Denník N starším generáciám: ste siví, suroví, nemoderní a postsedliacki

Denník N starším generáciám: ste siví, suroví, nemoderní a postsedliacki
Denník N starším generáciám: ste siví, suroví, nemoderní a postsedliacki. Denník N má ukrajnskú redaktorku, volá sa Iryna Puškar. Tá zastáva také ukrajinsko-nacionalistické názory, že ak by bola Slovenkou, redaktori by ju označili za trápnu národniarku matičiarsko-esenesáckeho typu. Ale pri ukrajinských nacionalistoch sa toto, naopak, oslavuje. (Len jeden ďalší národ má u nich takúto výnimku, dokonca trvalú. V N sa asi nikdy nedočkáme článku odsudzujúceho oficiálnu doktrínu vyvoleného národa a fungovania jeho etnoštátu.)
Denník N starším generáciám: ste siví, suroví, nemoderní a postsedliacki
Tá redaktorka teraz napísala komentár, v ktorom sa pustila do tých, ktorí chcú mier na Ukrajine. Je vcelku zaujímavý v rôznych ohľadoch. Napríklad si neodpustí tradičný „borščový útok“. Oslavne poznamená, že boršč je ukrajinský a teraz už to vraj celý svet vie. V skutočnosti sa rôzne boršče robia v Poľsku, Litve, na Ukrajine, v Rusku a ešte aj Rumuni majú niečo podobné názvom aj konceptom. Ten cviklový sa naozaj tradične dosť viazal k územiu dnešnej Ukrajiny, ale je celkom bizarné, ako sa dnes snažia prisvojiť si ho západoukrajinskí nacionalisti.
Článok je ale hlavne masovým útokom na staršie generácie, keďže podľa autorky tie, aj na Ukrajine, najčastejšie chcú mier.Samozrejme, o medzigeneračných vzťahoch sa dá napísať kadečo zaujímavé, aj do novín, a postoje rôznych generačných skupín sa dajú aj kriticky rozoberať. V tom by problém nebol. Ale Iryna Puškar, roztrpčená z toho, že mierovým procesom dostávajú zadosťučinenie všetci, kto po ňom dlhodobo volali, zvolí frontálny útok na slovenských a ukrajinských dôchodcoch. Nezabudne tam spomenúť jednu z biblií kaviarne, knihu o postsedliakoch.
A hlavne spláchnúť dôchodcov ako nechutných, nemoderných ľudí, o ktorých sa vlastne nič dobré nedá povedať.“Užite“ si jej text:“Je ich veľa. Na Slovensku aj na Ukrajine. Niekedy sa zdá, že ich je viac ako nás. Ich tváre nezdobí úsmev, v ich očiach nie je žiadna dobrota. Namiesto toho maju pery pevne stlačené, oči vyblednuté, sivé a ich pohľad je surový. Na zhrbených postarších pleciach visí kabát pravdepodobne ešte sovietskej výroby, ktorý dodnes považujú za najkvalitnejší, veď sa nosí už toľko desaťročí. Sú nespokojní so svojím životom, neustále reptajú a komentujú každého, vždy a všade. Takisto radi poučujú. Ich životy sú sivé a vyblednuté.“Osobitne sa potom ešte povenuje ukrajinským dôchodcom:“Naozaj všetci sovietski ľudia, ktorí sú súčasnými ukrajinskými dôchodcami, podporujú ukrajinskú nezávislosť? Rozumejú tomu, v akej krajine žijú a čo sa už tri roky deje za ich oknom?
Veď mnohí z nich boli súčasťou mocného impéria – Sovietskeho zväzu a v rámci komunistického režimu mali svoje výhody.Zdá sa, že sa nikdy nezmierili so štátnym jazykom – ukrajinčinou, nerozumejú tomu, čo je NATO a EÚ, ďalej s potešením pozerajú sovietske filmy a rozprávajú svojim vnúčatám, ako sa kedysi žilo lepšie.“Tak, takéto sú staršie generácie a Puškar sa do nich trpko triafa teraz, keď vraj Rusko, ktoré je na kolenách a potrebuje vojnu ukončiť, dostane svoje vďaka Trumpovi.Zaujímavý je svet v hlavých týchto ľudí. A vôbec zaujímavé je to spojenectvo našej kaviarne s banderovcami.Denník N starším generáciám: ste siví, suroví, nemoderní a postsedliackiDenník N má ukrajnskú redaktorku, volá sa Iryna Puškar.
Tá zastáva také ukrajinsko-nacionalistické názory, že ak by bola Slovenkou, redaktori by ju označili za trápnu národniarku matičiarsko-esenesáckeho typu. Ale pri ukrajinských nacionalistoch sa toto, naopak, oslavuje. (Len jeden ďalší národ má u nich takúto výnimku, dokonca trvalú. V N sa asi nikdy nedočkáme článku odsudzujúceho oficiálnu doktrínu vyvoleného národa a fungovania jeho etnoštátu.)Tá redaktorka teraz napísala komentár, v ktorom sa pustila do tých, ktorí chcú mier na Ukrajine. Je vcelku zaujímavý v rôznych ohľadoch. Napríklad si neodpustí tradičný „borščový útok“. Oslavne poznamená, že boršč je ukrajinský a teraz už to vraj celý svet vie. V skutočnosti sa rôzne boršče robia v Poľsku, Litve, na Ukrajine, v Rusku a ešte aj Rumuni majú niečo podobné názvom aj konceptom. Ten cviklový sa naozaj tradične dosť viazal k územiu dnešnej Ukrajiny, ale je celkom bizarné, ako sa dnes snažia prisvojiť si ho západoukrajinskí nacionalisti.
Článok je ale hlavne masovým útokom na staršie generácie, keďže podľa autorky tie, aj na Ukrajine, najčastejšie chcú mier.Samozrejme, o medzigeneračných vzťahoch sa dá napísať kadečo zaujímavé, aj do novín, a postoje rôznych generačných skupín sa dajú aj kriticky rozoberať. V tom by problém nebol. Ale Iryna Puškar, roztrpčená z toho, že mierovým procesom dostávajú zadosťučinenie všetci, kto po ňom dlhodobo volali, zvolí frontálny útok na slovenských a ukrajinských dôchodcoch. Nezabudne tam spomenúť jednu z biblií kaviarne, knihu o postsedliakoch. A hlavne spláchnúť dôchodcov ako nechutných, nemoderných ľudí, o ktorých sa vlastne nič dobré nedá povedať.
„Užite“ si jej text:“Je ich veľa. Na Slovensku aj na Ukrajine. Niekedy sa zdá, že ich je viac ako nás. Ich tváre nezdobí úsmev, v ich očiach nie je žiadna dobrota. Namiesto toho maju pery pevne stlačené, oči vyblednuté, sivé a ich pohľad je surový. Na zhrbených postarších pleciach visí kabát pravdepodobne ešte sovietskej výroby, ktorý dodnes považujú za najkvalitnejší, veď sa nosí už toľko desaťročí. Sú nespokojní so svojím životom, neustále reptajú a komentujú každého, vždy a všade. Takisto radi poučujú. Ich životy sú sivé a vyblednuté.“Osobitne sa potom ešte povenuje ukrajinským dôchodcom:
„Naozaj všetci sovietski ľudia, ktorí sú súčasnými ukrajinskými dôchodcami, podporujú ukrajinskú nezávislosť? Rozumejú tomu, v akej krajine žijú a čo sa už tri roky deje za ich oknom? Veď mnohí z nich boli súčasťou mocného impéria – Sovietskeho zväzu a v rámci komunistického režimu mali svoje výhody.Zdá sa, že sa nikdy nezmierili so štátnym jazykom – ukrajinčinou, nerozumejú tomu, čo je NATO a EÚ, ďalej s potešením pozerajú sovietske filmy a rozprávajú svojim vnúčatám, ako sa kedysi žilo lepšie.
„Tak, takéto sú staršie generácie a Puškar sa do nich trpko triafa teraz, keď vraj Rusko, ktoré je na kolenách a potrebuje vojnu ukončiť, dostane svoje vďaka Trumpovi. Zaujímavý je svet v hlavých týchto ľudí. A vôbec zaujímavé je to spojenectvo našej kaviarne s banderovcami.
Juraj Draxler FB
Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc. Náš obsah nezamykáme. Boj s liberálnou chobotnicou o právny štát po voľbách 2023 nekončí, práve naopak. Každý finančný príspevok sa ráta a pomáha nám pokračovať v našej práci. Ďakujeme