Spor medzi EÚ a USA ako ukončiť vojnu, odhaľuje dezorientáciu a neschopnosť EÚ

Spor medzi EÚ a USA ako ukončiť vojnu, odhaľuje dezorientáciu a neschopnosť EÚ

Rozkol medzi Európou a Spojenými štátmi ohľadom toho, ako ukončiť vojnu, odhaľuje novú, dezorientujúcu realitu pre alianciu v problémoch.

Ak si pokrok pri ukončení vojny na Ukrajine vyžaduje súdržnosť medzi spojencami, zdá sa, že zatiaľ len málo súdržnosti alebo žiadna.

Záplava diplomatických rozhovorov tento týždeň neprispela k dosiahnutiu prímeria, nieto k mieru, ako k ilustrácii rastúceho nepríjemného rozporu medzi Európou a Spojenými štátmi.

Keď sa tiesnili v Paríži, európski lídri dali jasne najavo, že ich prioritou je zbrojenie a pokračovanie vojny. „Musíme postaviť Ukrajinu do najsilnejšej pozície, aby sme rokovali o pevnom a trvalom mieri,“ povedal vo štvrtok francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Trumpova administratíva medzitým pokračovala v rýchlom ukončení tri roky trvajúcej vojny za výhodných ekonomických podmienok pre Spojené štáty . Tieto podmienky zahŕňajú obnovený vzťah s Ruskom a značnú odmenu od Ukrajiny, ktorá sa považuje za nedostatočne vďačnú za americkú podporu.

V saudskoarabskom Rijáde sa bez európskej prítomnosti dosiahla dohoda o zastavení bojov v Čiernom mori sprostredkovaná USA. Okamžite však nebolo jasné, či bude dohoda čoskoro presadzovaná – ak vôbec.

Trumpova administratíva a Kremeľ ponúkli tri verzie svojich podmienok, keďže Moskva podmienila dohodu odstránením ekonomických sankcií, čo je krok, ktorý si vyžaduje európsku podporu a čelí tvrdému európskemu odporu.

V Paríži, kde sa európski lídri zišli bez amerických predstaviteľov, sa diskutovalo o tom, ako vyslať prípadnú „uisťovaciu silu“ na posilnenie akéhokoľvek ukrajinského prímeria. Ale takzvaná koalícia ochotných sa začala podobať skôr na koalíciu neochotných. Nebolo jasné, ktoré krajiny sa zúčastnia a kde budú jednotky rozmiestnené. Moskva varovala pred priamym vojenským stretom medzi Ruskom a NATO, ak sa tak stane.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa na rokovaniach zúčastnil, po stretnutí vyhlásil, že „nikto nedá naše územie Putinovi“. Dodal, že toto je „naša spoločná pozícia – aspoň tí, ktorí sú dnes prítomní“. Spojené štáty veria, že mier bez územných ústupkov Ukrajiny je nemožný.

Nezhody medzi Európou a Washingtonom siahajú oveľa hlbšie ako spory o Ukrajinu. Európa je sužovaná závratmi. Nie je isté, či ju Trump teraz považuje za strategického a ideologického rivala, čo by znamenalo zmenu sveta, alebo len chce, aby Európa prevzala svoju vlastnú zodpovednosť za obranu. To posledné by bol brutálny šok, ale možno nevyhnutný

„Rekonfigurácia aliancie, ktorú požaduje Trump, môže pôsobiť skôr ako koniec aliancie,“ povedal Michel Duclos, špeciálny poradca Institut Montaigne, výskumnej organizácie v Paríži. „Už tu nie je ani predstieranie vzťahu rovných.“

Základným pilierom aliancie je už dlho článok 5 zakladajúcej zmluvy NATO, ktorý sľubuje, že „ozbrojený útok proti jednému alebo viacerým“ členským štátom aliancie „bude považovaný za útok proti všetkým“ a v prípade potreby sa bude riešiť „s použitím ozbrojenej sily“. Zdá sa však, že tento sľub je nereálnejší ako pred niekoľkými mesiacmi.

D. Trump sa už dlho sťažuje, že Spojené štáty míňajú príliš veľa na bezpečnosť Európy a sľubuje, že prinúti európske štáty zvýšiť svoje vojenské rozpočty, čo sa síce začalo diať, ale nie k jeho spokojnosti. Keďže studená vojna je dávno za nami, vyhrážal sa, že nebude brániť spojencov NATO, ktorí neplatia. Takéto vyhrážky sa v jeho druhom funkčnom období stupňovali.

To viedlo k rozšírenému nepokoju. Francúzsko sa pripravuje na distribúciu „manuálu odolnosti“ do každej domácnosti, aby pomohla občanom pripraviť sa na hrozby, vrátane ozbrojeného konfliktu na francúzskom území.

V rovnakom čase pán Macron oznámil plán v hodnote 2,1 miliardy dolárov na modernizáciu leteckej základne a jej vybavenie pre bojové lietadlá novej generácie Rafale schopné vynášať nadzvukové jadrové strely.

„Čoraz jasnejšie je, že Trumpov tím vníma Európu ako parazitického spojenca a jej liberálne demokracie ako politických a ideologických protivníkov,“ povedala Célia Belin, vedúca parížskej kancelárie Európskej rady pre zahraničné vzťahy. „Ale toto je v takom rozpore so všetkým, čo Spojené štáty zastávali, že sa musíme pýtať: Môže sa Amerika skutočne vzdať členstva v NATO?“

Zdroj: The New York Times

---

---