Vojny chtivá EÚ sa snažia premeniť Európu na vojenskú superveľmoc.

Vojny chtivá EÚ sa snažia premeniť Európu na vojenskú superveľmoc.

Stáva sa z toho hotová vec, ďalšie stretnutie lídrov Európskej únie v Bruseli. 27 lídrov bloku sa stretáva, aby riešili výdavky na obranu, podporu Ukrajiny, konkurencieschopnosť, Blízky východ a migráciu.

Hlavnou témou bude, samozrejme, Ukrajina, keďže blok naďalej prejavuje svoju podporu Kyjevu, zatiaľ čo Trumpova administratíva stráca záujem.

Hoci existuje dlhý zoznam tém, o ktorých sa bude diskutovať, od konkurencieschopnosti cez Blízky východ až po energetiku, hlavným cieľom stretnutia je nájsť peniaze a navrhnúť pravidlá potrebné na premenu bloku na vojenskú superveľmoc.

Predseda Európskej rady António Costa varoval lídrov, že tentoraz možno budú musieť pribaliť pyžamo a zubnú kefku a zostať dva dni.

Fínsky premiér: Ukrajina sa musí stať členom EÚ najneskôr do roku 2030

Fínsky premiér Petteri Orpo po stredajšom stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským povedal, že Ukrajina by sa mala stať súčasťou EÚ „čo najskôr, najneskôr však do roku 2030“.

„Naozaj chcú byť členom Európskej únie. Chcú byť jedným z nás,“ povedal Orpo. „Samozrejme, musí to byť založené na zásluhách, ale toto je veľmi dôležitý odkaz pre Ukrajincov,“ dodal.

Orpo sa tiež pozitívne vyjadril o bielej knihe navrhnutej EÚ Kaja Kallas a uviedol, že ukazuje, že Európa sa poučila z vojny na Ukrajine.

„Rusko je a bude trvalou hrozbou pre Európsku úniu a Európu. A preto sa teraz skutočne pripravujeme a budujeme vlastnú silnú obranu,“ povedal.

O mierových rokovaniach na Ukrajine som „opatrne optimistický“, hovorí švédsky premiér

Švédsky premiér Ulf Kristersson povedal, že je „opatrne optimistický“, pokiaľ ide o rozhovory medzi USA, Ukrajinou a Ruskom o ukončení vojny Kremľa proti jeho susedovi.
 

„Sme späť v situácii, keď USA chcú rozhovory, Ukrajina chce rozhovory, ale nikto momentálne nevie, čo chce Rusko. Lopta je teraz na strane Ruska, musí povedať áno rozhovorom, žiadne keby a žiadne ale,“ povedal Kristersson v Bruseli.

„Myslím si, že je dôležité, aby Ukrajina a USA mali vôľu a schopnosť dohodnúť sa, ale zmysel to bude mať len vtedy, ak bude súhlasiť aj Rusko,“ povedal na prahu Európskej rady.

Neutrálne Rakúsko tvrdí, že Európa musí v Trumpovom veku vziať bezpečnosť „do vlastných rúk“.

Rakúsky kancelár Christian Stocker povedal, že jednou z hlavných tém ranného summitu bude európska obrana – a hoci sa jeho krajina ako nečlen NATO zaviazala k svojej neutralite, povedal, že „v kontexte našich transatlantických vzťahov“, keďže „vidíme zmenu našej strategickej pozície“, je „nevyhnutné vziať našu vlastnú bezpečnosť do vlastných rúk“.

„Zvýšime aj naše výdavky na obranu, aby sme mohli prispieť k európskej bezpečnosti,“ odpovedal Stocker na otázku, kedy Rakúsko plánuje zvýšiť svoje výdavky na obranu z iba 0,8 percenta HDP krajiny.

Grécky premiér o obrane: Musíme byť ešte ambicióznejší

Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis po príchode na summit označil bielu knihu Európskej komisie o obrane za „dôležitý krok správnym smerom“ z hľadiska fiškálnej flexibility a výdavkov, ale vyzval na „ešte ambicióznejší“ plán.

„V prvom rade som rád, že členské štáty, ktoré by mali väčšiu fiškálnu flexibilitu v rámci paktu stability, by mohli minúť viac na obranu,“ povedal Mitsotakis novinárom.

„Vždy som bol za princíp nákupu Európanov. Musím však tiež zdôrazniť, že možno musíme byť ambicióznejší,“ povedal Mitsotakis. „Myslím si, že musíme vážne diskutovať aj o možnosti spoločného úverového nástroja, ktorý by tiež ponúkal granty členským štátom, aby mohli prijímať rozhodnutia o investíciách do obrany,“ dodal.

Zdroj: Politico

---

---