ČIERNY DEŇ PRE OPOZÍCIU…. A PRÍDU ĎALŠIE

ČIERNY DEŇ PRE OPOZÍCIU…. A PRÍDU ĎALŠIE. Hoci sa pripravujem na jednodennú nedeľnú neplánovanú pracovnú cestu do Bratislavy (aj dôchodca môže chodiť na pracovné cesty ak ho niekto pozve), včerajšok som strávil najmä sledovaním zaujímavého rokovania parlamentu a tlačovej konferencie ministerky kultúry Šimkovičivej, spolu so všetkými ďalšími sprievodnými akciami mimoriadne rušného dňa, plného priebežných správ o postupe slintačky a krívačky a boji vlády s ňou.

ČIERNY DEŇ PRE OPOZÍCIU…. A PRÍDU ĎALŠIE

Celkový dojem z diania v posledných dvoch dňoch je taký, že opozícia momentálne prežíva mimoriadne ťažké, ba dokonca až tragicky mučivé chvíle ďalšej zdrvujúcej prehry. Vládna koalícia sa totiž po všetkých tých zbytočných peripetiách zomkla a pozviechala, dala sa dokopy a opozičné nádeje na bezpracné povalenie vlády sa tým pádom zrútili ako domček z falošných kariet.

Richard Raši zvolený za predsedu parlamentu celou kompletnou sedemdesiatdeviatkou; majestátna postava generála Ševčíka v krízovej situácii novým predsedom parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo; Samuel Migaľ po boku premiéra na tlačovke vlády už nielen ako minister ale aj ako bývalý novinár s konštatovaním, že vláda maká na plné obrátky a on sám bude teraz s vysúkanými rukávmi tak isto nadšene zarezávať za Slovensko tento piatok v Bruseli.

Statočná ministerka Šimkovičová so svojím národne orientovaným tímom Lukáša Machalu a novou riaditeľkou múzea v Betliari pokračuje v heroickom boji za záchranu slovenskej kultúry z pazúrov progresívcov a za návrat normálnosti do roky systematicky rozdrbávaného rezortu; Úrad vlády pod vedením energického JUDr. Gedru triumfálne presviedča bývalé mainstreamové médiá o svojej pravde pokiaľ ide o zákonné stransparentnenie všetkých podozrivých finančných vzťahov aktivistických mimovládok a médií ako je DenníkN; okrúhly stôl v réžii prezidenta republiky konštatuje ako jeden muž, že noha slovenského vojaka na územie Ukrajiny nikdy nevkročí…. a nikým nechcený a všetkými nenávidený Matovič sa aj s celou jeho Pročkistickou klikou sám zahrabáva v priamom prenose čoraz hlbšie do politického hrobu, ktorý celé roky usilovne kopal pre iného.

Práceneschopná Veronika Remišová, ktorá na všetky svetové strany bohorovne moralizuje, ukázala poctivému slovenskému národu, že ak je niekto na PN a mal by ležať doma v posteli, treba mať krankasu aj s celým zdravotníctvom na háku a namiesto kurírovania doma pod duchnou môže si každý spokojne lobzovať po médiách v plnej Remišovskej paráde.

K tomu ešte ostrá „materinská“ výchovná lekcia nabrúsenej moderátorskej matadorky Eriky Vincourekovej celému uprdnutému zboru aktivistických médií o tom, ako sa má slušný človek správať ak hovorí niekto iný, aj s energickým varovaním, že sa opoziční novinári musia definitívne rozlúčiť s monopolom na názor.

Ak je pravda, že triumfujúci premiér Fico ukázal v kuloároch Národnej rady celej sklamanej opozícii prostredník, ja osobne to známe veľavravné gesto len a len vítam, urobil to aj za mňa a ja ho v tom rozhodne podporujem. Pokiaľ ide o čerstvého člena vládneho kabinetu Samuela Migaľa a fakt, že ho premiér za horúca postavil medzi bojovníkov v prvej línii boja so slintačkou a krívačkou po svojom boku na tlačovke, spomenul som si pri tom zaujímavom pohľade na v pozore stojaceho nového ministra MIRRI po pravici predsedu vlády na známu múdru poučku z čias minulých, že ľudia rastú s úlohami.

Presne tak – každý kto sa nudí, nemá pridelenú žiadnu užitočnú prácu a len sa podaromnici obšmieta, otravuje zbytočne svoje okolie a pindá hore dolu o kadejakých hodnotách, musí okamžite dostať náročnú bojovú úlohu, aby nemal čas vymýšľať v parlamente všelijaké sprostosti a snovať nebezpečné politické intrigy.

Michal Zoldy TG