ZELENSKYJ NIE JE LÍDER, ALE HROBÁR SLOBODNÉHO SVETA

ZELENSKYJ NIE JE LÍDER, ALE HROBÁR SLOBODNÉHO SVETA. Je nielen smiešne, ale mimoriadne nevkusné, ak šéf českej diplomacie označí Volodymyra Zelenského za „lídra slobodného sveta“. Toho Zelenského, ktorý mal skončiť vo funkcii pred rokom, a preto radšej zrušil voľby. Toho Zelenského, ktorý odopiera národnostným menšinám v krajine právo na svoje vlastné školstvo, kultúru a jazyk. Toho Zelenského, ktorý svojich politických oponentov buď nepúšťa z krajiny (Porošenko) alebo do krajiny (Arestovyč). Toho Zelenského, ktorý zakazuje kritické médiá a väzní opozičných politikov a novinárov, prípadne ich vracia v truhle (keď chcel opozičný novinár Gonzalo Lira 31. júla 2023 opustiť Ukrajinu, Zelenskyj ho dal zatknúť a 12. januára 2024 vo väzení zomrel). Toho Zelenského, ktorého krajinu Index of democracy ani nepovažuje za demokratickú, ale za „hybridný režim“. Toho Zelenského, ktorý dáva unášať vlastných občanov alebo ich strieľa pri úteku na hraniciach, ako sa to robilo u nás len za totalitného režimu.

Eduard Chmelár: ZELENSKYJ NIE JE LÍDER, ALE HROBÁR SLOBODNÉHO SVETA

Je mi na vracanie z takéhoto prekrúcania základných hodnôt. Ale čo sa čudujeme, veď žijeme v roku 2025 v Európe, kde sa surovo zrušia výsledky demokratických volieb v jednej krajine a v druhej sa ich favoritka pošle do väzenia. V skutočnosti Zelenskyj nie je ani vzorom, ani lídrom slobodného sveta, ale naopak, dokázateľne inšpiroval tie najtemnejšie protidemokratické opatrenia v Európe ako je vypínanie nepohodlných webov, obmedzovanie volebného práva a podobne. Namiesto europeizácie Ukrajiny pomáhajú západní politici ukrajinizovať Európu. No chcel by som upriamiť pozornosť všetkých tých moralistov na čele s Magdou Vášáryovou, ktorí demagogicky až hystericky horekujú, že mladí ľudia na Slovensku nechcú ísť brániť svoju vlasť, aby sa pozreli práve na Ukrajinu, kde takisto mladí ľudia nechcú zomierať za Zelenského.

Rodičia sa v panike snažia dostať svojich 17-ročných synov do zahraničia zo strachu z mobilizácie, hoci ukrajinské ministerstvo školstva ich falošne chlácholí, že je to neodôvodnené. Falošne preto, lebo po dovŕšení 18 rokov mladí muži strácajú zákonné právo opustiť Ukrajinu. Rodičia totiž neveria sľubom štátu, že nezníži vek mobilizácie, neveria ukrajinským úradom všeobecne. Mladí muži nie sú pripravení zomierať za takúto Ukrajinu. Napriek propagandistickým snahám podpísalo zmluvu s armádou za posledné tri mesiace spomedzi 18 – 24-ročných len 400 ľudí. To znamená, že násilná mobilizácia bude narastať.

A zatiaľ pripravili v Českej republike pompézne privítanie pre autokrata Vladimíra Alexandroviča, ktorý si s Vladimírom Vladimírovičom nemá čo vyčítať. To, čo sa odohralo včera a dnes v Prahe, je čistá švejkovčina. Zelenskyj ďakoval českým potentátom za zbrojársku iniciatívu, ktorú v podstate dotujú všetky možné štáty, len Česko nie. Presne tak, ako je to v Osudoch dobrého vojaka Švejka, kde je takáto replika: „Máme uherák, olejovky, lososa a budeme mít smažená vajíčka. To se nám to hoduje, když nám lidi půjčujou peníze.” A keď už sa im zdalo, že je toho cirkusu ešte stále málo, prezident Petr Pavel sa vyjadril, že urobí maximum pre to, aby bola Ukrajina v NATO – hoci túto možnosť vylučuje nielen Trumpova administratíva, nielen opoziční demokrati v USA, ale aj väčšina občanov EÚ – tak mi sakra povedzte, na čo je dobré takéto prázdne gesto okrem vzbudzovania falošných nádejí. Bývalý operačný šéf CIA Ralph Goff sa nedávno otvorene vyjadril pre britský denník The Times takto: „Dali sme Ukrajine dosť zbraní na to, aby vykrvácala, ale nie na to, aby vyhrala.“

Bezprostredného vinníka invázie poznáme – Putinovu zodpovednosť nič neospravedlní. Ale kedy budeme brať na zodpovednosť tých „západných partnerov“, ktorých politika spôsobila smrť mnohých vojakov, mnohých civilistov a zhoršila vyhliadky na mier – no napriek tomu klamú verejnosť, že Ukrajina môže vyhrať? Kedy budeme brať na zodpovednosť Volodymyra Zelenského, ktorému akoby vyhovovalo, že jeho krajina prišla o pätinu obyvateľstva, ktoré sa už nikdy nevráti? Napriek tomu sa svet tvári, že nič sa nedeje a v uliciach Londýna dnes na oslavách víťazstva nad fašizmom defilujú ukrajinské jednotky. Veď dobre. Akurát by som odporúčal, aby si aspoň pluk Azov a pluk Edelweiss odpárali z uniforiem tie nacistické znaky – predsa len, niektorí britskí veteráni z druhej svetovej vojny by si ich ešte mohli pamätať…

Hoci Zelenského režim vyhnal čoraz viac svojich odporcov za hranice (podčiarkujem: najmä z radov liberálov a ľavičiarov!) alebo ich prenasleduje, zastrašuje a väzní, predsa len sa začínajú objavovať ojedinelé prejavy odporu. Čoraz viac vojakov – hrdinských obrancov svojej vlasti – vracia štátne vyznamenania na protest proti prenasledovaniu politických rivalov Volodymyra Zelenského. Včera dokonca jeden ukrajinský vojak Oleg Skripalovskij verejne protestoval proti uvaleniu sankcií na Oleksija Arestovyča, ktorému dal prezident zhabať majetok a zakázal mu vstup do vlasti. Skripalovskij v bojoch prišiel o ruku a dnes žiada úrady, aby okamžite zrušili sankčný režim voči ukrajinským občanom, ak chce byť Ukrajina právnym štátom. Tu

Dobre si všímajte, čo sa to deje a kto v skutočnosti zápasí o slobodu a demokraciu na Ukrajine. Ak nechceme zostať farizejmi, mali by sme stáť práve na strane týchto ľudí, zvádzajúcich zápas o vlastnú dôstojnosť, a nie na strane autokratického a skorumpovaného Zelenského režimu. Každý si môže vybrať. Len nech potom nemá plné ústa falošných rečí, ako mu záleží na životoch obyčajných Ukrajincov.

Eduard Chmelár FB

---

---