Fašizmus na Ukrajine nie je okrajový jav a Zelenského správanie je diktátorské.

Fašizmus na Ukrajine nie je okrajový jav a Zelenského správanie je diktátorské. Len pred dvoma mesiacmi Európsky súd pre ľudské práva jednomyseľne rozhodol, že Ukrajina je vinná z toho, že pred 11 rokmi, 2. mája 2014, nezabránila násiliu, ktoré vyvrcholilo podpálením Domu odborov v Odese. Pozostalí po obetiach to považujú za výsmech. Plamene usmrtili 48 ľudí z radov proruských demonštrantov, ktorí tu hľadali úkryt pred útočiacim davom a stovky zranených na strane etnických Rusov. Naše skorumpované médiá a progresívni politici to dovtedy označovali za ruskú propagandu.

Tento incident je kľúčový v celom konflikte. Stal sa motorom etnickej nenávisti, ktorá zničila život niekoľkých generácií. Ak bol duch Ukrajiny zabitý na Majdane, potom boli jej zvyšky spálené v Odese. Je zvrátené, že časť Ukrajincov dnešné výročie tragédie oslavuje. Jeden z najpopulárnejších projektov monitorujúcich rusko-ukrajinskú vojnu DeepState (ktorý sa teší štátnej ochrane a na Telegrame ho sleduje vyše 787 tisíc ľudí) sa obetiam tragédie z 2. mája 2014 otvorene vysmieva a dnešné výročie nazýva „Dňom vyprážaných kohútov na odeský spôsob“. Ideológ pluku Azov a bojovník 3. útočnej brigády Oleksij Reins Konsul zasa oslavuje 2. máj ako „Deň očisty a rozhodnosti“.

Eduard Chmelár: Fašizmus na Ukrajine nie je okrajový jav a Zelenského správanie je diktátorské.

Ľutuje len to, že niečo podobné nestihli urobiť v Donecku a Luhansku. Profesorka Havryško mapujúca prejavy neonacizmu na Ukrajine upozorňuje, že napriek schvaľovaniu týchto zverstiev pravicový extrémista Konsul zastupuje ukrajinskú vojenskú elitu a je prijímaný s poctami v parlamentoch a na univerzitách západných demokratických štátov. A napriek tomu podpredseda Slovenského protifašistického hnutia Boris Zala v rozpore so skutočnosťou tvrdí, že fašizmus na Ukrajine je len okrajovou záležitosťou… Kto ak nie antifašistická organizácia má byť citlivý na takéto rastúce prejavy neonacizmu, ktoré navyše v prípade pestovania banderovského kultu podporujú najvyššie politické kruhy?

Šovinizmus voči Rusku zaslepuje úsudok progresívnych elít a škaredo na to doplatíme, ak poctivo nepreskúmame tento jav. Je viac než isté, že bezprecedentné útoky voči najlepšej sopranistke všetkých čias (ktorá už dávno zatienila Mariu Callasovú nielen spevom, ale aj stvárnením a podaním postavy) Anne Netrebko sú vedené tým najodpornejším šovinizmom, aký z moderných dejín poznáme. Sú živené ľuďmi, ktorí nikdy neprotestovali proti návšteve izraelských umelcov, lebo ich vláda vedie genocídu proti palestínskemu ľudu, nikdy nevyčítali Clintovi Eastwoodovi, že podporoval Georga Busha pri jeho krvavom a nezákonnom ťažení proti Iraku.

Prirodzene, bolo by to hlúpe a rovnako nekultúrne, ako keď títo primitívi vykrikujú proti absolútnej svetovej opernej jednotke, ktorá poctila svojou návštevou Bratislavu, že ju tu nechceme. A čo mňa osobitne pohoršuje, že napriek všetkým zverejneným faktom opakujú klamstvá, že Netrebko neodsúdila vojnu a že je nástrojom Putinovej propagandy. Náročky nespomenú, že Netrebko vojnu nielen takmer okamžite odmietla, ale odvtedy sa už verejne ani neangažuje, za čo ju Komsomoľská pravda nazvala „zradkyňou“.

A podobne ako títo antiruskí šovinisti lživo tvrdila, že s opernou divou už nikto nebude chcieť spolupracovať, keďže prvá ruská scéna, Novosibirské divadlo opery a baletu, s ňou po tomto vyhlásení rozviazalo spoluprácu. Lenže Anna Netrebko má napriek vyhláseniam Hvoreckého, Stankeho a Fialovej kontraktov viac než dosť. Stačí si pozrieť jej kalendár na najbližšie mesiace: vystúpenia na najprestížnejších operných scénach v Paríži, Londýne, Berlíne, v Madride, vo Viedni, v Zürichu, Verone atď. svedčia o všetkom možnom, len nie o tom, že je to neželaná alebo izolovaná umelkyňa.

Ak teda bývalý generálny riaditeľ SND Matej Drlička moralizuje, že je cynické pozvať na našu prvú opernú scénu svetovú sopránovú jednotku, lebo je Ruska, potom by muselo byť od nich rovnako cynické, že mlčali, neodsudzovali či dokonca schvaľovali všetky ostatné nezákonné vojny v Juhoslávii, Iraku, Gaze či Jemene a nikdy nemali problém pozývať sem amerických, britských alebo izraelských umelcov. Smiešne v tejto súvislosti bolo ďalšie z jednostranných politických vyhlásení Vysokej školy výtvarných umení, ktoré dalo do kontrastu Annu Netrebko s Dominikom Tatarkom, ktorý vraj „celý život zasvätil boju proti totalitám“… Svatá prostoto!

Máte na mysli toho Dominika Tatarku, ktorý v čase najväčšieho komunistického teroru, keď jeho kamaráti hnili v base alebo končili na šibeniciach, udával a bol jedným z naodpornejších stalinistických autorov? Kam speje naše školstvo, keď z neho vychádzajú takéto sprostosti a lži? A napokon, ak protestujúci vykrikovali na divákov, že sú to „ruskí kolaboranti“ a v hľadisku sedel okrem iných významných umelcov aj majster Peter Dvorský, znamená to, že títo neboráci považujú za kolaboranta aj jeho? Ach, časy, ach, mravy…

Už som povedal, že ľudia, ktorí vystupujú proti prítomnosti všetkého ruského, sú obyčajní šovinisti, nech už si svoju nenávisť zdôvodňujú akokoľvek. Ale je pritom dobré pozrieť sa aj na to, koho bránia. Uvalenie sankcií na najväčších politických rivalov Volodymyra Zelenského Atestovyča, Bondarenka a Oleška (ktoré zahŕňa aj zhabanie majetku a zákaz vstupu do krajiny) je ďalším dôkazom, že na Ukrajine vládne režim, ktorý smeruje k autokracii. Na protest proti tomuto kroku sa podplukovník Roman Kovaľov vzdal štátneho vyznamenania, ktoré mu udelil prezident minulý rok za hrdinstvo pri obrane vlasti.

Kovaľov poukázal na to, že Zelenského rozhodnutie je v rozpore s článkami 6 a 19 Ústavy Ukrajiny a taktiež v rozpore so zákonom o sankciách, ktorý umožňuje uplatniť sankčný režim na ukrajinských občanov len v prípade, ak sa dopustili teroristických aktivít. Svojvoľné rozhodnutie Volodymyra Zelenského podkopáva základy právneho štátu a sleduje jediný cieľ: nezákonné odstránenie politických konkurentov. Ako to, že teraz Európska únia, naša opozícia a hyperkritické médiá mlčia a chránia nelegitímneho uzurpátora moci?

Zelenského bývalý poradca Olexij Arestovyč, ktorý žije v exile v USA, nielenže kritizoval Zelenského politiku zákazu rokovania s Ruskom ako devastačnú a poukazuje aj na porušovanie ľudských práv na Ukrajine, ale plánoval tiež kandidovať na post ukrajinského prezidenta. Tým sa stal pre Zelenského nebezpečný. Ale keď sa vodca obáva kritiky a panikári zo straty moci, stáva sa z neho diktátor. A dnes to už treba povedať nahlas: kto podporuje Zelenského, podporuje autokrata, ktorý pre udržanie vlastnej mocenskej pozície odovzdal Ukrajinu do rúk Spojených štátov ako kolóniu. Nechcel by som si zobrať na svedomie takúto morálnu záťaž.

Eduard Chmelár FB

---

---