Eduard Chmelár: Deň keď zomrelo medzinárodné právo.

Eduard Chmelár: Deň keď zomrelo medzinárodné právo. Správanie Američanov nám pripomína, aké hlboké neznalosti panujú v USA o Iráne. Peržania patria medzi najinteligentnejších ľudí na svete, hoci my sa k nim správame ako k nejakým zaostalým kmeňom. Hlava mi neberie, ako môžu ľudia, ktorí tak citlivo reagujú na každý zničený dom, na každého zabitého človeka na Ukrajine, tak zaslepene obhajovať brutálny útok na Irán. Rozumiem tomu však veľmi dobre. Je to smutný dôkaz toho, na čo som upozorňoval už dávnejšie: týmto ľuďom nikdy nešlo o mier, spravodlivosť a medzinárodné právo. Títo fanatici vždy iba šovinisticky nenávideli Rusko a snažili sa ho za každú cenu oslabiť. Preto tárajú neuveriteľné až orwellovsky znejúce nezmysly, že útočiaci Izrael a Spojené štáty majú právo na sebaobranu, hoci ich nikto nenapadol a hoci takýto útok nemá oporu v Charte OSN.

Eduard Chmelár: Deň keď zomrelo medzinárodné právo.

Po dnešnom pracovne vyčerpávajúcom dni som sa večer presunul na dolné nádvorie Smolenického zámku, kde som sa zúčastnil na poslednom koncerte klasickej hudby tohtoročného festivalu Pro musica nostra (fotky sú na instagrame). Nemohol to byť silnejší a symbolickejší zážitok, lebo práve dnes, v deň hanebného útoku na Irán, zaznelo niekoľko skladieb, ktoré majú korene v starej perzskej hudbe.

Staroveká Perzia venovala vo svojej zlatej ére celému ľudstvu nenahraditeľné duchovné poklady v podobe základov mnohých vied a umení. Legendárny perzský polyhistor Avicenna, známy aj ako „veľmajster všetkých vied“, sa preslávil najmä špičkovými medicínskymi postupmi, ktoré sa od neho učili Európania celé stáročia. Mnohé hudobné nástroje majú svoj pôvod na území dnešného Iránu. Azda najvýznamnejšími z nich sú predkovia dnešnej harfy, ktoré sa tu objavili už v období medzi rokmi 3300 – 3000 pred n. l. Perzia je kolískou väčšiny nástrojov, ktoré sú známe v súčasnej hudobnej tvorbe. Do Európy sa dostali cez Španielsko. Maďarsko-nemecké hudobné duo nám niektoré z nich predviedlo.

Celý čas som pritom myslel na Irán. A na silu všeľudského bratstva, ktoré medzi kresťanmi a moslimami tak vášnivo a neúnavne presadzoval pápež František. Správanie Američanov nám pripomína, aké hlboké neznalosti panujú v USA o Iráne. Peržania patria medzi najinteligentnejších ľudí na svete, hoci my sa k nim správame ako k nejakým zaostalým kmeňom. Iste, sú medzi nami hlboké kultúrne rozdiely, tamojší režim je pre nás neuchopiteľný až nepríjemný, ale sú to vo všeobecnosti veľmi milí, mimoriadne zdvorilí a nesmierne pohostinní ľudia. Predstava, že krajiny s odlišným systémom nemajú právo na vlastnú existenciu, je v priamom rozpore s medzinárodným právom a je pozostatkom koloniálneho myslenia. Navyše, už by sme sa mali konečne poučiť z bilancie snáh o zmenu režimov: rozbitý Afganistan, rozbitý Irak, rozbitá Líbya, rozbitá Sýria… Nikde sme nevedeli priniesť stabilitu a lepší život, iba zhoreniská, milióny mŕtvych, migračné vlny a nové problémy.

Na rozdiel od väčšiny štátov nemajú USA už takmer päťdesiat rokov v Teheráne diplomatické zastúpenie. Majú spolu len minimum politických kontaktov, ktoré čoraz viac oslabujú vzájomné porozumenie. Trumpovo rozhodnutie odstúpiť od jadrovej dohody z roku 2015 bolo výsledkom takejto neznalosti. Dnes sa snaží bombami dosiahnuť to, čo jeho múdrejší, menej impulzívni a menej ovplyvniteľní predchodcovia pred desiatimi rokmi dokázali dosiahnuť mierovou cestou diplomacie.

Zapamätajte si tento deň. Je to deň, keď definitívne zomrelo medzinárodné právo. Hlava mi neberie, ako môžu ľudia, ktorí tak citlivo reagujú na každý zničený dom, na každého zabitého človeka na Ukrajine, tak zaslepene obhajovať brutálny útok na Irán. Rozumiem tomu však veľmi dobre. Je to smutný dôkaz toho, na čo som upozorňoval už dávnejšie: týmto ľuďom nikdy nešlo o mier, spravodlivosť a medzinárodné právo. Títo fanatici vždy iba šovinisticky nenávideli Rusko a snažili sa ho za každú cenu oslabiť. Preto tárajú neuveriteľné až orwellovsky znejúce nezmysly, že útočiaci Izrael a Spojené štáty majú právo na sebaobranu, hoci ich nikto nenapadol a hoci takýto útok nemá oporu v Charte OSN.

Preto sa Ivan Korčok vrátil k svojej starej demagogickej rétorike, keď ako štátny tajomník MZV SR v roku 2003 ospravedlňoval protiprávny útok na Irak tým, že má zbrane hromadného ničenia – a dnes zasa šíri rovnako nepodložené tvrdenie, že iránsky jadrový program bol hrozbou, hoci niečo také nikto nepotvrdil, ani nedokázal. Je smiešne, keď o iránskej hrozbe hovorí ten istý Ivan Korčok, ktorý prehlboval vzťahy s jednou z najhorších tyranií na svete Saudskou Arábiou, ktorá oponentov režimu za živa zaleje do asfaltu alebo rozštvrtí – ale to je inééé, lebo absolutistická saudská monarchia je blízkym spojencom USA.

A čo je už vonkoncom odporné, a to najohavnejšie, je dnešná reakcia Zelenského režimu, ktorý vydal horlivo servilné vyhlásenie, že útoky USA a Izraela na iránske ciele boli opodstatnené, lebo ich cieľom bolo zabrániť Teheránu získať jadrové zbrane. Ako toto môže povedať a myslieť celkom vážne nejaký štát, ktorý bol napadnutý?? Ako sa môže Kyjev dovolávať medzinárodného práva, keď jeho flagrantné porušenie v inom štáte zvrhlo víta a oslavuje? OK, môžeme Kyjev zrovnať so zemou len na základe fámy, že sú tam továrne na výrobu biologických zbraní?

Keď sa štáty začnú spoliehať len na vlastnú silu a silu svojich spojencov, medzinárodné právo založené na spoločných pravidlách pre všetkých je v troskách. A s ním aj svetový poriadok, ktorý bol poslednou bariérou pred vypuknutím svetovej vojny. Vtedy je uzdravujúce oddať sa umeniu, ktoré spája a pripomína nám, prečo sme ešte ľuďmi.

Eduard Chmelár FB

---

---