ZELENSKYJ NIE JE UKRAJINA

ZELENSKYJ NIE JE UKRAJINA

To, ako sa správa Európa, je tak šialené a nepochopiteľné, že v týchto dňoch a týždňoch viac ako kedykoľvek predtým hrozí, že z tohto kontinentu po tretíkrát vzíde svetová vojna. Povedzme si to otvorene: tá trápna schôdzka, ktorá sa odohrala v Londýne, nebola žiadnym mierovým summitom, ale vojnovou poradou. Je smiešne, že účastníci tejto stupídnej schôdzky hovoria o „jednote Európy“. Preboha, poobzerajte sa okolo seba. Žiadna jednota neexistuje.

To nestabilné torzo Nemecka, Francúzska, pobaltských štátov, Holandska a Česka k žiadnemu rozhodnutiu nedospeje, lebo má samo obrovské ekonomické problémy. Navyše, len 13 hodín trval údajne „spoločný návrh na mesačné obmedzené prímerie na Ukrajine“, kým sa od neho dištancovala Veľká Británia a označila ho za francúzsky nápad, s tým, že s prestávkou v bojoch nesúhlasí. A o to isté žiadal Zelenského jeho falošný priateľ Starmer, na čo sa ukrajinský prezident poslušne vyjadril, že so zastavením paľby má problém, hoci Macron navrhoval prímerie ako prostriedok na premostenie k Trumpovi, ktorého Ukrajina nevyhnutne potrebuje.

Je to fraška. Britský premiér Starmer a ukrajinský prezident Zelenskyj stoja fakticky na extrémnom krídle európskych spojencov, pretože chcú radšej udržať boje, než by sa usilovali o prímerie a mierové rokovania. Keď takto uvažuje najlepšia herečka medzi diplomatmi a najlepšia diplomatka medzi herečkami Magduška Vášáryovie, ktorá blúzni, že Európa s Ukrajinou je proti USA, Rusku a Číne neporaziteľná, tak nad tým mávnete rukou. Ale toto majú byť „vodcovia slobodného sveta“??

Takže londýnsky summit dopadol podľa očakávania. Väčšina európskych lídrov si kompenzuje svoju politickú impotenciu patetickou rétorikou, ale my by sme v tom mali mať jasno: bola to protimierová konferencia. Starmer, Zelenskyj a ich nohsledi sú odhodlaní pokračovať v konflikte za každú cenu, a nie hľadať východisko z neho. Napokon, mali na to tri roky a žiadne východisko neponúkli. A v Londýne sa vytasili s bombastickým nápadom „Mier prostredníctvom sily“, ktorý nie je ničím iným ako pokračovaním v tom, čo robili doteraz – v masívnych vojenských dodávkach, akoby si ani nevšimli, že to neviedlo k žiadnemu výsledku.

Po celý čas sa labouristický premiér Starmer štylizoval do úlohy konzervatívneho premiéra Churchilla, pričom mu ani nedošlo, že sa v skutočnosti správa ako Tony Blair pred 22 rokmi: chce obísť OSN a poslať vojakov na Ukrajinu, pričom Putin povedal tomuto plánu jasné nie a Trump sa od neho dištancoval, čiže to nemôže viesť k ničomu inému než k priamemu vojenskému konfliktu medzi francúzsko-britskými jednotkami a Ruskom. A tomuto hovoríte „bezpečnostné záruky“?? Ešte raz: Spomeňte si na Suezskú krízu a k čomu to viedlo.

Dokonca aj premiér Fico, ktorý je realistický politik, nechápe všetky súvislosti. Neveril som vlastným ušiam, keď som dnes počul, ako na tlačovej konferencii povedal, že keď pošle Londýn a Paríž vojská na Ukrajinu, nemá s tým žiadny problém. A rovnako sa vyslovil o nezmyselnom zvyšovaní zbrojenia. Mal by si radšej spomenúť na svoje dávne tvrdenie, že vždy dá radšej na mlieko ako na zbrane.

Čo zostalo z povojnových európskych plánov vybudovať silný sociálny štát, ak financujeme zbrojenie a militarizáciu spoločnosti v miere, akú sme nevideli od tridsiatych rokov minulého storočia? Nemôžeme dosť preháňať, keď povieme, že Starmer a Macron vedú Európu do najnebezpečnejšej situácie od roku 1945. A do toho všetkého už aj tak dosť absurdná „líderka“ Európskej únie Ursula von der Leyenová zahlási: „Musíme súrne vyzbrojiť Európu.“ Predstava, že v rukách takýchto hlupákov je dnes svetový mier, by vám nemala dať spávať. Toto nie je náš boj. A zmetie nás všetkých. Ale taký je už osud (povedané slovami Leva Trockého) „všetkých otrokov, ktorí sa zapoja do boja svojich pánov“.

Neochota rokovať je patologická. Ľudia, ktorí dnes nazývajú mierových aktivistov kolaborantmi, by mali odpovedať na zásadnú otázku: ako by sa správali počas klasickej éry studenej vojny – odmietali by rokovania medzi USA a ZSSR a namiesto toho by uprednostňovali vojenský konflikt? Dokonca aj ostrieľaní profesionálni diplomati sa dnes na Západe zmenili na rukojemníkov politikov, ktorí si cenia viac propagandu a sebaprezentáciu ako kvalifikované vyjednávanie. V posledných rokoch sa však zmenila neochota vyjednávať na neschopnosť vyjednávať. A tak sa stalo to najhoršie, čo sa stať mohlo: namiesto diplomacie nastúpila vojna.

A miesta diplomatov zaujali lacní najatí propagandisti. Je únavné a napokon aj zbytočné komentovať každú hlúposť, ktorú vyprodukuje bývalý dvorný propagandista Zuzany Čaputovej Jakub Goda. Napokon, patril k najaktívnejším propagátorom cenzúry sociálnych sietí, takže chápem, že si musí hľadať nového chlebodarcu. Ale nad niektorými jeho bezočivými klamstvami zostáva rozum stáť. Goda napríklad v snahe presvedčiť svoje jednoduché publikum, že s Putinom sa nedá dohodnúť, vychrlil údajný zoznam medzinárodných zmlúv, ktoré ruský prezident porušil. Problém je v tom, že väčšinu týchto zmlúv vypovedali jednostranne Spojené štáty a jedna z nich (Budapeštianske memorandum) ani medzinárodnou dohodou nie je, iba politickou deklaráciou. A ak by to nestačilo, pripojil pre istotu príšernú prvoplánovú propagandu v goebbelsovskom štýle – vyfabrikované video, ako sa Zelenskyj mazná a objíma s detičkami…

Primitívni propagandisti ako tento tu tvrdia, že keby nebolo Zelenského, nebola by už Ukrajina. Je to, samozrejme, stupídna lož. Je dôležité, aby ľudia vedeli, že Zelenskyj nie je Ukrajina a aby poznali jeho odporcov z radov liberálnej opozície. Ak chcú vyjadrovať súcit, empatiu a solidaritu Ukrajine, nemali by to robiť voči neurotickému panáčikovi, ktorý sa zle pripravil na prijatie v Bielom dome, ale voči obyčajným Ukrajincom, na ktorých usporadúva Zelenského režim otrasné poľovačky na ľudí. Násilné odvody, o ktorých kolujú na internete tisícky dôkazov, nie sú ruskou propagandou, ale skutočnou tragédiou obyčajných, chudobných, pracujúcich ľudí, ktorých zo svojvôle ukrajinských politických elít posielajú na istú smrť, do mlynčeka na mäso.

Čo keby ste si namiesto ukrajinských vlajočiek a tváre autoritatívneho lídra zavesili na svoje profily radšej tváre tých nešťastných ľudí, vy nehanební pokrytci? Dokedy sa chcete odvracať od reality vyrábaním falošných hrdinov? Nútené odvody na Ukrajine treba jednoznačne považovať za zločiny proti ľudskosti. V tomto zmysle nie je Zelenskyj o nič menším vojnovým zločincom ako Putin. A sú tu aj iné veci. Alebo je to vari Putin, kto pomenováva ulice po Banderovi, Šuchevyčovi a iných neonacistoch? Je to Putin, kto organizuje výstavy oslavujúce divíziu Waffen-SS Galícia? Je to Putin, kto dáva nášivky so svastikou, insígniami SS, Totenkopf, Dirlewanger a Čierne slnko na uniformy ukrajinských vojakov? Je to Putin, kto vlastní značky oblečenia na Ukrajine, ktoré propagujú nacizmus a rasizmus? Potrebuje vari Ukrajina velebiť nacizmus, aby odolala ruskej agresii?

Zelenskyj toto všetko prinajmenšom toleruje. Západných partnerov zasa neustále vydiera a svojimi častými svojvoľnými zmenami názorov si z nich doslova robí srandu. Keď je pod tlakom, hovorí, že je pripravený odstúpiť. Keď tlak povolí, lživo sa vyhovára, že odvolať ho môže iba ukrajinský ľud a Ukrajinci vraj voľby nechcú. Včera v Londýne sa zasa vyhrážal. Tvrdil, že ak ho chcú vymeniť, budú s ním musieť vyjednávať a on svoje kreslo vymení iba za členstvo v NATO. Nuž, nie je to diktátor, ale keby ním bol, nesprával by sa inak… Dnes opäť rozhneval Donalda Trumpa, keď vyhlásil, že do konca vojny je „veľmi, veľmi ďaleko“. Rozzúrený prezident USA okamžite reagoval: „Toto je najhoršie vyjadrenie, aké mohol Zelenskyj urobiť, a Amerika to dlho neznesie! To je to, čo som povedal, že tento chlap nechce mier, pokiaľ má podporu Ameriky a Európa na stretnutí, ktoré mala so Zelenským, otvorene vyhlásila, že túto prácu nezvládnu bez USA,“ napísal na sociálnej sieti a ironicky dodal: „Toto pravdepodobne nebolo skvelé vyhlásenie, pokiaľ ide o prejav sily voči Rusku. Čo si vlastne myslia?“

Tvrdím, že hlavnou prekážkou na ceste k dosiahnutiu mieru je samotný Volodymyr Zelenskyj. Chce to neuveriteľnú aroganciu, ak po tom, čo mu Donald Trump jasne a veľmi seriózne vysvetlil, že situácia vyzerá pre Ukrajinu nesmierne vážne a len s pomocou USA môže niečo zachrániť – on mu odkáže, že bude s Trumpom rokovať, „ak ho pozve k riešeniu skutočných problémov“. Čo je skutočnejšie než to, že Ukrajine hrozí kolaps? Trumpov spôsob zaobchádzania s ľuďmi iste nie je príjemný, ale Zelenskému férovo vyložil karty na stôl. To, čo môžeme robiť, je, že dotiahneme Rusko za rokovací stôl a nájdeme kompromis, trvalé riešenie situácie, ktoré bude zahŕňať spoluprácu s Ruskom, nie vzájomnú nekonečnú nenávisť.

Rusko sa stane akousi závorou a garantom situácie vo východnej Ázii. Prestane byť iba rohožkou a nevyčerpateľnou surovinovou základňou Číny. Áno, Ukrajina príde o Luhansk, Doneck a Krym, nikdy sa nestane členom NATO, ale môže smerovať do EÚ a ľudia prestanú umierať – a to je predsa hlavné, lebo je lepších desať rokov vyjednávania ako jeden deň vojny. A čo ponúka Ukrajine Európa? Nič. Ďalšie umieranie a ďalšie straty ukrajinského územia. Vojnu bez konca, ktorá povedie k rozpadu NATO. Kým pri Kosove falošne bránila „právo na sebaurčenie“, pri Kryme podlieha nacionalistickému a vojnovému naratívu. Už to vidí celý svet okrem nás. Európa maľuje nerealistické scenáre, ktoré kolidujú s jej vlastným záujmom na mieri. Ponúka zbrojenie namiesto riešenia poklesu životnej úrovne, straty sociálnych istôt, energetickej a klimatickej krízy. Namiesto riešenia dlhodobo klesajúcej konkurencieschopnosti EÚ sa nechávame vtiahnuť do absurdných pretekov v zbrojení, ktoré sa nedajú vyhrať.

Mohli sme si vybrať a vybrali sme si opäť zle. Idioti v rúchach politických elít si pyšne namýšľajú, že môžu vzkriesiť mŕtvy svetový poriadok tým, že budú robiť imperiálnu politiku bez USA. Zostali sme osamotení a izolovaní, na Rusko nemáme žiadne páky, lebo to je s Čínou, Iránom a celým zoskupením BRICS silnejšie ako celý západný svet, sankcie neviedli k žiadnym výsledkom (hoci sa aj naši analytici a politici z vojnového tábora chvastali, že do pol roka Ruská federácia padne ekonomicky na kolená) a na bitevnom poli je pomer stratenej techniky a vojakov taký, že Ukrajina je pred zrútením, sklady sú prázdne, výroba nedokáže uspokojiť dopyt, a my, hoci už dávno potrebujeme doplniť vlastné vybavenie, posielame zákazky naďalej nášmu východnému susedovi, ktorý má obrovský problém s náborom vojakov, silnejúcim policajným štátom a fakticky vojenskou diktatúrou.

Ak s vedomím tohto všetkého naďalej koketujeme s myšlienkou ďalšej a hlbšej eskalácie konfliktu, a ešte chceme bojovať aj proti bloku Číny, tak kolektívne ako Západ nevyhnutne prehráme. A bude to fatálna prehra. Mimochodom, ako je možné, že v tomto naivnom tábore sa nikto (dokonca ani len médiá) nezaujíma o to, čo na to všetko hovorí Čína? Tí, ktorí rozumejú tomu, ako veľmi je dôležitá pre formovanie globálnych záležitostí, by mali zbystriť pozornosť, lebo zajtra sa začína kľúčová politická udalosť formujúca politiku tejto obrovskej krajiny – výročné zasadnutie najvyššieho politického orgánu. V jeho rámci sa očakáva mimoriadne dôležitá tlačová konferencia čínskeho ministra zahraničných vecí, na ktorej tradične odpovedá na desiatky otázok.

Pred Lancaster House, v ktorom sa v Londýne konala vojnová porada, postával v nedeľu hlúčik demonštrantov. Na jednom transparente bol nápis „Mier = kapitulácia“. Absurdnejší oxymoron v orwellovskom štýle som ešte nevidel. Asi sme naozaj zabudli na hrôzy vojny, keď dokážeme tak strašne kriviť význam slov. Asi sme zabudli na to, že toto bol výsledok politiky Bidena, Johnsona, Macrona, Scholza a ich stredoeurópskych prisluhovačov od Čaputovej a Matoviča až po Naďa a Korčoka, ktorí bezohľadne až cynicky povzbudzovali Ukrajincov, v čase, keď toho mohli najviac dosiahnuť za rokovacím stolom, aby mier videli ako kapituláciu, pretože oni podporovali nekonečnú zástupnú vojnu. Ale vyjasnime si jednu vec. Progresívni politici a aktivisti, ktorí prívržencom mieru nadávajú do kolaborantov, no sami si v týchto dňoch dávajú smiešne profilovky, že „stojíme za prezidentom Volodymyrom Zelenským“, pričom trápne dehonestujú až urážajú nášho prezidenta Petra Pellegriniho – až takto vyzerá definícia kolaborantov.

Eduard Chmelár FB

---

---