Verdikt v „Pfizergate“ EK neoprávnene odmietla sprístupniť SMS Leyenovej.

Verdikt v „Pfizergate“ EK neoprávnene odmietla sprístupniť SMS Leyenovej. Európsky súd rozhodol, že Európska komisia pochybila, keď odmietla zverejniť textové správy Ursuly von der Leyenovej s generálnym riaditeľom Pfizeru, Albertom Bourlom, týkajúce sa dodávok vakcín v čase pandémie Covid-19. Tento verdikt otvára otázky o transparentnosti a zodpovednosti v EÚ, pričom kritici zdôrazňujú nedostatok kontrol vo vyšších úrovniach. Dôsledky rozhodnutia môžu mať výrazný dopad na reputáciu vedúcej postavy Komisie a na samotné rozhodovanie v Európskej únii.

Verdikt v „Pfizergate“ EK neoprávnene odmietla sprístupniť SMS Leyenovej.

BRUSEL ― Európsky súd rozhodol, že Európska komisia urobila chybu, keď odmietla zverejniť textové správy Ursuly von der Leyenovej s generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom na vrchole pandémie Covid-19.

Reportéri požiadali o nahliadnutie do tajných správ medzi predsedom Komisie a šéfom farmaceutickej spoločnosti, ktoré si vymenili pred dohodou o vakcíne v hodnote niekoľkých miliárd eur medzi spoločnosťou Pfizer a EÚ.

Je rozhodnutie v kauze „Pfizergate“ momentom, keď bude von der Leyenová konečne braná na zodpovednosť?

Existujú nejaké vážne kontroly voči žene, ktorá vedie Európsku komisiu?

To je skutočná otázka, na ktorú by mohlo čiastočne odpovedať dlho očakávané stredajšie rozhodnutie Všeobecného súdu EÚ. Prípad „Pfizergate“ sa stal symbolom inštitucionálnych slepých miest v srdci EÚ, a najmä okolo jej najmocnejšej predstaviteľky Ursuly von der Leyenovej. 

Samotný prípad závisí od právnej technickej otázky: Či Komisia urobila chybu, keď zamietla žiadosť novinára o prístup k textovým správam, ktoré si von der Leyenová vymenila s Albertom Bourlom, generálnym riaditeľom farmaceutickej spoločnosti Pfizer, počas diskusií o dodávkach vakcín do Európy na vrchole krízy Covid-19 v roku 2021.

Dôsledky však siahajú oveľa ďalej a vyvolávajú hlboké obavy o to, kde v Európskej únii spočíva zodpovednosť.

„Prípad Pfizergate je najilustratívnejším príkladom neustáleho rozporu medzi uplatňovaním transparentnosti prezidentkou a jej rétorikou,“ povedal Nick Aiossa, riaditeľ mimovládnej organizácie Transparency International Europe. „Výsledkom bola kultúra, ktorá uprednostňuje obštrukcie pred zodpovednosťou.“

Je to menej ako rok, čo 27 vlád EÚ a Európsky parlament podporili druhé päťročné funkčné obdobie Ursuly von der Leyenovej na čele Komisie. A hoci v hlavných mestách nie je veľký záujem o rozhýbanie situácie, v bruselských mocenských kruhoch je cítiť frustráciu z jej štýlu vedenia.

Dôležité rozhodovanie sa stáva  čoraz viac centralizovaným . Ona a úzko prepojená skupina prevažne nemeckých poradcov riadia proces a majú pevnú kontrolu nad všetkými správami a komunikáciou.

Rozhodnutie súdu na tom nič nezmení. Ak však pôjde proti Komisii, mohlo by to zasadiť ranu.

Kultúra, ktorú Aiossa opisuje, viedla kritikov k zamysleniu sa nad tým, čo odmietnutie zverejniť textové správy skutočne odhaľuje. Vidia systém, v ktorom najmocnejšia úradníčka môže konať za zatvorenými dverami, a to aj v momentoch, keď jej rozhodnutia môžu mať obrovské následky, bez riadnych kontrol a protiváh.

Zdroj: Politico

---

---

---