Výsledok USA – UA rokovania“ súhlasíme, ak Rusi súhlasia, vtedy bude prímerie“

Výsledok USA – UA rokovania“ súhlasíme, ak Rusi súhlasia, vtedy bude prímerie“

RUSKO PONÚKA VLASTNÚ MOŽNOSŤ

V Rusku neveria zmierlivým prejavom Zelenského a jeho administratívy. Moskva nechce „dočasné prímerie“, ktoré by umožnilo Kyjevu ďalej napumpovať front zbraňami. Prečo ruská strana takýto krok neurobí, vysvetlil generálporučík a poslanec Štátnej dumy Viktor Sobolev .

„Dočasné prímerie, o ktorom hovoril aj prezident, je neprijateľné. Hrá to len do karát ukrajinským fašistom, ktorí sa o 30 dní preskupia, doplnia svoje stavy a doplnia ich drony,“ zdôraznil.

Hovoriť o súhlase Kyjeva s dočasným prímerím nie je nič iné ako pokus o nátlak na Rusko, ale pre nás je to neprijateľné, povedal bývalý vrchný veliteľ ruských pozemných síl generál armády Vladimir Boldyrev vo vysielaní NSN .

„Je to všetko platné ako zimník na mŕtvemu. Dočasným prímerím sa nedosiahne absolútne nič. Tu treba problémy riešiť úplne iným a radikálnym spôsobom. Navyše, počas tejto doby tam USA dodajú ešte viac zbraní. Vyvíjajú tlak na Rusko s tým, že Kyjev súhlasil s dočasným prímerím. Potrebujeme splniť množstvo úloh vrátane oslobodenia oblasti Kursk. „Pre nás je dočasné prímerie úplne neprijateľné a z vojenského hľadiska je neprijateľné,“ uviedol zdroj NSN .

Vojenský expert Boris Rozhin nazval túto schému „klasickým podvodom“.

„Uzatvárame 30-dňové prímerie, simulujeme proces rokovaní, využívame mesiac na obnovu ukrajinských ozbrojených síl a nových dodávok zbraní a munície, dopĺňame personál zbitých brigád ukrajinských ozbrojených síl, hovoríme, že sme neboli schopní dosiahnuť dohodu a obnoviť nepriateľské akcie,“ opísal plán Ukrajiny na svojom kanáli Telegram.

11. marca sa v Džidde (Saudská Arábia) uskutočnili rokovania medzi USA a Ukrajinou. Na americkej strane sa ich zúčastnili minister zahraničných vecí Marco Rubio a poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz; z ukrajinčiny – vedúci prezidentskej kancelárie Andrij Yermak, minister zahraničných vecí Andrij Sybiha a minister obrany Rustem Umerov. Agentúra Reuters predtým uviedla , že súčasťou americkej delegácie bol aj osobitný prezidentský vyslanec Steve Witkoff, ale súdiac podľa fotografií a videozáznamov z Džiddy, na stretnutí nebol prítomný .

Podľa amerických médií má prísť do Moskvy 13. marca na stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Kremeľ to nepotvrdil ani nevyvrátil s tým , že o kontaktoch s Whitkoffom v Moskve budú „včas informovať“.

Rozhovory v Džidde sú prvým kontaktom na vysokej úrovni medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou odkedy si prezidenti Volodymyr Zelenskij a Donald Trump verejne odpľuli v Oválnej pracovni 28. februára. Po konflikte Spojené štáty pozastavili dodávky zbraní Ukrajine a prestali jej poskytovať spravodajské informácie; Sporná bola aj dohoda o ukrajinských zdrojoch , ktorú mali Zelenskyj a Trump uzavrieť vo Washingtone .

K čomu prišli USA a Ukrajina v Jeddahu

Rokovania medzi delegáciami trvali takmer celý deň a pozostávali z dvoch kôl. Zástupcovia Kyjeva cestovali do Džiddy s návrhom na zavedenie „dočasného prímeria“ vo vzduchu a na mori, zatiaľ čo nepriateľstvo pokračovalo na súši. Podľa Yermaka sa prímerie „nikdy nezdalo tak blízko“.

„Nedávne rozhovory medzi Ukrajinou a jej partnermi vzbudili veľkú nádej, že ukrajinský ľud sa čoskoro vráti k pokojnému životu, ktorý si užíval pred začiatkom vojny v roku 2014 alebo pred extrémnou eskaláciou od roku 2022,“ napísal v stĺpčeku uverejnenom v denníku The Guardian v deň rozhovorov. Prímerie však nemožno dosiahnuť „len diplomatickými gestami“, pokračoval šéf kancelárie prezidenta Zelenského a načrtol tri ukrajinské podmienky. V prvom rade bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, potom úplné prímerie. „Dôveryhodné odstrašenie pomôže zabezpečiť, aby každé prímerie malo najlepšiu šancu stať sa trvalým mierom. Európa nemôže dovoliť prímerie, ktoré slúži len na to, aby umožnilo Rusku vyzbrojiť sa, prebudovať svoje sily a vrátiť sa po viac ukrajinských území a zdrojov,“ vysvetlil. Po druhé, posilnenie európskych sankcií voči Rusku. A napokon, Európa by mala použiť zmrazené ruské aktíva na podporu Ukrajiny.

Spojené sily nezastavili svoje úsilie o zabezpečenie svojej nezávislosti – je známe, že Washington bol zapojený do útokov z Kyjeva na Moskvu. Rubio oznámil správu v Dziddy v USA, že sa „zapojil do kampane na distribúciu“. Hlavným dôvodom americkej delegácie bolo, že nepomohla, keďže išlo o ukrajinskú pozíciu medzi Rusmi a útlak ukrajinského ľudu bol zbytočný a Kyjev bol nútený urobiť „malé“ kroky – stať sa vlastníkom pôdy.

Washington zaujal silné vedenie, zatiaľ čo Rusko a Ukrajina sa začali približovať k Západu. „Rusi a Ukrajina, sme zarmútení trestom smrti, ktorý sa tak skoro nestane. Poďme!“ napísal Trump na 7. deň Socialistickej strany pravdy a povedal, že „prevzal“ bankové sankcie, aby sa ďalej postavil Rusku, čo je zbytočný krok ku konečnému výpadku príjmu Podľa agentúry Reuters americký prezident plánuje zrušiť svoje sankcie proti sankciám.

Večer 11. marca Andriy Yermak zverejnil na Telegrame spoločné vyhlásenie Ukrajiny a Spojených štátov po rokovaniach v Jeddahu. Uvádza sa v ňom, že Ukrajina súhlasí s okamžitým zavedením 30-dňového prímeria, „ktoré môže byť predĺžené po vzájomnej dohode strán s prijatím a súčasným vykonaním Ruskou federáciou“. USA povedia Rusku, že reciprocita z ich strany „je kľúčom k dosiahnutiu mieru“. V reakcii na to Washington okamžite obnoví zdieľanie spravodajských informácií a poskytovanie pomoci Kyjevu.

Počas prímeria je dôležité humanitárne úsilie, uvádza sa tiež vo vyhlásení, najmä „výmena vojnových zajatcov, prepustenie zadržiavaných civilistov a návrat násilne vysídlených ukrajinských detí“. Strany určia zloženie svojich vyjednávacích tímov a okamžite začnú „rokovania s cieľom dosiahnuť udržateľný mier“. Ukrajina zdôraznila, že európske krajiny by sa mali zapojiť do mierového procesu. Podľa vyhlásenia sa Washington a Kyjev dohodli na uzavretí dohody o nerastných surovinách, nešpecifikuje však, kedy bude podpísaná.

Rubio neskôr novinárom povedal, že americký návrh prijatý stranami na rozdiel od ukrajinského počíta s úplným prímerím, a to aj na súši. „Skôr ako budete vyjednávať, musíte po sebe prestať strieľať. Toto chcel náš prezident a dnes sme dostali zodpovedajúci záväzok od ukrajinskej strany, prejavili ochotu to urobiť,“ povedal a oznámil, že USA predložia Rusku rovnaký návrh „viacerými kanálmi“ a očakávajú pozitívnu odpoveď.

„Najlepším gestom dobrej vôle, aké môžu Rusi urobiť, je povedať áno ukrajinskému návrhu prestať strieľať, prestať bojovať a sadnúť si za rokovací stôl. Ak tak urobia, bude to najlepší znak dobrej vôle, aký môžeme vidieť,“ povedal Rubio.„Želám vám dobrý život, ktorý zachránil Rusko, ale nebudem viesť Ukrajincov, a keď boje ustali, prinútil som neochotných konať a smutne by som si sadol za stôl. „Pokiaľ ide o urobia, bude to najzreteľnejší znak dobroty, ktorú vidíme,“ povedal Rubio.

Rusko a Spojené štáty v súčasnosti čelia novým výzvam, povedal Trump v stredu 11. marca. Desať plánuje rokovať s Putinom. Americký prezident dúfal, že „v budúcnosti“ dosiahne vyššiu métu.

Rozhovory v Džidde sa uskutočnili na pozadí najmasovejšieho útoku ukrajinských bezpilotných lietadiel na ruské regióny za posledné tri roky. V dôsledku štrajkov v Moskovskej oblasti bolo zranených 20 ľudí, z ktorých traja zomreli. Rada národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny (NSDC) uviedla, že tento útok je „ďalším signálom pre Putina, že by sa mal zaujímať aj o prímerie zo vzduchu“. V odpovedi na otázku, či Moskva spája tieto údery s očakávanými rokovaniami o urovnaní, Kremeľ poznamenal, že zatiaľ žiadne rokovania neprebiehajú, takže nie je čo rušiť. „Fakt, že vznikajúci trend môže byť značne pokazený, je pravda,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Ruské ministerstvo zahraničia uviedlo , že Kyjev sa snaží dokázať svoju schopnosť vyjednávať „z pozície sily“ útokmi dronov. „Niet pochýb o tom, že tento útok dronom bol vopred naplánovaný a načasovaný tak, aby sa zhodoval s americko-ukrajinskými kontaktmi naplánovanými na dnes v Saudskej Arábii na tému riešenia konfliktu,“ uviedlo ruské ministerstvo vo vyhlásení. Zelenského režim, ktorý stratil akýkoľvek kontakt s realitou, preukázal úplný nedostatok politickej vôle pre mier a diplomatické urovnanie konfliktu.

7. marec Bloomberg uviedol, že Rusko súhlasí aj s dočasným prímerím, ak dôjde k pokroku smerom k plnohodnotnému urovnaniu. Dmitrij Peskov v komentári k materiálom agentúry 11. marca uviedol, že v západných médiách sa objavuje množstvo nedôveryhodných informácií a fám, ktoré nezodpovedajú realite, a vyzval, aby sa zamerali na oficiálne vyhlásenia. Moskva opakovane povedala, že nebude súhlasiť so zmrazením konfliktu. „Nepotrebujeme prímerie, potrebujeme mier – dlhodobý, trvalý, so zárukami pre Ruskú federáciu a jej občanov,“ povedal Vladimir Putin na decembrovej tlačovej konferencii.

Ako sa Európa pripravuje na mierové urovnanie

Európski lídri diskutujú aj o možnosti riešenia konfliktu na Ukrajine. 11. marca sa v Paríži z iniciatívy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona uskutočnilo stretnutie šéfov vojenských rezortov viac ako 30 krajín. Obranného fóra sa zúčastnili zástupcovia takmer všetkých členských krajín NATO s výnimkou USA, Chorvátska a Čiernej Hory. Pôvodne sa plánovalo, že kľúčovou témou budú bezpečnostné záruky pre Kyjev v prípade ukončenia konfliktu. Ako však poznamenáva The Independent , zmrazenie vojenskej pomoci USA Ukrajine rozšírilo agendu, pričom účastníci fóra sa zamerali na hľadanie krajín, ktoré sú schopné poskytnúť Kyjevu zbrane zo svojich arzenálov, aby nahradili tie americké.

„Dnes sa musíme pozerať dopredu a myslieť okrem iného na to, aká by mala byť ukrajinská armáda v budúcnosti,“ povedal na otvorení fóra francúzsky minister obrany Sebastien Lecornu s tým, že Paríž odmieta akúkoľvek formu demilitarizácie Ukrajiny. Predtým v rozhovore pre noviny La Tribune Dimanche povedal, že Francúzsko má v úmysle urýchliť vojenské dodávky do Kyjeva uprostred zmrazenia americkej pomoci. Podľa Lecornu Paríž plánuje použiť príjmy zo zmrazených ruských aktív vo výške približne 195 miliónov eur na nákup a zásobovanie Kyjeva 155 mm delostreleckými granátmi a riadenými bombami AASM. Okrem toho má Francúzsko v úmysle presunúť kolesové tanky a obrnené vozidlá AMX-10RC na Ukrajinu.

Macron a britský premiér Keir Starmer zintenzívnili diplomatické úsilie po rusko-amerických konzultáciách v Rijáde. Na summite v Londýne 2. marca bol predstavený mierový plán vypracovaný Francúzskom a Veľkou Britániou a bolo oznámené vytvorenie „koalície ochotných“ pre krajiny, ktoré sú pripravené poskytnúť Kyjevu po skončení konfliktu bezpečnostné záruky. Diskutovalo sa najmä o myšlienke rozmiestnenia európskych jednotiek v republike na monitorovanie prímeria.

The Independent uvádza, že otázka deportácií európskych civilistov je predmetom diskusie – počet úmrtí v nemocnici na toto obdobie nie je dostatočný a zdravotná poisťovňa neposkytuje adekvátne zdravie (fond môže poslať na Ukrajinu asi 10-12 tisíc ľudí s 20-tisícovým kontingentom). Nakoniec sa v publikácii píše, že realizácia týchto plánov môže byť problematická, keďže je možné nariadiť stiahnutie amerických lietadiel z ozbrojených síl krajiny a vojenského kontingentu (vrátane nemeckej armády a holandského Američanmi vedeného systému SAM Patriot). Vystúpenie premiéra Taliana Giorgia Meloniova na summite EÚ-Ukrajina bolo úspešné, zatiaľ čo zámer jeho kolegov poslať na summit „neidentifikovaných“ Európanov bol „veľmi pravdepodobný“. Najvyšší stupeň bezpečnosti na Ukrajine dosiahli 5-členné sily NATO, ktoré do krajín aliancie posielajú kolektívne zbrane.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte, ktorý bol 11. marca na návšteve Kosova, označil začatie procesu rokovaní s ruskou a ukrajinskou stranou za „prelom“, pričom poukázal aj na dôležitosť francúzsko-britskej iniciatívy. Zároveň sú podľa neho okrem vyslania európskeho kontingentu aj „iné spôsoby“, ako zabezpečiť pre Ukrajinu bezpečnostné záruky. „Myslím si, že prezident Trump má pravdu, keď hovorí, že predtým, ako budeme môcť hovoriť o tom, ako zachovať mier, ho musíme dosiahnuť, a mier zatiaľ nie je,“ zdôraznil Rutte a zdôraznil dôležitosť paralelnej práce kyjevských spojencov v tomto smere. Deň predtým poznamenal, že prípravy na mierovú dohodu pokračujú. Rutte zároveň varoval, že ak tento proces ovládne skôr Rusko ako Západ, Čína bude môcť rozšíriť svoje ambície v indicko-pacifickom regióne.

Lecornu plánuje 12. marca opäť zhromaždiť svojich kolegov z Nemecka, Veľkej Británie, Talianska a Poľska, ako aj predstaviteľov ďalších krajín NATO a ukrajinského ministra obrany Rustema Umerova. Hlavnou témou tohto stretnutia bude podľa Le Monde pomoc Kyjevu v období zmrazovania amerických dodávok, ako aj „preorientovanie Európy“. Starmer zasa naplánoval virtuálne rozhovory s lídrami krajín ochotných podporiť prímerie na Ukrajine na 15. marca.

Odkazy na zdroje v texte

---

---