Eduard Chmelár: Čo pozitívne prišlo z východu

Eduard Chmelár: Čo pozitívne prišlo z východu Žijeme temné časy, keď sa rozširuje nevraživosť a neznášanlivosť medzi národmi a keď tí, ktorí nás donedávna poúčali o xenofóbii, sú odrazu najväčšími šovinistami. No je rozdiel, keď trpí predsudkami obyčajný nevzdelaný človek a keď ich rozširuje bývalý diplomat, prekladateľ, kultúrny pracovník. Prečítal som si časť rozhovoru s bývalým veľvyslancom v Rumunsku a niekdajším riaditeľom Literárneho informačného centra Milanom Resutíkom v Denníku N a zostal som šokovaný z miery primitivizmu, ktorý šíril.

Eduard Chmelár: Čo pozitívne prišlo z východu

Resutík tvrdí, že jediné pozitívne, čo prichádza z východu, je slnko a že z Ruska sem smerovala iba bieda a nekultúra. Akokoľvek pohoršený som z tohto nánosu toho najhrubšieho šovinizmu, ktorý takmer hraničí s trestným činom hanobenia národa, poskytuje nám takmer učebnicový príklad predsudkov, ktoré sa môžu zrodiť len zo zatemnenej mysle. Poďme si teda pripomenúť, za čo všetko vďačíme Východu.

Na východe sa zrodilo takmer všetko, čo súvisí s našou civilizáciou. Od písma a arabských čísloviek až po tie najmodernejšie technológie. Z Číny pochádza nielen ryža a čaj, ale aj papier (ten knižný, ale aj ten toaletný), hodváb, kompas, porcelán, pušný prach, ohňostroj, ale aj množstvo liekov, matematických postupov a technológií používaných dodnes. Vynašli riečne lode s pohyblivým zadným kormidlom, zavlažovacie zariadenia, vežové hodiny, ozubené kolesá, hviezdne mapy, no tiež (pozor) – tlačiarenský lis, a to už v 9. storočí (Guttenberg ho v 15. storočí v skutočnosti nevynašiel, ale len zdokonalil). Ešte aj to kresťanstvo, ku ktorému sa tu väčšina ľudí tak vehementne hlási, prišlo z východu.

Prvé univerzity nevznikali v Európe, ale v Káhire, Bagdade a Samarkande. Čína sa dnes vracia na civilizačné výslnie, na ktorom bola tisíce rokov, ktoré po prvýkrát dosiahla, keď my na Západe sme žili ešte v jaskyniach a tlupách. Na Blízkom východe vzniklo písmo, fľaša, tehly, kanalizácia, asfalt, koleso, pestovanie obilia či chlieb. A ako môže niekto označiť za nekultúrne Rusko – kde je najväčšie percento sčítaných ľudí na svete, krajinu, ktorá dala ľudstvu Puškina, Tolstého, Dostojevského, Čechova, Majakovského, Šolochova, Pasternaka, Čajkovského, Prokofieva, Šostakoviča, Rimského-Korsakova, ale aj Mendelejeva, Lomonosova, Ciolkovského, Koroľova, či Tarkovského, Končalovského, Michalkova a mnohých ďalších – to mi nejde do hlavy. Čo sme potom my?

Keby som mal takto paušalizovať, musel by som konštatovať, že zo Západu k nám prišli len tie najtemnejšie politické systémy a ideológie: fašizmus, komunizmus, kolonializmus, rasizmus, militarizmus, neoliberalizmus… Ale nebola by to pravda. Zo Západu k nám predsa prišla aj renesancia, Leonardo, Michelangelo, Raffael, prišla k nám božská hudba Vivaldiho, Mozarta, Beethovena a Dvořáka, prišli sem nesmrteľné poémy Danteho, Shakespearea a Goetheho, dorazilo sem osvietenské myslenie Voltairea, Rousseaua a Diderota, a mnoho ďalšieho. Len obmedzený hlupák sa necháva uväzniť v jedinej dogmatickej motivácii a nechá sa inšpirovať len jednou svetovou stranou. Náš spoločný svet je pestrý a taká by mala zostať aj naša duchovná orientácia. Napokon, tie najväčšie civilizácie vyrástli na tom, že pohlcovali všetky životaschopné prvky iných kultúr. Krajiny, ktoré sa uzatvárali do seba, rýchlo umierali. A my by sme naozaj nemali túžiť po tom, aby naša kultúra umierala na západe – ako to slnko.

Eduard Chmelár FB