AKO SA (NE)ROBÍ OVEROVANIE FAKTOV

Eduard Chmelár: AKO SA (NE)ROBÍ OVEROVANIE FAKTOV: Na úvod tohto príspevku musím upozorniť, že budem trochu zaujatý. Barbora Šišoláková bola moja študentka. A bola to dobrá študentka. Šikovná bola už ako redaktorka RTVS. Laická verejnosť si ju obľúbila pre jej pohotovosť a neodbytnosť, vďaka ktorej vie svojimi otázkami zahnať politikov do úzkych. Ale tzv. factcheck (overovanie faktov) buď robiť nevie alebo je celý tento projekt 360-ky postavený na demagógii. Pravdivosť faktov sa nekontroluje tak, že na názor jedného človeka zareaguje niekto s opačným názorom a pôvodný názor sa tým považuje za vyvrátený. To je na smiech. Základné pravidlo klasického žurnalizmu znie, že každú informáciu si musíte overiť z minimálne dvoch od seba nezávislých zdrojov. V tomto prípade ani to nie je adekvátne, lebo na overenie pravdivosti informácie sa nestačí spoľahnúť na iné názory. Treba ju buď potvrdiť alebo vyvrátiť exaktnými dôkazmi postavenými na zásadách výrokovej logiky.

Eduard Chmelár: AKO SA (NE)ROBÍ OVEROVANIE FAKTOV

Včera sa Barbora Šišoláková pokúsila vyvrátiť tvrdenie Roberta Fica z nedeľnej tlačovej konferencie, na ktorej povedal, že v apríli 2022 bola Ukrajina pripravená podpísať mierovú dohodu, ale „prišli veľkí chlapci zo Západu a povedali nie“. Robert Fico mal na mysli vtedajšieho britského premiéra, preto sa redaktorka obrátila na britského veľvyslanca na Slovensku a spýtala sa ho, či je pravda, že Boris Johnson bránil podpisu mierovej dohody. Nigel Baker odpovedal: „Nie, to je úplný nezmysel. Je to ruská dezinformácia. Ale viete, čo tie rokovania zmarilo? Nie Boris Johnson, ale zistenie, čo ruská okupácia naozaj znamenala – brutálne vraždenie nevinných civilistov.“

Barbore Šišolákovej toto stačilo, aby považovala výrok Roberta Fica za vyvrátený a stanovisko britskej strany za potvrdené. Ale to je až škandalózne neprofesionálny prístup. V prvom rade, otázke, ktorú položila redaktorka veľvyslancovi, sa v odbornej terminológii hovorí sugestívna a v serióznej žurnalistike je neprípustná (pravda, je určitý rozdiel medzi BBC, kde sa za ňu ľudia vyhadzujú a slovenskými médiami, kde sa za ňu dostáva novinárska cena). Uvediem vám jeden príklad, ktorý musela počuť aj Barbora, lebo ho na svojich prednáškach uvádzam študentom veľmi často.

V marci 2003, krátko po vypuknutí vojny v Iraku, vyšli súbežne v denníku Sme a v denníku Pravda dva rozhovory s vtedajším veľvyslancom USA na Slovensku. Redaktor Sme (ktorého meno som si našťastie nezapamätal, ale nevylučujem, že to bol dnešný šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný) sa opýtal takto: „Myslíte si, že útok USA na Irak je v súlade s medzinárodným právom?“ – „Áno,“ odpovedal veľvyslanec a bolo po rozhovore. Redaktor denníka Pravda (ktorého meno som si zapamätal, lebo ním bol ostrieľaný novinár Leopold Moravčík) položil otázku inak: „Pán veľvyslanec, môžete mi povedať, na základe ktorého článku Charty OSN podnikli USA útok na Irak?“ A americký diplomat bol v koncoch. Šach mat.

Na tomto príklade som vám chcel ukázať dôležitosť kladenia správnej otázky, ktorá je v žurnalistike najväčším umením. Od spôsobu, akým ju položíte, závisí, či vám z nej bude môcť respondent vykĺznuť (ak mu budete podsúvať odpoveď ako v prvom prípade, tak to urobí veľmi jednoducho) alebo ho prinútite vyjadriť sa ak nie vyslovene pravdivo, tak podrobnejšie (čo vám vytvorí priestor pre ďalšie otázky). No a Barbora Šišoláková, žiaľ, umožnila a uľahčila britskému diplomatovi, aby bez začervenania zaklamal.

V skutočnosti ani premiér Fico, ani veľvyslanec Baker nehovorili pravdu, ale bližšie k nej bol predsa len predseda vlády SR. Prestížny časopis Foreign Affairs uverejnil 16. apríla 2024 bez akéhokoľvek záujmu slovenských médií analýzu, ktorá priniesla nové zásadné poznatky o príčinách neúspechu mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom v Istanbule roku 2022. https://www.foreignaffairs.com/…/talks-could-have-ended… Vyplýva z nej, že rozhovory predčasne ukončil Volodymyr Zelenskyj. Nie však pre to, čo tvrdí Nigel Baker – lebo vraj zistil, že ruská okupácia prináša brutálne vraždenie nevinných civilistov. To je, povedané jazykom pána veľvyslanca „complete nonsense. It´s british disinformation“.

V skutočnosti ruská a ukrajinská strana tajne rokovali aj po odhalení masakra v Buči. Je pravdou, že keď dorazil Boris Johnson do Kyjeva, povedal Zelenskému, že neverí na dohody s Putinom, ale nemáme potvrdené, že by mu bránil v podpise dohody. Tá príčina je zložitejšia. Rusi s Ukrajincami uzavreli a podpísali predbežné komuniké. Nebola to ešte mierová zmluva, bolo to niečo ako „dohoda o dohode“. Do toho komuniké Zelenskyj presadil klauzulu, aby ukrajinskú bezpečnosť garantovali štáty NATO, predovšetkým USA. To znamená, že v prípade, že by Rusko porušilo zmluvu a napadlo Ukrajinu, zmluvné strany by jej nielenže dodávali zbrane, ale prišli by jej automaticky vojensky na pomoc. To by bol silnejší záväzok, ako majú dnes medzi sebou členské štáty Severoatlantickej aliancie. Spojené štáty to nemohli prijať. Bidena najviac rozzúrilo, že Zelenskyj podpísal komuniké za jeho chrbtom a bez jeho vedomia.

A tak ukrajinský prezident odmietol uzavrieť mierovú zmluvu s Ruskom, lebo západné krajiny neboli ochotné garantovať ju za týchto podmienok. Ani to však nie je konečná pravda. V skutočnosti vlákal do tejto pasce západných spojencov sám Zelenskyj, lebo v tom čase Rusi dočasne ustupovali a on veril, že môže nad jadrovou veľmocou vyhrať. Až takéto zložité to bolo. Preto novinár pomôže pravde najlepšie tým, keď zistí o veci čo najviac faktov, a nie tým, keď sa bude usilovať vopred určenú stranu usvedčiť z klamstva. Lebo keď želanie predchádza výsledku, nejde v médiách o investigatívu, ale o propagandu.

Eduard Chmelár FB

---

---