Kam sa stratilo 7,4 miliardy €, ktoré EÚ vyplatila mimovládkam?
Zákaz Preletu. V plnej nahote sa ukázala mravná bieda a úpadok Bruselu
Stručný súhrn:
Kam sa stratilo 7,4 miliardy €, ktoré EÚ vyplatila mimovládkam? Správa Európskeho dvora audítorov odhaľuje, že EÚ vynaložila 7,4 miliardy EUR na podporu mimovládnych organizácií v rokoch 2021 až 2023, avšak s vážnymi nejasnosťami ohľadom transparentnosti a identifikácie príjemcov, pričom viac ako 90 % z vyše 70 000 prijímateľov nemá jasné označenie. Šokujúca koncentrácia prostriedkov v prospech malej skupiny organizácií a chýbajúce kontroly vyvolávajú obavy z potenciálneho lobizmu a nedostatočnej accountability. Alarmujúce zistenia Európskeho dvora audítorov odhaľujú rozsiahle plytvanie a zneužívanie prostriedkov EÚ! Predstavte si, koľko škôl, nemocníc a ciest mohlo byť z týchto peňazí financovaných! Namiesto toho sme svedkami šokujúcej koncentrácie financií v rukách elitnej skupiny organizácií, pričom chýbajúce kontroly a transparentnosť vytvárajú živnú pôdu pre lobizmus a absolútny nedostatok zodpovednosti. Je neprijateľné, aby sa s našimi peniazmi nakladalo takto ľahkovážne!
Kľúčové body
- EÚ v rokoch 2021 až 2023 vyplatila 7,4 miliardy EUR mimovládnym organizáciám, pričom z toho 4,8 miliardy spravovala Európska komisia a 2,6 miliardy členské štáty.
- Viac ako 90 % z 70 000 identifikovaných príjemcov nemá jasné označenie, či ide o mimovládnu organizáciu.
- Systém finančnej transparentnosti (STF) EÚ je neprehľadný a údaje sú rozptýlené v rôznych chaotických formátoch.
- Iba 30 mimovládnych organizácií získalo cez 40 % celkových prostriedkov, čo naznačuje vysokú koncentráciu zdrojov.
- Definícia mimovládnej organizácie je teoreticky jasná, ale v praxi môže byť problematická s množstvom nesprávnych klasifikácií.
- Zistilo sa, že niektoré subjekty, ktoré majú byť mimovládnymi organizáciami, v skutočnosti vykonávajú komerčnú činnosť.
- Rovnako 300 miliónov EUR z 4,8 miliardy môže byť použité na nejasné aktivity, ktoré nesmú podporovať lobovanie.
Kam sa stratilo 7,4 miliardy €, ktoré EÚ vyplatila mimovládkam?
Veľká nejasnosť dotácií pre mimovládne organizácie: EÚ stráca prehľad o miliardách Aký bol účel 7,4 miliardy EUR, ktoré EÚ vyplatila mimovládnym organizáciám v rokoch 2021 až 2023? Zle identifikovaní príjemcovia, koncentrované finančné prostriedky, vágne kampane… Správa prináša alarmujúce výsledky
Stanú sa mimovládne organizácie miliardármi platenými EÚ? Po Qatargate a škandále s presmerovaním fondov na ovplyvňovanie zelenej dohody, správa Európskeho dvora audítorov zo 7. apríla naznačuje, že nie. Dokument na 61 stranách, síce preplnený menami dotknutých NGO, sa pokúša zmapovať distribúciu fondov, odhaľujúc však aj sivé zóny: nedostatočnú identifikáciu príjemcov, koncentráciu prostriedkov v prospech obmedzeného počtu kampaní a nejasné ciele.
V rokoch 2021 až 2023 EÚ investovala 7,4 miliardy EUR do mimovládnych organizácií prostredníctvom svojich vnútorných politík. Z tejto sumy spravovala Európska komisia priamo alebo nepriamo 4,8 miliardy EUR a členské štáty prerozdelili 2,6 miliardy EUR cez ESF+, FAMI a Erasmus+. Tieto prostriedky, predstavujúce približne 4 % rozpočtov v daných oblastiach, podporujú rozličné, avšak ušľachtilé ciele ako sociálne začlenenie, rovnosť príležitostí a ochrana životného prostredia. Ide o značnú sumu určenú na projekty slúžiace všeobecnému záujmu.
Ale tieto peniaze sprevádzajú nejasnosti. Z vyše 70 000 príjemcov identifikovaných v účtovnom systéme výboru (mimovládne organizácie, firmy, verejné inštitúcie) chýba u viac ako 90 % jasné označenie, či ide o mimovládnu organizáciu alebo nie. Pole je prázdne.
Systém finančnej transparentnosti (STF), ktorý mal zabezpečiť jasný prehľad pre občanov, je neprehľadný. Údaje sú rozptýlené v rôznych systémoch, lokalitách a fragmentovaných databázach, často v nečitateľných PDF tabuľkách a chaotických zoznamoch. Súd kritizuje „absenciu spoľahlivého prehľadu“, čo komplikuje identifikáciu miliárd.
Z približne 70 000 príjemcov finančných prostriedkov EÚ v rokoch 2014 až 2023, mimovládne organizácie predstavujú viac ako 4 400 subjektov. Alarmujúce je, že iba 30 z nich získalo vyše 40 % celkových prostriedkov (3,3 miliardy EUR). Táto vysoká koncentrácia zdrojov naznačuje dominanciu malej skupiny aktérov, pričom totožnosť a dôvody ich preferencie zostávajú nejasné, hoci Komisia tvrdí, že neexistuje žiadne zvýhodňovanie.
Podľa finančných predpisov musí byť mimovládna organizácia dobrovoľná, nezávislá od verejných orgánov a nezisková. Hoci je táto definícia teoreticky jasná, v praxi je problematická. Množstvo záujmových skupín ju spĺňa, najmä pre rozdielne kritériá Komisie a nejasné definície vo väčšine členských štátov. Dôležitosť tohto problému dokazuje fakt, že štvrtina mimovládnych organizácií, ktoré kontroloval Dvor audítorov, bola v skutočnosti nesprávne klasifikovaná ako mimovládna organizácia v STF.
Nemecký výskumný inštitút, financovaný 8,8 miliónmi eur z fondu Horizon Europe, so štátnou finančnou zárukou a verejným vedením, sa mohol jednoducho zaregistrovať ako mimovládna organizácia vyhlásením. Ďalší prípad: subjekt s 250 zamestnancami poskytujúci služby textilnému a kozmetickému priemyslu bol evidovaný ako mimovládna organizácia, hoci slúžil komerčným záujmom a tento štatút sám poprel.
Burning Point: 300 miliónov EUR z 4,8 miliardy spravovaných Komisiou je určených na prevádzkové dotácie, predovšetkým na aktivity zamerané na zvýšenie povedomia. Ich využitie je však nejasné a podľa súdu existuje riziko, že by mohli byť použité na lobovanie, ako v prípadoch odklonu prostriedkov z programu LIFE (5,4 miliardy EUR) na ovplyvňovanie tvorcov politických rozhodnutí.
Mnohé mimovládne organizácie získavajú financie na „propagáciu hodnôt občanov“ bez transparentnosti ohľadom obsahu alebo sponzorov ich činnosti. Ich aktivity zostávajú utajené. Audit Komisie stanovil, že tieto prostriedky nesmú byť použité na lobovanie v inštitúciách EÚ.
Komisia však nič nekontroluje a spolieha sa na vyhlásenia o cti. „Nebolo vykonané žiadne overenie z finančnej závislosti alebo zdrojov financovania,„ narúša súd a neurčuje „čo je za mimovládnou organizáciou“. Od polovice roku 2013 sa začalo vnútorné povedomie, ale bez konkrétnych nástrojov.
Sledovateľnosť je fiasko. STF uvádza iba príjemcov prvého stupňa, ale peniaze sa tam nezastavia: veľa mimovládnych organizácií ich jednoducho prenáša. Komu? Nevieme! V programe CERV (pre „občanov, rovnosť, práva a hodnoty“), subjekt prerozdelil 3,9 milióna EUR v roku 2022 a 3,7 milióna v roku 2023 – 2% ročných fondov – do iných štruktúr, s výnimkou radaru STF. V nepriamom manažmente, rovnako ako Erasmus+, nemecká agentúra spravovala 213 miliónov eur, poľských 200 miliónov…
Zdroj: Le Point
Napisali sme
Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc. Náš obsah nezamykáme. Boj s liberálnou chobotnicou o právny štát po voľbách 2023 nekončí, práve naopak. Každý finančný príspevok sa ráta a pomáha nám pokračovať v našej práci. Ďakujeme. ➡️Chcem Prispieť na chod stránky JNS⬅️
