Otvorený list „antislovenských kolaborantov nemeckému kancelárovi“

Otvorený list „antislovenských kolaborantov nemeckému kancelárovi“ je iba ďalší vrcholne trápny pokus o nenávistnú propagandu proti aktuálnej demokraticky zvolenej vláde na Slovensku, dá sa povedať že tento list napĺňa znaky kolaborácie. Je to najmä protificovský propagandistický ťah určený slovenskej verejnosti. Ľudia totiž majú sklon podliehať vplyvu autorít, a ak teda niekoho prehlásime za autoritu, slabší jedinci ustúpia jej tlaku a preberú jej postoje a názory.

Akékoľvek argumenty v tom liste sú úplne irelevantné, pretože cieľom nie je vecná diskusia, ale vytvorenie dojmu, že „všetci dôležití“ sú proti Ficovi. Je to primitívna psychológia davu, dá sa povedať že tento list napĺňa všetky znaky kolaborácie. Navyše, je zarážajúce, ako sa títo „signatári“ prezentujú ako nejaké morálne autority, pričom sami majú neraz maslo na hlave a ich kariéry sú často spojené s kontroverznými rozhodnutiami alebo skôr s poslušným pritakávaním predošlým mocným. Nehovoriac o tom, že ich „expertíza“ v oblasti politiky, zahraničných vzťahov alebo nebodaj ekonómie je prinajmenšom otázna.

Otvorený list „antislovenských poskokov nemeckému kancelárovi“

Celé je to priehľadný pokus o destabilizáciu Slovenska, využívajúci falošné morálne autority a lacné propagandistické triky. Našťastie, slovenský národ už nie je taký naivný, ako si títo páni a dámy myslia a podobné trápne pokusy ich len viac znemožňujú.

Podpísali to herci zo stupídnych seriálov, na ktoré títo sugestibilnejší jedinci čumia v televízore, bývalý predseda Ústavného súdu SR, bývalý minister financií, bývalý minister hospodárstva, bývalá ministerka kultúry, bývalý veľvyslanec, bývalý vedúci prezidentskej kancelárie, a medzi nimi, ako čerešnička na torte, aj bývalá veľvyslankyňa a bývalá herečka Magduša… Nemôže chýbať ani bývalá vicepremiérka, bývalá ministerka pre investície a informatizáciu a bývalá expertka na čudné (nespisovne) krabičky v jednej osobe – Remiška, podľa ktorej bola pomenovaná jednotka hlúposti a pravdepodobne sa tak natrvalo jej meno (ktoré ani nie je jej, ale chudáka, čo si toto čudo zavesil na krk) zachová v pamäti národa.

Servilný obsah a tón toho listu Merzovi je len pre silnejšie žalúdky a nejeden z podpísaných je presným opakom „slušných občanov“, za ktorých sa signatári vydávajú.

A pretože mi toto mizerné predstavenie nestojí ani za reč, tento blogový zápisok je mimoriadne krátky.

---

---