Tak dlho sa chcel dištancovať od SMERU, až sa napokon stal jeho ministrom

Tak dlho sa chcel dištancovať od SMERU, až sa napokon stal jeho ministrom. Ak som doteraz hovorieval, že situácia na našej politickej scéne už nie je práca pre politického analytika, ale pre psychoanalytika, tak po dnešnom dni túto robotu rád prenechám stand-up komikom. Samuel Migaľ sa svojimi statusmi tak systematicky zosmiešňuje, že nechápem, že sám nevidí, že jeho vyjadrenia sú paródiou na neho samého. Jeho názorové piruety mu už nikto príčetný nemôže uveriť, a po tom, čo si dnes vypočul od hlavy štátu, by som na jeho mieste vrátil vymenovací dekrét, poslanecký mandát a zvyšok života chodil po kanáloch.

Tak dlho sa chcel dištancovať od SMERU, až sa napokon stal jeho ministrom

Oceňujem principiálny postoj prezidenta republiky, ktorý v tejto situácii z ústavného hľadiska nemal na výber, preto adresoval novému ministrovi aspoň slová, ktoré si nedá za klobúk. Okrem toho, že vysoko ocenil prácu predchádzajúceho vedenia rezortu, čím spochybnil Migaľovu kritiku, novovymenovanému šéfovi ministerstva informácií vmietol do očí, že sa dostal do tejto funkcie „len na základe politických dohôd, ktoré ste ako podmienku vašej ďalšej podpory vládnej koalície urobili s predsedom vlády“. Inak povedané: Samuel Migaľ sa dostal do vytúženého kresla len na základe vydierania a politického obchodu. To je strašná správa o stave tejto spoločnosti a ja sa čudujem, že to spokojný premiér nevidí, lebo normálnemu človeku je z toho na vracanie.

Aby teraz už minister Migaľ tento pocit trápnosti dorazil, pri následnom vyhlásení (počas ktorého len ťažko predýchaval – podľa vlastných slov – ostré a tvrdé vyjadrenie prezidenta) povedal, že on sa vraj na tejto ceste ocitol, on si ju dobrovoľne nevybral… No ešte nech povie, že sa obetoval a že mu ten vládny bavorák vnútili! Hotové Kocúrkovo! Bežní ľudia sa už strácajú v tej záplave prázdnych a neustále sa meniacich táranín, ktorými Migaľ zúfalo zdôvodňoval, prečo sa správa tak nevypočítateľne. Ale jedno by sme si mali pamätať všetci. Na úplnom začiatku tejto rebélie migaľovci vysvetľovali svoje konanie tým, že chcú, aby sa Hlas tak strašne nepodobal na Smer. A výsledok toho vydierania je, že Samuel Migaľ sa stáva ministrom za Smer, lebo šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok s ním nebol ochotný robiť takéto špinavé politické kšefty. So všetkými dôsledkami, ktoré to prináša.

Toto je taký precedens, že bude mať, obávam sa, dlhodobé negatívne dôsledky na už aj tak dosť suterénnu politickú kultúru. Nejde len o to, že Migaľovo dušovanie sa, že mu nejde o funkcie, je výsmechom, lebo tak dlho mu išlo o hodnoty, až zistil, že najvyššiu finančnú hodnotu má ministerstvo investícií, všakáno. Ide o to, že táto vláda stratila svoj pôvodný étos a bude čoraz ťažšie obhajovať zmysel jej existencie.

Napokon, som presvedčený, že premiér svojím dnešným nezvyčajným útokom na koaličných partnerov odštartoval predvolebnú kampaň. Obviňovať z krízy Hlas-SD za to, že nazval migaľovcov pravým menom – VYDIERAČI; obviňovať SNS, keď jej predsedu nepekne ťahal za nos, že sa môže stať predsedom NR SR, pričom ho iba zneužíval ako baranidlo v osobnom konflikte s Petrom Pellegrinim; a nepriznať ani štipku zodpovednosti za to, že ako predseda vlády začal riešiť požiar na povale až vtedy, keď mu už horel celý dom – považujem za nesmierne alibistické až zbabelé. Ale je to jeho voľba a aj to je súčasť príbehu bezškrupulóznej ruvačky o moc, v ktorej už dávno nejde o žiadne hodnoty a princípy…

Eduard Chmelár FB

---

---