BBC: „Krádež vetra“: Záhadný efekt trápi veterné farmy

BBC: „Krádež vetra“: Záhadný efekt trápi veterné farmy

S rozširovaním veterných elektrární si niektoré môžu náhodne „ukradnúť“ vietor ostatných, čo vyvoláva obavy z prechodu niektorých krajín na nulovú energetickú spotrebu.

Keďže sa veterné farmy na mori rozširujú po celom svete v snahe splniť ciele nulovej čistej energie, znepokojujúci jav priťahuje čoraz väčšiu pozornosť: za určitých podmienok si veterné farmy môžu navzájom „kradnúť“ vietor.

„Veterné farmy vyrábajú energiu a táto energia sa získava zo vzduchu. A získavanie energie zo vzduchu sprevádza zníženie rýchlosti vetra,“ hovorí Peter Baas, vedecký pracovník spoločnosti Whiffle, holandskej spoločnosti špecializujúcej sa na obnoviteľné zdroje energie a predpovede počasia. Vietor je pomalší za každou turbínou vo veternej farme ako pred ňou a tiež za veternou farmou ako celkom v porovnaní s pred ňou, vysvetľuje. „Toto sa nazýva efekt brázdy.“

Jednoducho povedané, keď sa otáčajúce turbíny veternej farmy odoberajú energiu z vetra, vytvárajú brázdu a spomaľujú vietor za veternou farmou. Táto brázda sa môže za určitých poveternostných podmienok rozprestierať na viac ako 100 km (62 míľ) v prípade veľmi veľkých , husto osídlených pobrežných veterných fariem. (Hoci podľa výskumníkov sa brázdy typickejšie rozprestierajú na desiatky kilometrov). Štúdie naznačujú, že ak je veterná farma postavená proti vetru od inej veternej farmy, môže znížiť energetickú produkciu výrobcu po vetre  až o 10 % alebo viac .

Hovorí sa, že tento jav je známy ako krádež vetra – hoci Eirik Finserås, nórsky právnik špecializujúci sa na energiu z vetra na mori, poznamenáva: „Pojem krádež vetra je trochu zavádzajúci, pretože nemôžete ukradnúť niečo, čo sa nedá vlastniť – a vietor nevlastní nikto.“

Napriek tomu poukazuje na to, že tento jav môže mať pre developerov veterných elektrární množstvo negatívnych dôsledkov a dokonca môže spôsobiť problémy cez hranice (viac o tom neskôr). V skutočnosti medzi developermi veterných elektrární prebieha množstvo sporov o údajné krádeže energie z vetra, čo vyvoláva obavy v krajinách, ktoré sa pri dosahovaní svojich cieľov v oblasti nulovej čistej klímy spoliehajú na zvyšovanie využívania energie z veterných elektrární na mori.

Hoci je problém krádeže veternej energie v zásade už dlho známy , jeho závažnosť rastie kvôli rozsahu a rýchlosti rozširovania pobrežných elektrární a veľkosti a hustote pobrežných veterných fariem, tvrdia odborníci.

Za menej ako päť rokov musíme nasadiť tisíce ďalších turbín – Pablo Ouro

V Severnom mori, ktoré zažíva boom veternej energie na mori, sa vplyv takýchto vlnových brázd na výrobu energie na mori v nasledujúcich desaťročiach pravdepodobne zvýši, keďže more sa stane čoraz preplnenejším veternými farmami, podľa simulácií, ktoré vykonal Baas spolu s výskumníkmi z Technickej univerzity v Delfte a Kráľovského holandského meteorologického inštitútu. Čím hustejšia a väčšia je veterná farma, tým silnejší je efekt vlnových brázd, hovorí Baas.

„Ďalším problémom je, že turbíny sú čoraz väčšie,“ poznamenáva. Turbíny rastú vyššie a ich lopatky sa zväčšujú, aby zachytili viac energie z vetra. Najnovšie turbíny majú lopatky, ktoré môžu mať rozpätie viac ako 100 m , čo je dĺžka futbalového ihriska. Spomedzi najväčších pobrežných turbín dokáže jedna jediná napájať približne 18 000 až 20 000 priemerných európskych domácností. Toto zväčšenie veľkosti by však mohlo zhoršiť efekt brázdy, pretože väčší priemer rotora môže vytvoriť dlhšiu brázdu, hovorí Ouro a dodáva, že na pochopenie tohto vplyvu by sa mal vykonať ďalší výskum.

Zdroj: BBC

---

---