Prečo psychiatri mlčia, hoci sa Matovičovi zjavne pohoršilo?

Prečo psychiatri mlčia, hoci sa Matovičovi zjavne pohoršilo? Diskusia na palete s univerzitným profesorom a bývalým ústavným sudcom Mojmírom Mamojkom. Na úvodnú otázku moderátora, prečo slovenskí psychiatri mlčia, “hoci sa poslancovi Igorovi Matovičovi zjavne pohoršilo a nepomohol mu ani pobyt v Chorvátsku”, reagoval, že psychiatri a psychológovia by nemali “politikárčiť” a viacej sa venovať svojej práci. Expremiérove cesty do zahraničia, kde hľadá vily známych politikov, sa podľa neho končia fiaskom. Vzhľadom na svoj vek by sa mal zaoberať inými vecami, ako sa šplhať na bránu úradu vlády. Konštatoval tiež, že namiesto toho, aby kvalitatívna úroveň slovenskej politiky stúpala, neustále klesá.

Prečo psychiatri mlčia, hoci sa Matovičovi zjavne pohoršilo?

Na margo toho, že ľudia ako Matovič stále nie sú potrestaní za skutky, ktoré páchali počas minulého volebného obdobia, poznamenal, že na Slovensku momentálne chýba represívno-reparačná funkcia trestného práva. Nik podľa jeho slov nechce politickú pomstu a treba rešpektovať prezumpciu neviny, ale spravodlivosť musí byť naplnená. To, že to tak nie, považuje za chybu. Má pocit, že za posledný rok a pol sa orgány činné v trestnom konaní a prokuratúra odsťahovali do inej galaxie. Majú konať ex offo, čiže z úradnej povinnosti, bez podnetu z externého prostredia.

Realita je však taká, že nielen Matovič, ale aj bývalý minister obrany Jaroslav Naď či vyšetrovatelia čurillovcovi sú stále na slobode, dokonca niektorí zo spomenutých vyšetrovateľov boli zbavení obvinení a zúčastňujú sa politických mítingov. Na druhej strane odvážny policajt Ján Kaľavský, ktorý svedčil o trestnej činnosti svojich kolegov, bol nedávno odsúdený Najvyšším súdom SR. Mamojka upozorňuje, že takto sa naštrbuje aj preventívno-výchovná funkcia trestného práva: bežní ľudia sú na základe jeho skúseností rozladení a rozčarovaní týmto prístupom. Udelenie prezidentskej milosti Kaľavskému Petrom Pellegrinim by podľa jeho názoru bolo dôvodné.

V ďalšej časti rozhovoru moderátor požiadal hosťa, aby vysvetlil svoje výroky o tom, že nedávny prejav amerického viceprezidenta JD Vanceho v prítomností lídrov EÚ v Mníchove bol ako “výstrel z Auróry” alebo začiatok Veľkej francúzskej buržoáznej revolúcie. Odpovedal, že Vance nepovedal nič, za čo by mal dostať Nobelovu cenu, ale obhajoval prirodzené veci; zdôraznil, že existujú biologické, fyziologické a prírodné zákony, že demokracia je aj o hovorení pravdy. Pozerať sa počas Vanceho prejavu na tváre reprezentantov EÚ padlo Mamojkovi “celkom dobre”.

Tiež vyjadril znechutenie z toho, že ženy političky, ktoré by mali byť nositeľkami lásky, nežnosti či materstva, sú v EÚ “hlavnými jastrabmi zbrojenia”. Šéfka EK Ursula Von der Leyenová, česká ministerka obrany Jana Černochová a ďalšie predstaviteľky sú “hanbou ženského pohlavia”. Éra sebevedomých a svojprávnych vodcov v únii je minulosťou. Preto v Európskej únii potrebujeme “revolúciu zdravého rozumu”, dodal.

Ako pokračoval, reformy právneho štátu a parlamentnej demokracie sú potrebné aj v Slovenskej republike. Spomenul potrebu zriadenia dvojkomorového parlamentu, zmenu volebného systému, zavedenie imperatívneho mandátu, či návrat k efektívenejšiemu územnosprávnemu členeniu. Náš štát je príliš mladý a my sa iba učíme vládnuť. Aby sme sa to naučili, potrebujeme ešte dve-tri generácie. Navyše, bez vlastných bánk a strategických podnikov, sa ťažko udržiava suverenita štátu, myslí si.

Venoval sa aj pôsobaniu aktuálnej slovenskej vlády – pochválil vedenie rezortu dopravy a zdravotníctva, kritizoval činnosť ministerstva školstva. Nazdáva sa, že vládna koalícia dovládne v riadnom volebnom období. Spomenul i tradičný vznik nových politických strán pred blížiacimi sa voľbami. Pozdávajú sa mu mediálne výstupy právnika a podnikateľa Zoroslava Kollára a verí tomu, že ak po založení avizovanej vlastnej strany dodrží aspoň 90 percent z toho, čo dnes hovorí, takýto subjekt by Slovensku prospel.

Diskusia na palete

---

---