Kto sú nepriatelia Európy?

Kto sú nepriatelia Európy? A nemyslím vonkajších politických, vojenských nepriateľov. Mysím – kto sa vyhlasuje za nepriateľa európskej kultúry, so všetkým jej dedičstvom? Ešte takých 10-15 rokov dozadu by na toto bola pomerne jasná odpoveď Typickým „nepriateľom“ Európy bola mladá nadšená mestská ľavičiarka, ktorá vám v Paríži nad tanierom crêpes vysvetľuje, že francúzska kultúra, to je hlavne koloniálne dedičstvo. Alebo Angličanka vysvetľujúca niečo podobné nad breakfast tea v Oxforde. Dnes je ale typický „kritik“ Európy niekto úplne iný. Ešte predtým, ako sa pustíme ďalej, krátka odbočka. Priznanie. Otvorene hovorím: som Európan. Absolútny. Ak sa rozhliadnem, v tejto konkrétnej chvíli, okolo seba, tak, ako toto píšem, čo vidím?

Kto sú nepriatelia Európy?

Na polici tuto vedľa stola knihy v drvivej väčšine z britských vydavateľstiev (na druhom mieste zväčša americké). Ťuknem do mobilu, Spotify (mimochodom, švédska appka) mi ukáže, čo som naposledy počúval. No, samozrejme, Taraf de Haïdouks, fenomenálna cigánska kapela spod Bukurešti (cez tie ich dedinky na juhozápad od hlavného mesta som veľakrát prechádzal). A predtým: Haris Alexiou, grécka spevácka diva. Vedľa tých zväčša akademických knih sú položené konverzačné a niekedy aj gramatické príručky jazykov, ktoré ma do blízkej budúcnosti zaujímajú: rumunčina, novogréčtina, latinčina.

Proste Európa. Niežeby ma nezajímali iné kultúry, ale u mňa dominuje náš kontinent: Británia, Francúzsko, Česko, takmer celý Balkán plus Rumunsko, a Rusko.
(Okrem toho, dovolím si tvrdiť, na rozdiel od väčšiny „národniarov“ sa ako-tak obstojne orientujem aj v slovenskej histórii či kultúre, dokonca aj v slovenskej gramatike. Do SNS či Republiky by ma teda asi nevzali . Ale toto nie je príspevok o Slovensku, je o celom kontinente.)

Dokonca mám po ruke aj klasiky, napríklad Iliadu. Jedno z najvplyvnejších literárnych diel histórie, doslova geniálny výtvor. V škole ma na ňu naučili, a aj dnes si z nej občas čítam.
Čiže, keď sa povie Európa, pre mňa je to Newton, Descartes, Heidegger, Keynes, Shakespeare, ale aj moderná britská či francúzska literatúra, rovnako ako predsokratovská filozofia, úžasné fascinujúce dejiny Grécka, Hašek či české filmy, krásny Vilnius či Riga, rovnako ako šarmantné britské mestečká a vidiek, od Cornwallu po North Yorkshire, rôzne štvrte Paríža (moje obľúbené: Saint-Germain-des-Prés, niektoré časti Le Marais, ale aj 16ème arrondissement).

ALE aj tá európska zvedavosť a otvorenosť. Spomenul som rumunskú kapelu od Bukurešti? Svet by o nej nevedel, keby sa jej neujal jeden švajčiarsky muzikológ a dvaja belgickí muzikanti, ktorí ich pretlačili do vydavateľstiev tak, že sa z kapely stali medzinárodné hviezdy.

Iný príklad: niekedy kritici, takí moderno aktivistickí, kyslo poznamenávajú, že „hlavnou črtou Britského múzea je, že v ňom nie je nič britské“. Áno, ale o to práve ide: môžeme sa sporiť o tom, ako sa tam jednotlivé artefakty dostali, ale celá pointa inštitúcie je britský obdiv ku kultúrnemu dedičstvu iných krajín, ktoré rešpektovali a náruživo študovali.
Áno, Východ často žije vďaka Západu. O Bachtinovi by už dnes málokto vedel (a dodnes málo vedia v jeho rodnom Rusku), ak by ho neobdivovali literárni vedci a filozofi z Británie a Francúzska.

Dielo Zamjatina, Bulgakova, Nabokova, ale aj Achmatovovej, Cvetajevovej, Mandelštama a mnohých ďalších by sotva prežilo bez „Západu“.
To isté platí o pražskom lingvistickom krúžku, čo je jeden zo základov modernej štrukturalistickej lingvistiky. Prominentné osobnosti vedy a literatúry zo židovských komunít v Budapešti a Viedne (Leo Szilárd, Arthur Koestler, Karl Polányi, Michael Polányi, Ludwig Wittgenstein a mnohí ďalší), sú dnes súčasťou svetového vedeckého a kultúrneho kánonu, pretože ich prijali a potom pre svet vysvietili západné univerzity a intelektuálne kruhy, čiastočne v USA, čiastočne v západnej Európe.

To je Európa. Obrovská, mohutná intelektuálna, kultúrna tradícia.
No, a teraz si zoberme niekoho, kto si sadne za počítač a napíše, že Európa, to je len kolonializmus. Prípadne, s takou tou zmesou vychytralej závisti a úplnej historickej negramotnosti: Západ je bohatý len preto, že mali kolónie.

Len tak mimochodom: Západná Európa začala byť pomerne technologicky vyspelá už pred Kolumbom, práve preto aj tak ľahko potom dobyla celý svet. Samozrejme, podobne neplatí rovnica „bohaté krajiny Európy“=“tie, ktoré mali kolónie“. A do tretice: už vôbec nesedí dodatok, ktorý tiež tieto bytosti používajú, s orientáciou túlavého psa, ktorý sa chce priradiť k nejakej svorke a tak šteká tak, ako to robí tá, ktorú si našiel: ako Rusko, teda vraj ne-Západ, je údajne iné, ono nedobývalo. Iste, to obrovskú územie si podmanilo dobrým slovom K tomu ešte, aby sme boli kompletní, dodať vety, ako rubeľ do piatich rokov vystrieda dolár, EÚ sa do dvoch rokov rozpadne, a podobne, proste vety, ktoré si niektoré komunity opakujú už najmenej dvadsať rokov:).

Ja ale nechce hovoriť konkrétne o týchto ľuďoch. Pretože to nemá význam.
Je to pomerne rozsiahla komunita, ktorú proste nezmeníme. Áno, často je to smutné, keď sa na tie príbehy pozeráme zblízka. Dôchodkyňa, ktorá sa vnúčikom venuje hodinu-dve hodiny týždenne, ale čítaniu kadečoho po internetoch, a zdieľaniu príbehov, ktoré niekde našla, na FB (americkej sieti), tomu dáva desaťnásobne viac času.
Pán, ktorý sa sťažuje na kĺby, problémy so žilami, ale skôr ako pohybu sa venuje zúrivému komentovaniu, tiež na socsieťach.

A tak podobne, bohužiaľ. Sú to ľudia, ktorí potrebujú mať na všetko rýchlu odpoveď, univerzálneho vinníka. A tak za všetky nedostatky domácej veksláckej politiky je vraj zodpovedná EÚ, ktorá vraj nemá už skoro žiadne výhody (len obchodnú stabilitu, masívne dotácie do infraštruktúry a vedy, voľný pohyb pre pracujúcich aj študentov, pre tých aj rozsiahle štipendiá, ochranu rôznych práv, vrátane osobných dát, atď.).
Je to tak nejak celé v jednom balíku: kyslé pľuvance všade naokolo, a ak je k dispozícii nejaká vhodná tabuľa, napr. „Západ“, ale aj „EÚ“ tak hlavne pľúvať tam. Lebo inak by sme sa spravovali a napredovali vynikajúco, to by ste videli!!

Lenže sú pomerne hlboké sociálne a psychologické dôvody, prečo toto správanie nemá momentálne hlbšie zmysel riešiť. Nie je to kultúrna otázka, ide proste o masu, o ktorú sa dá efektívne postarať technikami volebných kampaní. To, čo by ale každého civilizovaného človeka malo zaujímať, je, čo bude s ďalšími generáciami. Tými mladými ľuďmi, ktorí teraz pôjdu na vysokú školu. Alebo tými, čo si ešte len začínajú samostatne čítať detské knižky.

PRE NICH je dôležité, aby neboli hlúpi. Vrátane toho, aby vedeli, v akej civilizácii vyrastajú. Aby si vážili to celé veľké dedičstvo. Aby ho väčšina z nich aspoň ako-tak ovládala.

Nie záplavu bezduchých veľmi farebných videí, ale príbehy z našej Európy (od H. Ch. Andersena po slovenské rozprávky, s peknými ilustráciami, ktoré tu pred vojnou a potom za socializmu vznikli). A najmä, aby nielenže neboli kultúrni primitívi, ale aby aj schopnosťami boli súčasťou toho dedičstva. Aby boli niektorí z nich aspoň malými pokračovateľmi Newtona vo fyzike či objavovaní tajov matematiky, iní aby ovládali do hĺbky časť toho literárneho či jazykového dedičstva Európy, a ďalší, aby napríklad zvládali techniku stavieb tak, aby boli dôstojnymi pokračovateľmi staviteľov stredovekých katedrál (katedrála ako jeden z najväčších technických zázrakov svojej doby)

Mladým ľuďom treba to dedičstvo približovať tak, aby neboli kyslí, plytkí, zbabelí a nevzdelaní, ale aby sa zvedavo ale aj sebavedomo pozerali do sveta.
Aby mali morálne vlastnosti aj vedomosti, o ktoré sa môžu oprieť. Aby boli smelí tvárou v tvár nespočetným prekážkam, cez ktoré pôjdu aj roky za svojimi ambíciami, v snahe splniť svoju civilizačnú úlohu. Pretože aj to je Európa. Nie len vojny (tie boli všade), nie kolonizačné úsilie (aj to bolo v každej časti sveta), ale aj kultúra, veda, a vôbec celá mnohovrstevná intelektuálna tradícia kontinentu.

Budúcnosť nie je nič, ak tam nie je nejaké civilizačné napredovanie.
A v našom priestore v tom civilizačnom napredovaní vychádzame v prvom rade z tradícií tohto obrovského kontinentu: Európy.

Juraj Draxler FB

---

---