Desať rôznych metód ovplyvňovania verejnej mienky a manipulácie s ňou
Desať rôznych metód ovplyvňovania verejnej mienky a manipulácie s ňou
Desať rôznych metód ovplyvňovania verejnej mienky. Od jednoduchších po nezistiteľné. Vrátane príkladov zo skutočného života. Plus jednoduchý sprievodca obranou.
Jake Tapper je elitný americký novinár CNN. V uplynulých rokoch zaryto obhajoval všetky lži Bidenovej vlády, vrátane tvrdenia, že Joe Biden je „najbystrejšia hlava”.
Desať prikázaní mediálnej manipulácie
Teraz vydal knihu, ktorá opisuje, ako Biely dom tajil, že prezident USA je v podstate vo „vegetatívnom stave”. V televízii následne povedal, že médiám všetci klamali, a v ďalšom rozhovore vyhlásil, že novinári musia byť skeptickí ku akémukoľvek vyhláseniu, ktoré urobia ľudia pri moci. „To musí byť mantra každého novinára,” uzavrel.
Jake Tapper sa snaží podporiť predaj svojej knihy. Američania hovoria, že by sa mala volať „Ako Jake Tapper klamal o stave prezidenta, a keď to prasklo, tak sa snažil zarobiť na knihe o tom, že mu všetci klamali a nedalo sa na to prísť”.
Prípad Joea Bidena je iba vrcholom ľadovca a v danom momente najviditeľnejšou kauzou mediálnej manipulácie.
Nižšie je náhodne zoradený zoznam niektorých trikov médií hlavného prúdu. Teda samozrejme nielen ich, ale pretože musia obhajovať neobhájiteľné pravdy typu „Joe Biden je bedňa”, potrebujú využívať celý arzenál, ktorý je k dispozícii.
(1) Metóda „údajne”
Slovo „údajne” je magické, pretože nemá žiadnu definíciu a ani ju nikto nepožaduje. Naznačuje, že to nemusí byť tak úplne pravda, ale na druhej strane, existujú náznaky, že by to tak byť mohlo.
Slovo „údajne” má dve veľké výhody. V zásade je možné tvrdiť, že sa jedná o korektné spravodajstvo. Varovanie zaznelo, ale hlavne môžu média chrliť jednu údajnú správu za druhou. Keď druhý deň napíšu, že to tak nebolo, je svedomie žurnalistov čisté, ale svoj cieľ dosiahli, pretože tú druhú správu si prečíta zlomok ľudí.
„Donald Trump údajne plánuje databázu so súkromnými informáciami o Američanoch,” píšu New York Times tento týždeň.
Druhou výhodou údajných správ je to, že ich je možné využiť aj pre vytváranie pozitívneho obrazu obľúbeného politika, aj keď je to ťažšie.
Metóda „údajne” zahrňuje aj výrazy „hovorí sa”, „vedci sa domnievajú” a podobné slovné spojenia. Veľmi obľúbený variant je „Washington Post uvádza”. Citácia správy z iného média má rovnaký efekt ako „údajne”. Keď to tam píšu, možno na tom niečo bude. Jedná sa o rozšírenú metódu, pretože stačí, aby v jednom periodiku napísali úplný nezmysel a vie to celá Európa.
(2) Anonymné zdroje
Anonymné zdroje sú ideálne pre vytvorenie negatívneho obrazu o verejne činnej osobe. Spoľahlivo zaštítia aj informáciu, ktorá je síce úplne nepravdepodobná, ale niekto to možno povedal. Na rozdiel od variantu „údajne” sa nehodí na vytváranie pozitívneho obrazu. „Anonymné zdroje uviedli, že Joe Biden je hustý borec,” je prehlásenie, ktoré príliš dôvery nevzbudí.
Kniha „Fire and Fury” uvádza na základe anonymných zdrojov, že 100 % ľudí okolo Donalda Trumpa je presvedčených, že nie je schopný vykonávať svoju funkciu.
(3) Expresívny jazyk
Emocionálny a expresívny jazyk je pastelkou novinára. Radia sa sem aj výrazy, ktoré nie sú expresívne v pravom slova zmysle, ale sú spojené s negatívnou konotáciou. Veľkou školou boli médiá socialistického Československa, ktoré prišli so stálicami ako bol „rozvracač” alebo „štváč”.
Vysoko v expresívnej olympiáde by sa napríklad umiestnil titulok „Holokaust a cynizmus radikálnych antivaxerov,” v ktorom je neutrálny iba spojka „a”.
Je lepšie používať miernejšiu verziu, ktorá je ešte účinnejšia, pretože je podprahová. Vie to napríklad Antonio Guterres, predseda OSN, ktorý prehlásil, že rok 2024 „bol veľkou lekciou klimatickej deštrukcie”. Silným slovom je „deštrukcia”, ale nepôsobí tak agresívne ako „holokaust”.
(4) Korektné frázy
Použitie korektných fráz je na jednu stranu rozpoznateľné na prvý pohľad, ale ich sila je v dlhodobom horizonte. Ak sú používané systematicky a dlhodobo, ovplyvňujú podprahové vnímanie udalostí.
Keď americká armáda zabila Abú Bakra, vodcu islamského štátu na území Sýrie, napísal Washington Post, že „zomrel prísny duchovný učenec v čele islamského štátu”. Jeho „prísnosť” spočívala v tom, že nariaďoval popravy ukameňovaním alebo nechal v rámci propagandy natáčať videá zobrazujúce sexuálne násilie.
(5) Šírenie hrôzy
Je to metóda, ktorá dosiahla priemyselné rozšírenie pri informovaní o klimatickej zmene. Napríklad denník Guardian spoluzakladal iniciatívu, ktorej cieľom je „solidne informovať o klíme”. Radí médiám, že „klimatická kríza je príbehom všetkého”. Ďalšia internetová príručka odporúča, že média nemajú v lete „ukazovať ľudí pri bazénoch, ale ako trpia v tieni rozpáleného mesta”.
Metóda desu má obrovskú výhodu, lebo strašiť sa dá všetkým. Zimou, horúčavou, lejakmi, suchom, podľa toho, aké je zrovna počasie.
(6) Poloprázdna alebo poloplná
Voľba spôsobu informovania o jednej udalosti podľa toho, či chce novinár vytvoriť obraz pozitívny, alebo negatívny, je všadeprítomná.
Elon Musk a demokratický senátor Cory Booker urobili na zhromaždení rovnaké gesto so zdvihnutou rukou.
Variant poloprázdny: „80 rokov po Osvienčime Elon Musk oživuje nacistický pozdrav.”
Variant poloplný: „Hnutie MAGA obviňuje demokratického senátora Coryho Bookera z toho, že urobil nacistický pozdrav.”
Výsledný dojem zo správ je rozdielny, ale obaja urobili to isté. Ak média o niekom neustále píšu vo variante poloprázdnej, dokážu spoľahlivo pohnúť verejnou mienkou. Opakovanie je matka manipulácie.
Podvariantom tohto spôsobu je publikovanie názoru na nejakú udalosť iba od zástancov jedného variantu bez toho, aby bolo zrejmé, či je to názor jedného človeka zo sta, alebo naopak názor väčšiny. To umožňuje prezentovať úplne okrajové názory ako dôležité.
(7) Emocionálne presvedčivé fotografie
Správne vybraná fotografia dokáže vyhrať vojnu. To je koniec koncov príbeh najslávnejšej fotografie z vietnamskej vojny.
Súčasný konflikt medzi Izraelom a teroristami z Hamasu je zdrojom mnohých príkladov.
(8) Budúci čas
Budúci čas je stálicou, hoci sa vlastne jedná o metódu šírenia hrôzy. Jeho použitie znamená, že novinár z definície nemôže klamať. Až na úplné extrémy nemôže nikto spoľahlivo dokázať, že „sa planéta v roku 2050 neuvarí, ak sa ľudia nevzdajú áut a kravy neprestanú prdieť”.
„Planéta je na hranici nezvratnej klimatickej katastrofy, varujú vedci.” Nikto nevie, či to tak bude, titulok obsahuje dobre vybrané expresívne výrazy a slovné spojenie „vedci varujú” naznačuje, že by to tak údajne mohlo byť. Stačí opakovať v pravidelných intervaloch a tretina detí skončí s psychickými problémami.
(9) Štatistické triky
Štatistických trikov je relatívne veľa, ale dva sú najpoužívanejšie, opäť najmä v prípade klimatickej zmeny. Ak existuje dlhodobá rada nejakých údajov, napríklad teplôt, je možné správnym výberom časového intervalu ukázať požadovaný trend, v tomto prípade stúpajúci. Na výber správneho intervalu nadväzuje extrapolácia trendu. Proste sa tá stúpajúca krivka pretiahne do ľubovoľne vzdialenej budúcnosti.
Druhým trikom je fascinácia priemerom. V podstate obdeň je aktuálna teplota mimo nejaký priemer, pretože priemer môže byť za ročné obdobie alebo mesačný alebo akýkoľvek iný. Ak sa daný deň teplota líši od nejakého priemeru, je možné na to upozorniť. Emocionálne presvedčivým záberom povodne, expresívnym jazykom alebo červenými farbičkami.
(10) Zdanlivá objektivita
Relatívne zaujímavá metóda, podľa ktorej uverejní média bez ďalšieho skúmania stanoviská oboch strán alebo ešte lepšie iba jednej strany. Je v nej skrytý obrovský konflikt záujmov, pretože ak sú správy uverejňované bez nejakej kontroly, vyhráva strana, ktorá klame viac.
Keď napísal New York Times, že „izraelský útok zabil stovky ľudí v nemocnici, hovoria Palestínci,” strhla sa mela svetového dosahu. Objektívna správa, ktorá opakovala ľahko odhaliteľnú lož.
Pretože strana chránená metódou zdanlivej objektivity vie, že jej prehlásenie nebude nikto rozporovať, objaví sa v každej správe „zasiahnutá škôlka alebo nemocnica”, v silnejšom variante deti.
Bonus
Dve metódy, z ktorých jedna je smrtiaca a druhá prekvapivo jednoduchá, a predsa účinná.
Vynechanie kontextu
Chýbajúci kontext je jadrovou zbraňou manipulácie, pretože je neodhaliteľný. Nikto nevie, pretože nemôže vedieť, čo malo byť povedané, ale nebolo.
Guvernér Kalifornie tvrdí, že kriminalita v jeho štáte klesá. Ľudia nemôžu tušiť, že FBI v mnohých štátoch prestala niektoré zločiny hlásiť alebo ich preklasifikovala.
Neuveriteľný príbeh ľadových medveďov bez kontextu tu.
Zjavná lož
Áno, aj túto metódu je možné úspešne využívať, keď sa média spoja do jednotného šíku. „Joe Biden je bedňa” alebo lož o bielych nacionalistoch fungovala úspešne roky.
Post scriptum
Aká je obrana? Jednoduchá.
Ľudstvo tisíce rokov pilovalo proces hľadania pravdy a prišlo s pravidlami riadneho súdneho procesu. Dospelo napríklad k tomu, že si porota musí vypočuť názor nielen obžaloby, ale aj obhajoby. Až vtedy má všetky informácie, aby mohla s nejakou nádejou na úspech hľadať pravdu. Druhou podmienkou pre spravodlivý proces je, že sa porota nespolieha ani na obžalobu, ani na obhajobu, ale na vlastný mozog.
K riadnemu procesu pred verejnou porotou slúži sloboda slova. K splneniu druhej podmienky stačí ochota premýšľať. Aké prosté, drahý Watson!
Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc. Náš obsah nezamykáme. Boj s liberálnou chobotnicou o právny štát po voľbách 2023 nekončí, práve naopak. Každý finančný príspevok sa ráta a pomáha nám pokračovať v našej práci. Ďakujeme. ➡️Chcem Prispieť na chod stránky JNS⬅️
