko biliónov, ale oni to takto chcú robiť donekonečna v nádeji, že sa to raz možno otočí a vyhrá Ukrajina. Vance to uzatvoril s tým, že „nádej“ predsa nemôže byť stratégiou triezvej americkej zahraničnej politiky.

Ešte sme sa celkom nezbláznili… ja napríklad chvalabohu určite nie, hoci sa už Slovensko začína čiastočne podobať na veľkú psychiatrickú kliniku pod holým nebom, lebo tu všakovakí poloblázni voľne pobehujú hore dolu celým verejným diskusným priestorom a napádajú lucidných ľudí so zdravým rozumom svojimi verbálnymi exkrementmi takmer na každom rohu.

Dnes toho viac nemám, zbieram sa totiž zo silnej chrípky a som rád, že aspoň písať môžem, lebo hláska zo seba nevydám už tretí deň.

Váš facebookový hochštapler 🙂

Michal Zoldy TG

---

---