NIKTO Z NÁS NIE JE AKO FRANTIŠEK

NIKTO Z NÁS NIE JE AKO FRANTIŠEK

Posledná rozlúčka s pápežom Františkom v niektorých slovenských médiách vyzerala, akoby sme si pripomínali skôr život Zuzany Čaputovej. Daňový podvodník Igor Matovič, ktorý zneužil na svoju trestnú činnosť aj vlastnú matku, mal dokonca toľko drzosti, že sa k zosnulej hlave katolíckej cirkvi prirovnal. Podaktorí slovenskí politici využili jeho pohreb na vlastné PR a robili si s rakvou Františka nevkusné selfíčka. Zrazu sa k nemu hlásili všetci, hoci ho v minulosti často kritizovali a robili presný opak toho, o čo sa usiloval. A neplatí to len o slovenských politikoch. Napríklad krajne pravicový argentínsky prezident Javier Milei, ktorý ho označil za „imbecila obhajujúceho sociálnu spravodlivosť“ či „zástupcu zla na zemi“, sedel na pohrebe v prvom rade.

Je tak trochu v ľudskej povahe, aby sa aj jeho nepriatelia zviezli teraz na vlne jeho popularity. No je na nás, aby sme odhaľovali toto pokrytectvo a pripomenuli ten kontrast medzi jeho činmi a správaním politikov. Nielen emeritný arcibiskup Róbert Bezák, ale aj niektorí politickí analytici a médiá sa snažil navodiť dojem, že pápež František bol ako Zuzana Čaputová. Zneužili pritom situáciu na to, aby sa navážali do vládnych politikov, že s ich vulgárnym slovníkom voči oponentom by zosnulý pápež nesúhlasil. Iste, František nikdy nepoužíval dehumanizujúci slovník voči komukoľvek, ktorý tak často počujeme z oboch táborov. Ale vyvodiť z toho záver, že mal najbližšie k Čaputovej, je hrubé zneužitie a nepochopenie jeho odkazu.

Samozrejme, Zuzana Čaputová disponuje veľmi vľúdnym hlasom, ktorý v slovenskej politike chýba. Ale tu sa všetky podobnosti končia. Pápež František bol najsilnejším hlasom proti zbrojeniu – Zuzana Čaputová podporovala zvyšovanie vojenských výdavkov. Pápež František sústavne upozorňoval na genocídu v Gaze, každý večer telefonoval s Palestínčanmi a demonštratívne sa modlil pri oddeľujúcom múre pri Betleheme, ktorý dal postaviť Izrael – Zuzana Čaputová sa nevyjadrila k utrpeniu Palestínčanov ani na opakované verejné výzvy počas celého svojho mandátu ani raz. Pápež František sa zasadzoval za prepustenie Juliana Assangea, písal mu povzbudzujúce listy do väzenia Belmarsh, v júni 2023 prijal jeho manželku s deťmi a navrhol mu poskytnúť politický azyl vo Vatikáne – Zuzana Čaputová nepodporila najznámejšieho politického väzňa svedomia napriek početným žiadostiam ani raz.

Pápež František chodieval pravidelne a bez okázalosti verejnou dopravou – Zuzana Čaputová sa za obrovskej mediálnej pozornosti zviezla dve zastávky električkou a tvárila sa pri tom, že zachraňuje planétu. Pápež František odsudzoval všetky vojny a vyzýval na mierové riešenia, neúnavne dával vzory vidieť v každom človeku brata, srdečne sa zvítal s Fidelom Castrom a usiloval sa o zlepšenie vzťahov s Čínou – Zuzana Čaputová sa nevyjadrovala k žiadnej vojne, okrem tej ukrajinskej, kde podporovala vojenské víťazstvo, nie mierové rokovania, a svojou konfrontačnou rétorikou voči predstaviteľom Číny, Iránu alebo Kuby výrazne zhoršila vzťahy so všetkými krajinami, ktoré neboli súčasťou západného bloku. Pápež František dôsledne odmietol kapitalizmus ako systém proti človeku a prírode, pričom sa zaujímal predovšetkým o postavenie chudobných roľníkov, robotníkov a prenasledovaných odborárov – Zuzana Čaputová bola ku kapitalistickému systému konformná a sociálne zbedačené vrstvy sa do jej liberálneho chápania ľudskoprávnej agendy nezmestili.

Toto všetko neznamená, že „hriešnici“ z radov politikov nemajú právo hlásiť sa k jeho politickej záveti. Jeho odkaz všímať si ľudí na okraji spoločnosti môže rozvíjať Zuzana Čaputová, hoci sa k jeho mierovému úsiliu nehlásila, práve tak ako Robert Fico ho môže vyzdvihovať ako posla mieru, hoci sa s jeho dôrazom na marginalizované komunity nestotožňoval. Podstatné je niečo iné. Nikto z nás nemá právo pomeriavať sa s ním. Kráčal ďaleko pred nami, bol lepší ako my, dovidel ďalej ako my. Ale každý má možnosť nechať sa ním inšpirovať, a tak sa k nemu približovať.

Aj ja, hoci sa hlásim k jeho mierovému posolstvu, k jeho vízii všeľudského bratstva, k jeho ideálu sociálnej spravodlivosti a k jeho environmentálnym encyklikám, mám ďaleko od toho, aby som dosahoval jeho rozmer lásky k ľuďom. Nemohli ho dosahovať ani slovenskí biskupi, nemohli rozumieť tomu, že on, ovplyvnený teológiou oslobodenia, sa usiluje ponúknuť spôsob, ako hovoriť o Bohu vo svete, v ktorom sú ľudia chudobní, utláčaní a bezmocní, v ktorom nemajú žiadne práva a vlastne ani žiadny život. Preto sa niektorí cirkevní hodnostári a politici nechali tak pyšne počuť, že oni by ho na Luník IX nikdy nepriviedli. Nechápali, že on chcel ísť práve tam – medzi najbiednejších a najopovrhovanejších.

Samozrejme, aj on robil chyby. Aj on o sebe pochyboval. Krásne ho vystihol jeden z najväčších latinskoamerických spisovateľov Jorge Luís Borges, ktorý ho osobne poznal: „S tým jezuitom si veľmi dobre rozumieme. Otec Bergoglio je človek inteligentný a hĺbavý, dá sa s ním zhovárať o akejkoľvek téme. Jedna vec ma však trochu znepokojuje. Všimol som si, že má toľko pochybností ako ja. To neviem, či sa k cirkevnému hodnostárovi hodí. Moju matku by niečo také vydesilo.“ Lenže práve tí najmúdrejší z nás sú plní pochybností. Iba hlupák a fanatik nikdy nepochybuje. Každý z nás je pozvaný k tomu, aby sa zdokonaľoval a nechal sa inšpirovať správaním, konaním a múdrosťou tých najlepších z nás.

Ideály nie sú na to, aby sme si navzájom vyčítali vlastné zlyhania pri ich napĺňaní, ale aby sme sa k nim neustále približovali a nechali sa nimi viesť aj s vedomím, že nie vždy sa to podarí. Ale to, čo robiť nesmieme, je privlastňovať si nositeľa nejakej myšlienky. Patrí nám všetkým, všetci z neho môžeme čerpať a všetci môžeme kráčať k spoločnému cieľu rôznymi cestami. Nech sa nám to spoločne darí, nech si každý nájde svoju cestu k dobru, ľudskosti a pokoju, lebo len tak nebudeme jeho meno zneužívať.

Eduard Chmelár FB

---

---