NYT: Stretnutie „ochotných“ v Paríži. Ochotný niečo urobiť však nie je nikto

Stručný súhrn:

Stretnutie „ochotných“ v Paríži. Ochotný niečo urobiť však nie je nikto. Európski lídri sa na nedávnom stretnutí v Paríži snažili vytvoriť plán na podporu Ukrajiny v jej boji proti Ruskému útoku, pričom hlavným zameraním bolo posilnenie koalície ochotných krajín. Aj keď sa vyzdvihuje potreba väčšej vojenskej pomoci a zamýšľajú sa poslať európske sily na Ukrajinu po skončení konfliktu, mnohé krajiny ostávajú v neistote ohľadom svojho záväzku. Založenie silnej európskej bezpečnostnej stratégie a samostatnej vojenskej politiky nezávislej od USA ostáva kľúčovou otázkou pre budúcnosť Ukrajiny a Európy.

Kľúčové body

• Na stretnutí v Paríži sa zúčastnilo viac ako 30 európskych lídrov, ktorí sa zamerali na podporu Ukrajiny.
• Francúzsko a Británia vedú iniciatívu na vytvorenie koalície ochotných krajín, ktoré chcú pomôcť Ukrajine.
• Zostáva nejasné, ako sa jednotlivé krajiny zaviažu k vojenskej podpore Ukrajiny z dôvodu ekonomických obmedzení.
• Existuje diskusia o prípadných „uisťovacích silách“, ktoré by mohli byť umiestnené na Ukrajine po konflikte, avšak zatiaľ nie sú priradené žiadne jednotky.
• Ukrajinský prezident Zelenskyj zdôraznil potrebu „silných nových rozhodnutí“ z tohto stretnutia na zabezpečenie budúcej vojenskej pomoci.
• Macron a Starmer podporujú myšlienku strategickej autonómie Európy a zníženie závislosti od amerických záruk.
• Nie všetky krajiny sú ochotné vyslať svojich vojakov kvôli rôznym politickým a legislatívnym tromfom.

NYT: Stretnutie „ochotných“ v Paríži. Ochotný niečo urobiť však nie je nikto

PARÍŽ 27. marca (TASR) – Francúzsko prisľúbilo vojenskú pomoc Ukrajine vo výške 2 miliárd eur, keď sa vo štvrtok v Paríži stretlo asi 30 lídrov s 

prezidentom Volodymyrom Zelenským, aby prediskutovali možnosti posilnenia pozície Kyjeva a zhodnotili, ako by mohli zohrať úlohu v prípade uzavretia 

mierovej dohody s Ruskom.Tretí summit toho, čo Francúzsko a Británia nazvali „koalíciou ochotných“, združuje ľudí ako britský premiér Keir Starmer, generálny tajomník NATO Mark Rutte, poľský premiér Donald Tusk, talianska premiérka Giorgia Meloni a turecký viceprezident Cevdet Yılmaz.

Najväčším otáznikom je myšlienka potenciálnych „uisťovacích síl“ európskych jednotiek umiestnených na Ukrajine po skončení konfliktu, aby sa zabránilo Rusku v opakovaní svojej invázie v roku 2022. Británia a Francúzsko túto myšlienku priniesli, ale zatiaľ žiadna krajina nevyčlenila vojakov do takejto sily, ktorá je stále do značnej miery nedefinovaná a ktorú Rusko označilo za neprijateľnú.

Napriek tomu podľa francúzskych predstaviteľov summit ukazuje, že snahy prezidenta Emmanuela Macrona a britského premiéra Keira Starmera o spoločnú európsku odpoveď sa vyplácajú.

„Sme a zostaneme rozhodne na strane Ukrajiny,“ povedal Macron na tlačovej konferencii v stredu večer po stretnutí v Paríži s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. V stávke je budúcnosť európskeho kontinentu a naša bezpečnosť.

Zelenskyj povedal, že dúfa v „silné nové rozhodnutia“ zo štvrtkového stretnutia, kde sa očakáva, že lídri budú diskutovať o krátkodobej vojenskej pomoci Ukrajine, ako aj o snahách podporiť budúce prímerie a posilniť ukrajinskú armádu.

Zostáva nejasné, akú úlohu by boli Spojené štáty ochotné zohrať v európskom úsilí.

Zdroj: The New York Times

---

---