Stagnácia, úpadok demokracie, úpadok ekonomiky, popieranie slobody slova

Stagnácia, úpadok demokracie, úpadok ekonomiky, popieranie slobody slova, zbrojenie – to je výsledok politiky 35 rokov od revolúcie. Môžme namietať, že sa máme stále lepšie ako väčšina obyvateľov našej planéty – áno, je to pravda, nie sme hladní, máme strechu nad hlavou, máme školy, nemocnice.. ale pocit že stojíme na mieste v rozbehnutom okolitom svete je zrejmý. A ten pocit frustrácie, že potenciál, ktorý sme mali, sa rozplynul ako hmla nad Váhom. Vidíme, ako nás predbiehajú krajiny, ktoré boli kedysi ďaleko za nami. Sľuby o dobehnutí Západu sa zmenili na trpký úsmev. Politická trieda sa odtrhla od reality, žije si vo vlastnom svete dotácií a korupcie, kým bežný človek bojuje s infláciou a neistotou. Je to naozaj toto tá sloboda, za ktorú sme zvonili kľúčmi? Sloboda byť sklamaný a bezmocný? Možno sme si predstavovali revolúciu ako jednorazový akt, ale ona je nekonečný proces. Proces, ktorý si vyžaduje neustály boj za hodnoty, o ktorých sme si mysleli, že sú samozrejmosťou. Musíme sa prebudiť a znova začať kontrolovať našich volených zástupcov, inak sa z tohto začarovaného kruhu nedostaneme.

Stagnácia, úpadok demokracie, úpadok ekonomiky, popieranie slobody slova

Jean Jacques Rousseau hovoril že občianska spoločnosť je sotva niečo viac ako spiknutie bohatých, ktorí sa snažia ochrániť svoju korisť.

Platí to i dnes – bohatí majú v hrsti všetkých súčasných politikov. Všetkých. A politici sú rovnako bohatí len vďaka službe svojim bohatým pánom. A kde sme my? Nechcený tŕň v ich biznise.

Spomeniem zdravotníctvo. Slovenské zdravotníctvo je už dávno pod vplyvom oligarchov do takej miery že žiaden politik nedokáže nič zásadné pre lepšie zdravotníctvo spraviť bez súhlasu „majiteľov zdravotníctva“, ministerstvo zdravotníctva je len medzičlánok medzi oligarchami a pacientom. Ministri sú len rýchlo meniace sa hovoriace hlavy, tým je povedané všetko.

Čo sa s tým dá urobiť v prospech nás všetkých?

Politici majú najväčší strach z uvedomenia si ľudí ako funguje svet politiky. Politici tak musia mať pod kontrolou médiá, súdnictvo, schvaľujú si zákony na svoju ochranu, kupujú si informácie od informačných služieb, vzájomne sa vydierajú a v zákulisí robia spoločne biznis.

Počuli ste o politikovi, ktorý by za podvody, korupciu, zlé rozhodnutia v neprospech Slovenska skončili vo väzení? Ja nie. Ani Jaroslavovi Naďovi, čo rozdal náš spoločný majetok za stámilióny sa nič nestane, lebo…. Lebo je súčasťou politického sveta, nadradeného nad spravodlivosť, lebo krytie jednej ambasády je viac ako právo a spravodlivosť.

Rozdiel medzi koaličným a opozičným politikom je len blízkosť k válovu. Ich silou sú represie, prenasledovanie, osočovanie, ostrakizovanie nespokojných.

Aj vy ste pre elitu len číslo, len jeden papier rozmeru A4, ktorý vhodite do volebnej urny minimálne raz za štyri roky. Opití prázdnymi sľubmi a klamstvami volíme tých istých recyklovaných politikov. Voľby v takomto prípade nedávajú zmysel, tak ako nedáva zmysel opravovať stále dookola staré neustále sa kaziace auto alebo v ľudskej rovine napríklad snaha obnovovať vzťahy s ľuďmi, ktorí vás opakovane sklamú či oklamú.

Keď niečo opakovane nefunguje, tak s tým treba spraviť rázny koniec. Keď liečite človeka stále rovnako a liečba nezaberá nastal čas spochybniť prvotnú diagnózu a následne úplne zmeniť liečbu.

Keď chodíme voliť 35 rokov a Slovensko bez vízie stagnuje, tak nastal čas na prehodnotenie politického systému vládnutia. Ak politik nesplní to čo pred voľbami sľúbil nemá čo ďalej v politike robiť. Ľudia nadávajú na politikov ale len málokto naberie odvahu vstúpiť do politickej žumpy spraviť niečo pozitívne pre druhých. Politici sa zmenili na aktivistov, ktorí slúžia „vyšším záujmom“, ktoré sú však zväčša pochybné a zastupné – podpora migrácie, green deal, LGBTi agenda, šírenie strachu z Ruska, Iránu s cieľom splniť priania zbrojárskej loby…

Nemožnosť vystúpiť z NATO či EÚ berieme ako nespochybniteľný fakt, lebo to hovoria tí, ktorým to vyhovuje a profitujú z toho a samozrejme ich médiá. Všetci naši politici prikyvujú – zvýšime rozpočet na obranu na 5% HDP, musíme dávať už 2%, na druhej strane Španielsko dávalo dlhodobo na zbrojenie len 1,3% a odmietlo dávať 5% a dostalo výnimku, nuž akýže je to „spolok rovných“, pravidlá platia len pre slabých, hlúpych a skorumpovaných? Orwellove slová platia naďalej: „všetky zvieratá sú si rovné, len niektoré sú si rovnejšie“. 

Musíme konsolidovať hovorí sociálna demokratka z europarlamentu M. Beňová so šperkami na krku za 10.000€ od firiem Chopard a Happy Diamonds. Príznačné, politici sú naozaj Happy.

Táraniny politikov, to čo hovoria nie je pravda, dejiny sa neskončili, EÚ ani NATO tu nebudú navždy. Strach z neznáma, strach zo zmeny, v ľuďoch vyvoláva pasivitu a akceptáciu súčasného stavu, hoci si dobre uvedomujeme že vedenie EÚ na čele s von der Leyenovou a hlúpou Kajou Kallas je neschopné a skorumpované.

Čím dlhšie budeme v komfortnej zóne „nech naše problémy vyrieši niekto iný“ tým tragickejšie bude naše precitnutie do reality. Ľudia na Slovensku musia pochopiť že našou prioritou nie je zbrojenie, nie je vojna s Ruskom či Iránom, našou prioritou musí byť dobre spravovaný, fungujúci štát s kvalitnými službami, dobrým školstvom, zdravotníctvom, sociálnym zázemím, rozvinutou infraštruktúrou. Štát, v ktorom budú chcieť mladí ľudia žiť, zakladať rodiny a mať deti. Nie krajina z ktorej chcú ľudia odísť. A neboja sa umierať, ako hovorievala jedna bezvýznamná aktivistka. Načo sú nám čísla o HDP keď vymierame a sociálny systém mieri ku krachu.

Čas na zmenu, revolúciu je pred dverami. Revolúciu v myslení i konaní. Vojnové konflikty pravdepodobne urýchlia rozpad nefungujúceho politického systému založeného na dominancii a nadvláde západu nad zvyškom sveta.

Výsledok zmeny, budúcnosť závisí len od nás samotných. No pozrime sa okolo seba, poznáte ľudí schopných zmeny, čestných a spravodlivých? My samy sme problém zle fungujúceho štátu. Autor: miro1

---

---