7. júla 2025

Trump uvalil na rôzne krajiny clá až do výšky 50 %.

Trump uvalil na rôzne krajiny clá až do výšky 50 %.

Trump uvalil na rôzne krajiny clá až do výšky 50 %.

Zdielajte....

Stručný súhrn:

Trump uvalil na rôzne krajiny clá až do výšky 50 %. Donald Trump oznámil zavedenie ciel až do 50 % pre rôzne krajiny s cieľom obnoviť americkú ekonomiku a bojovať proti podvodom. Tieto clá sa dotknú mnohých krajín vrátane Číny, Európskej únie a niektorých krajín bývalého ZSSR. Podľa Trumpa, USA už desaťročia trpeli nerovnosťami v obchodných praktikách a toto opatrenie má zmeniť ich ekonomickú situáciu a snahu o ochranu domácich výrobcov. Clá, ktoré sa na čínsky dovoz zvýšia až na 34 percent, môžu mať katastrofálne dôsledky na svetovú ekonomiku, zatiaľ čo Európa a Čína už naznačili, že podniknú protiopatrenia. Prezident Trump obhajuje svoje rozhodnutia ako súčasť stratégie na posilnenie domácej produkcie a ochranu amerických záujmov.

Kľúčové body

  • Trump zaviedol clá až do 50 % na rôzne krajiny, aby obnovil ekonomiku USA a odvrátil podvody.
  • Najvyššie clá vo výške 50 % sú uvalené na krajiny ako Lesotho a Saint Pierre a Miquelon.
  • Zavedenie ciel sa dotkne aj krajín ako Mexiko, India a Vietnam s rôznymi percentuálnymi sadzbami.
  • Minimálna základná sadzba cla vo výške 10 % začne platiť od 5. apríla.
  • USA plánujú dôjde k vyššiemu clu pre Čínu, ktoré dosiahne 54 %.
  • Reakcie z celého sveta zahŕňajú varovania o odvetných opatreniach a označenie Trumpových ciel za neopodstatnené.
  • Obavy zo spustenia globálnej obchodnej vojny a jej dopadov na svetovú ekonomiku sú rastúce.

Trump uvalil na rôzne krajiny clá až do výšky 50 %.

USA sa rozhodli zaviesť clá až do výšky 50 % pre rôzne krajiny sveta. Sú potrebné na obnovu ekonomiky krajiny a pretože Ameriku „okradli iné krajiny“, povedal Trump.

  • Podľa tabuľky, ktorú predložil Trump , clá ovplyvňujú Čínu (34 %), Európsku úniu (20 %), Indiu (26 %) a ďalšie krajiny ako Vietnam (46 %) a Taiwan (32 %);
  • Najvyššie clá vo výške 50 % sú uvalené na Lesotho a francúzske zámorské územie Saint Pierre a Miquelon;
  • Okrem toho sa clá dotknú viacerých krajín bývalého ZSSR , napríklad Kazachstanu (27 %), Moldavska (31 %) a Ukrajiny (10 %). Rusko na zozname nie je.
  • Na všetky krajiny sa bude uplatňovať minimálna základná sadzba 10 %;
  • 25-percentné clo na dovážané autá vstúpi do platnosti 3. apríla a na autodiely vyrobené mimo Spojených štátov do 3. mája.

Ako sa vypočítavajú clá a kedy budú zavedené

Americké clo sa vypočíta takto: je to polovica sumy cla, ktorú krajina uvalila na tovar zo Spojených štátov.

  • Od 5. apríla nadobudne účinnosť minimálne základná výška vo výške 10 %. Tovar, ktorý bol naložený na lode pred týmto dátumom, nebude podliehať clu, ak je v konečnej fáze tranzitu;
  • Zvyšné tarify vstúpia do platnosti od 9. apríla;
  • Colná sadzba pre Čínu bude 54 %, keďže Trump predtým uvalil na Peking 10 % clá, potom ich zdvojnásobil, potvrdila tlačová tajomníčka Bieleho domu Caroline Leavittová.

Prečo sa zavádzajú povinnosti?

Trump povedal, že Spojené štáty už desaťročia „boli drancované, znásilňované a drancované blízkymi i vzdialenými národmi, priateľmi aj nepriateľmi“.

  • Clá sa zavádzajú, „aby pomohli obnoviť ekonomiku a zabrániť podvodom“.
  • „Celé roky boli tvrdo pracujúci Američania nútení stáť bokom, zatiaľ čo iné krajiny bohatli a mocneli – veľa na náš úkor. Ale teraz je rad na nás, aby sme prosperovali a tak použili bilióny a bilióny dolárov na zníženie daní a splatenie štátneho dlhu,“ povedal americký prezident.
  • Existuje tiež “ obludná nerovnováha “ v tarifách na automobily medzi Spojenými štátmi a inými krajinami , čo „zničilo našu priemyselnú základňu a ohrozilo našu národnú bezpečnosť“, dodal americký líder. Keď USA zavedú clo vo výške 2,5 %, ostatné krajiny zavedú clá až do výšky 70 %.
  • Trump verí, že 2. apríl by sa mal zapísať do histórie ako „deň, keď sa znovuzrodil americký priemysel, deň, keď bol spečatený osud Ameriky a deň, keď sme začali Ameriku opäť obohacovať“.

Reakcia celého sveta na zavedenie ciel

Vedúci predstavitelia iných krajín musia stiahnuť svoje clá, aby znížili clá USA, Trump hovorí: „Všetkým zahraničným prezidentom, premiérom, kráľom, kráľovnám , veľvyslancom a všetkým ostatným, ktorí budú čoskoro volať a žiadať úľavu od týchto ciel, hovorím, odstráňte svoje vlastné clá, odstráňte svoje bariéry,“ povedal Trump.

  • Trumpove clá sú „úplne neopodstatnené“, povedal austrálsky premiér Anthony Albanese (Austrália má 10 % clo).
  • Kanada prisľúbila, že zareaguje protiopatreniami (krajina nie je uvedená v zozname).
  • Brazílska vláda uviedla, že Trumpove clá porušujú záväzky USA voči WTO a ovplyvnia brazílsky export do Spojených štátov. Brazílske úrady „vyhodnocujú všetky možné kroky na zabezpečenie reciprocity v bilaterálnom obchode“. Brazílsky kongres schválil zákon o odvete voči krajinám, ktoré ukladajú obchodné bariéry na brazílske produkty.
  • Švajčiarska prezidentka Karin Keller-Sutterová v X napísala, že Federálna rada (švajčiarska vláda) vzala na vedomie Trumpovo uvalenie 31-percentnej cla na krajinu a „okamžite určí ďalšie kroky“.
  • Čínske ministerstvo obchodu označilo americké clá za „jednostranné šikanovanie“, vyzvalo na ich zrušenie a varovalo pred odvetnými opatreniami. „Zrkadlové“ clo pre Čínu bude 34 %, čo sa pripočíta k už zavedeným 20 % clám.
  • Úradujúci juhokórejský prezident Han Deok-soo zvolal mimoriadne zasadnutie a nariadil vláde, aby prijala všetky možné opatrenia v súvislosti s clami uvalenými Spojenými štátmi (pre Soul budú predstavovať 25 %), pričom varoval pred blížiacim sa „globálnou colnou vojnou“. Nariadil najmä rokovania s Washingtonom s cieľom minimalizovať dopad a vyvinúť núdzové podporné opatrenia pre spoločnosti a sektory, ktorých sa clá týkajú, vrátane automobilového priemyslu.
  • Novozélandský minister zahraničných vecí Winston Peters privítal prechod krajiny na minimálne 10-percentné clo s tým, že by to krajine poskytlo výhodu oproti svojim konkurentom v obchode s USA. Novozélandský minister obchodu Todd McClay vylúčil odvetné opatrenia.
  • Ak by USA oznámili clá voči Rusku, nemalo by to významný priamy vplyv na ruskú ekonomiku, povedal pre RBK Alexander Firanchuk, vedúci výskumný pracovník medzinárodného laboratória pre výskum zahraničného obchodu v RANEPA. Súčasné objemy ruského exportu do USA sú asi desaťkrát nižšie, ako boli pred pandémiou a sankciami, takže potenciálne clá by mohli ovplyvniť len jednotlivé spoločnosti. Varuje však, výraznejšou hrozbou je vypuknutie globálnej obchodnej vojny, ktorá by znížila objemy svetového obchodu a oslabila svetovú ekonomiku.

Zdroj: The New York Times



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto stránka používa Akismet na obmedzenie spamu. Zistite, ako sa spracovávajú údaje o vašich komentároch.

Discover more from Jednotné nezávislé Slovensko

Subscribe now to keep reading and get access to the full archive.

Continue reading