Krvavé paprče Dzurindu

Krvavé paprče Dzurindu. Vláda Mikuláša Dzurindu na utajenom zasadnutí 24. marca 1999 odsúhlasila prelet bojových lietadiel NATO ponad naše územie, aby sa vzápätí mohla začať „humanitárna operácia“ Allied Force známa ako bombardovanie Juhoslávie. Slovensko vtedy ešte nebolo v NATO a mohlo odmietnuť poskytnúť náš vzdušný koridor na vražedné útoky bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN, tak ako to odmietlo Rakúsko, Švajčiarsko a dokonca aj Grécko ako členská krajina Severoatlantickej aliancie. Mikuláš Dzurinda presadzoval názor, že slovenská vláda sa musí pridať k „civilizovaným vládam západného sveta“ a vtedajší minister zahraničných vecí Eduard Kukan sa vyjadril cynicky, bez začervenania: „Áno, ja som odporúčal vláde, aby vyhovela žiadosti NATO. Keď sa obzerám naspäť, môžem povedať, že by som aj dnes postupoval rovnako.“ O tom nepochybujem. Myš sa v dielni nestane automechanikom a ani sviňa, ktorá vkráča do kostola, sa nestane kňazom…

Krvavé paprče Dzurindu

Nádherné ráno, hoci slnko je u nás ukryté kdesi za mrakmi. Deň ránom plynie pokojným tempom. Predviedla som si s najstarším dieťaťom obrázky, ktoré sme každá v skorom ráne vytvorili do dnešnej súťaže s umelou inteligenciou, dnes bolo potrebné zachytiť milovanú vôňu. Nazrela som do našej rodinnej skupiny, či stredné dieťa poputuje s kocúrom k veterinárovi, alebo mu je lepšie. Najmladšie dieťa mám doma, ryžový nákyp na obed a zapekanú kyslú kapustu na večeru urobím, ryžu som večer pripravila. Mačky tíško spia.

Každodenná idyla panuje v živote mnohých z nás v tejto chvíli. A predsa kdesi inde vo svete práve teraz ľudia trpia, plačú, zomierajú – pripomenula som si. Lebo na Juhosláviu myslím, na Juhosláviu – krvavý útok na ňu v roku 1999 o takomto čase prebiehal už pár hodín.

Občas na ňu spomínam v mojom blogu na toto krvavé výročie

Život ako rozprávka 3. – Juhoslávia, je mi to ľúto. ..

či tu

Kvapky krvi 5. – Humanitárna pomoc Juhoslávii i po 24 rokoch zostáva hnusným zločinom

Juhoslávia totiž odmietla prijať „ mierový plán“ v podobe rozmiestnenia cudzích vojsk na svojom území. A tak mierotvorcovia spustili vražedné presviedčanie, ktoré trvalo niekoľko mesiacov.

Výsledkom boli tisíce mŕtvych. Treba tiež pripomenúť, že ako píše článok v linku

Prezident Srbska Alexander Vučič povedal, že počas bombardovania Juhoslávie zabíjalo NATO jedno dieťa denne. Vysvetlil, že dodnes nebola vyvodená zodpovednosť za smrť civilistov.

Počas agresie NATO v Kuršumliji nebombardovali len vojenské objekty, ale aj školy, nemocnice, domovy a civilné objekty. Dokonca i škôlky.

Zdevastovali im životné prostredie

Kvapky krvi 5. – Humanitárna pomoc Juhoslávii i po 24 rokoch zostáva hnusným zločinom

NATO spôsobilo aj veľké škody na životnom prostredí, pretože bombardovalo aj továrne a v rámci neho používali USA a Angličania ochudobnený urán.

Výsledok tej úžasnej pomoci USA a NATO Juhoslávii bol, že sa odtrhnutím od Srbska vytvorilo samostatné Kosovo.   Je v súčasnosti regiónom plným nielen politického, etnického, náboženského, ale aj sociálneho napätia, s krachujúcim hospodárstvom a vysokou nezamestnanosťou (vyše 30 %),  90 % HDP tvorí zahraničná pomoc. Ešte i Burkina Faso a Namíbia sú na tom lepšie v Indexe mizérie…

Najlepšie by bolo, keby sme im to vrátili. Môžeme odpustiť, ale nikdy nezabudneme. Nikto sa za to nezodpovedal, to sú trpké slová pamätníkov „mierotvorného procesu pod taktovkou NATO“.

Mimochodom – prebiehal bez súhlasu bezpečnostnej rady OSN. Šlo o prvý útok NATO proti suverénnemu štátu. Krásne jubileum, že? Cena za vstup do spolku to bola

https://www.extraplus.sk/clanok/krvava-vstupenka-slovenska-do-nato

I keby si denne, každý jeden deň od toho 25. marca 1999 dodnes, od rána do večera Dzurinda ruky umýval, nezmyje z nich tú krv – ale netrápte sa predstavou, že by si tie ruky skúšal umyť s pocitom viny, jeho špinavé svedomie mu neumožňuje vidieť, že sú krvavé

https://standard.sk/142581/dzurinda-o-povinnom-ockovani-aj-bombardovanie-srbska-bolo-nepopularne-no-najlepsie-pre-slovensko

Za povinné očkovanie na Slovensku sa najnovšie postavil aj bývalý premiér Mikuláš Dzurinda. Myslí si, že politici sa tohto rozhodnutia boja a údajne im chýba odhodlanie ísť cestou nepopulárnych, no nutných opatrení. Prirovnal to k svojmu rozhodnutiu povoliť bombardovanie Srbska, za ktoré zožal vlnu kritiky a ktoré dodnes obhajuje…

A tak si dnes so mnou spomeňte na nevinné obete v Juhoslávii. A poďakujte Bohu, že nám Dzurindu odpratal z vlády…

Elena

---

---